Šarlach nie je zabudnuté ochorenie z minulosti. Ako sa prejavuje a čo o ňom treba vedieť?
Nákazlivé ochorenie šarlach možno poznajú tí skôr narodení. V minulosti bol obávaným ochorením a ešte na začiatku 20. storočia bola takmer tretina všetkých prípadov smrteľná. U tých, ktorí ochorenie prežili, šarlach často spôsoboval závažné doživotné komplikácie. Vďaka objavu penicilínu a dostupnosti antibiotík sa stal liečiteľným.
Aj keď množstvo ľudí ho považuje za vymiznuté, šarlach nie je zabudnutým ochorením z minulosti. Ľahko sa šíri najmä v detských kolektívoch. Ako sa prejavuje a čo o ňom ako rodič treba vedieť? Najpodstatnejšie informácie sa dozviete v tomto článku.
Čo je šarlach?
Šarlach (scarlatina) je infekčné ochorenie, ktoré najčastejšie postihuje deti medzi 3. – 10. rokom života. Spôsobuje najmä angínu a typický drobnoškvrnitý kožný výsev (exantém)1.
Pôvodcom šarlachu je baktéria β-hemolytický streptokok (Streptococcus pyogenes) skupiny A, ktorý produkuje erytrogénny toxín (SPE-A). Nákaza sa ľahko šíri kašľaním a kýchaním (kvapôčkovou infekciou), ako i blízkym kontaktom a spoločným zdieľaním predmetov, najmä v detských kolektívoch2. V porovnaní s dospelými je vyššia náchylnosť detí na infekcie spôsobená ešte nedostatočne vyvinutým imunitným systémom. Šarlachom sa môžu deti infikovať aj opakovane.
Okrem šarlachu a angíny vyvoláva Streptococcus pyogenes aj zápaly stredného ucha (otitis media) a kožné infekcie, ako napríklad impetigo (pľuzgierovité vyrážky), erysipel (,,ružu“) a celulitídu (zápal podkožia). Môže však spôsobiť i závažné život ohrozujúce stavy, vrátane sepsy a syndrómu toxického šoku2.
Vstupnou bránou infekcie šarlachu je hlavne nosohltan, menej často poranená alebo popálená pokožka (ranový šarlach). Výskyt šarlachu je tradične vyšší na začiatku školského roku a v chladnejších mesiacoch, s nástupom vyšších teplôt a letných prázdnin ubúda i počet prípadov. Niekedy sa šarlach označoval aj ako druhá detská choroba.
Aké sú prejavy šarlachu?
Prvé príznaky šarlachu sa objavujú približne po 2 – 4 dňoch od infikovania, niekedy aj skôr alebo neskôr. Zo začiatku sa šarlach prejavuje ako streptokoková angína, ktorú sprevádza zápal mandlí (tonzilitída) a hltana (faryngitída). Hrdlo býva bolestivé, červené a zahnisané, uzliny môžu byť zväčšené. Často je prítomná i horúčka3. Dieťa môže byť vo fáze šarlachovej angíny viac unavené, malátne, nechutí mu jesť alebo ho môže trápiť bolesť brucha či ťažkosti s prehĺtaním.
Po ďalších 1 – 2 dňoch dochádza k výsypu svetločervených drobných vyrážok – exantému (výsevu) najmä na trupe, pod pazuchami, v slabinách a podbrušku, ktoré sa ďalej šíria na končatiny. Zatlačením na kožu začervenanie zmizne. Na dlaniach a chodidlách výsev nebýva prítomný. Koža je na dotyk drsná, pripomína brúsny papier, ,,krupicu“ alebo ,,husaciu kožu“4. Drobné vyrážky si možno ľahko pomýliť s inými infekciami (napríklad rubeolou, osýpkami, ovčími kiahňami) alebo s alergickou reakciou.
Na tvári dominuje začervenanie s bledými miestami okolo úst (Filatovov príznak). Jazyk je spočiatku belavý, povlečený, s výrazne červenými bodkami (,,biely jahodový jazyk“). Približne na 4. – 5. deň sa vrchná vrstva zlúpne a jazyk sa stáva žiarivo červený s bielymi bodkami (,,červený jahodový“ alebo ,,malinový jazyk“)4. Keď počiatočný výsev začne po týždni až dvoch ustupovať, koža sa začne jemne ošupovať. Najvýraznejšie olupovanie kože možno pozorovať na prstoch rúk a nôh.
Nepravý šarlach
Nepravý šarlach (alebo pseudošarlach) sa niekedy označoval ako štvrtá detská choroba. Príznakmi sa podobá šarlachu, ale na rozdiel od neho nie je bakteriálneho pôvodu. Dnes sa už nepovažuje za samostatné ochorenie a lieči sa podobne ako bežná angína.
Ako zistíte, že ide o šarlach?
Diagnostika šarlachu sa opiera hlavne o zhodnotenie klinického obrazu, teda prejavov ochorenia. Rozlíšiť bakteriálnu a vírusovú infekciu možno pomocou tzv. CRP testu, ktorý pri bakteriálnych nákazách ukáže zvýšené hladiny C-reaktívneho proteínu.
Pre potvrdenie prítomnosti streptokoka môže lekár vykonať výter z hrdla s následnou kultiváciou alebo vykonať rýchly Strep-test (imunologický test na rýchlu diagnostiku streptokokov skupiny A, ktoré sú hlavnými pôvodcami bakteriálnej faryngitídy). Dôležitou súčasťou diagnostiky je aj vyšetrenie protilátok proti streptokokovému streptolyzínu O – tzv. ASLO, ktoré potvrdí aktuálny priebeh alebo nedávno prekonanú streptokokovú infekciu.
Šarlach dnes vieme liečiť. Ako prebieha jeho liečba?
Na rozdiel od minulosti, kedy bol šarlach obávaným ochorením s vysokým rizikom úmrtia a post-infekčných komplikácií, dnes už vieme túto infekciu dobre liečiť pomocou antibiotík. Pri liečba šarlachu sa v súčasnosti používa penicilín alebo amoxicilín, a to injekčne alebo vo forme tabliet. V prípade alergie na penicilínové antibiotiká možno použiť cefalosporíny 1.generácie alebo makrolidové antibiotiká (erytromycín, klindamycín)2. Ľahšie stavy si nevyžadujú hospitalizáciu.
Nasadenie skorej a účinnej antibiotickej liečby je pri šarlachu kľúčové – vďaka liečbe je prognóza ochorenia veľmi dobrá, priebeh choroby je mierny a vo väčšine prípadov ostáva pacient bez akýchkoľvek trvalých následkov.
Ak sa u dieťaťa pri šarlachu objaví horúčka, možno podať sirup alebo čapíky s obsahom paracetamolu alebo ibuprofenu. Dôležité je, aby dieťa pri horúčke prijímalo dostatok tekutín a mohlo nerušene odpočívať. Pri bolestiach hrdla je vhodné ponúknuť stravu, ktorá sa ľahko prehĺta – polievky, pyré, zemiakovú kašu, mäkké ovocie, varenú zeleninu alebo rozmixované potraviny. U starších detí môže s bolesťou hrdla pomôcť kloktanie slanou vodou.
Kožný výsev zvyčajne nepotrebuje špeciálnu starostlivosť, ak však vyrážky svrbia, nepríjemné svrbenie je možné zmierniť neparfumovaným hydratačným krémom, ovseným kúpeľom alebo gélom s obsahom antihistaminika (ten sa však nesmie používať na rozsiahle plochy kože).
Liečbu šarlachu netreba podceňovať. Neliečený šarlach totiž spôsobuje množstvo komplikácií
V prípade neliečeného šarlachu hrozí, že sa streptokoková infekcia môže rozšíriť z hrdla do blízkych prínosových dutín, ucha, alebo dokonca do mozgových blán. Kým bežné infekcie ako sínusitída (zápal prínosových dutín) alebo otitis media (zápal stredného ucha) sú síce nepríjemné, ale väčšinou ľahko zvládnuteľné, zápal mozgových blán (meningitída) je kritický a život-ohrozujúci stav. Obávanými komplikáciami pri šarlachu je aj reumatická horúčka a glomerulonefritída (zápal obličiek).
Zistilo sa tiež, že prekonanie streptokokovej infekcie môže v niektorých prípadoch viesť k rozvoju autoimunitnej poruchy, ktorá spôsobuje zápalové zmeny mozgu a neuropsychické probémy u detí. Tento stav bol prvýkrát popísaný v roku 1998 a označený ako PANDAS (Pediatric Autoimmune Neuropsychiatric Disorders Associated with Streptococcal Infections), teda detské autoimunitné poruchy spojené so streptokokovou infekciou.
Upozornenie
Pri syndróme PANDAS, prekonaná streptokoková infekcia (napr. po streptokokovej angíne alebo šarlachu) môže u dieťaťa spôsobiť napríklad náhle objavenie sa obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD) alebo tikovej poruchy, prípadne náhle zhoršenie týchto porúch.
Aká je prevencia proti nákaze šarlachom?
Pri šarlachu, tak ako pri všetkých infekčných ochoreniach, platí, že prevencia je najlepší liek. Keďže proti šarlachu nie je možné očkovať sa, o to viac je potrebné dodržiavať zásady správnej hygieny, najmä v rizikových kolektívoch. Oplatí sa deti naučiť základné pravidlá hygieny, ako:
- Dôkladne si umývať ruky teplou vodou a mydlom, alebo použiť dezinfekčný gél.
- Nezdieľať spoločné poháre, taniere a príbory.
- Zakrývať si pri kýchaní a kašľaní nos a ústa, aby sa zabránilo šíreniu choroboplodných zárodkov.
Dieťa nie je vhodné posielať do kolektívu hneď po vymiznutí prvých príznakov, pretože ešte stále môže byť infekčné. Netreba zabúdať ani na to, že bacilonosičmi môžu byť i osoby, ktoré nemajú žiadne príznaky, teda infekcia u nich prebieha asymptomaticky.
Zdroje použité v článku:
1. STREHÁROVÁ, A. a SCHRÉTER, I. Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky – Štandardné postupy – Exantémové infekčné ochorenia. 2021. In: health.gov.sk [cit. 9.3.2023]. Dostupné na: https://www.health.gov.sk/Zdroje?/Sources/dokumenty/SDTP/standardy/15-5-2021/8_2_Exantemove-infekcne-ochorenia-Infektologia.pdf
2. PARDO, S. a PERERA, T.B. Scarlet fever. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island(FL): Stat Pearl Publishing; 2022
3. MARTINÁSKOVÁ, K. a VORČÁKOVÁ, K. Infekčné ochorenia sprevádzané exantémom. Pediatria pre prax 2014; 15(1): 18-23
4. GULÁNOVÁ, B. Exantémy pri infekčných ochoreniach. Dermatológia pre prax 2020; 14(4): 147-153
