Záruka dobre fungujúcej imunity – zdravé črevá. Akú súvislosť má zdravie čriev s vaším imunitným systémom?
Zdravie vášho gastrointestinálneho traktu priamo súvisí so zdravím a funkciou vášho imunitného systému. Črevný mikrobióm, súbor mikroorganizmov nachádzajúcich sa vo vašom čreve, a imunita, sú totiž veľmi úzko previazané. Ak je črevný mikrobióm zdravý, dokáže sa proti choroboplodným zárodkom brániť a nedovolí im tak ľahko sa šíriť. Ak je však nevyvážený, oslabuje sa imunitný systém a na patogény, vrátane vírusov, baktérií a parazitov, nedokáže reagovať rýchlo a cielene.
Vaše črevo ovplyvňuje asi 70% vašej imunitnej odpovede a to, či je silná alebo slabá, závisí od zastúpenia populácie „dobrých” a „zlých” baktérií v ňom prítomných. Dbajte preto o obnovu prirodzenej črevnej mikroflóry. „Dobré” črevné baktérie majú mnoho prospešných úloh, ako je regulácia vášho metabolizmu, nálady, kognitívnych funkcií, chuti do jedla, trávenia a imunity.1
Symbiotický vzťah
Imunitný systém a črevá majú teda symbiotický vzťah. To znamená, že z tohto spojenia profituje tak imunitný systém človeka, ako aj mikrobióm. Dobré baktérie, ktoré sú súčasťou mikrobiómu, trénujú imunitné bunky, aby rozlišovali medzi „nevlastnými“ a „vlastnými“, zatiaľ čo črevá signalizujú imunitnému systému, aby vytvoril vhodné imunitné reakcie.2 Imunitný systém na druhej strane pomáha udržiavať zdravý mikrobióm s množstvom rozmanitostí.2
Upozornenie
Takúto jemnú obojsmernú komunikáciu medzi vašimi črevami a imunitnými bunkami možno podporiť správnym životným štýlom a výberom špecifických živín.
Výživa a probiotiká
Je potrebné dopĺňať si prospešné baktérie, probiotiká, ktoré sa následne usadzujú na črevných stenách a zlepšujú tak funkciu črevnej slizničnej bariéry. Zabraňujú prichytávaniu sa patogénov na črevných stenách a tým ich nežiaducemu premnožovaniu, pôsobia protizápalovo a vďaka tomu regulujú imunitu správnym smerom. Sú doslova čističmi hrubého čreva.
Keď budete jesť stravu bohatú na probiotické potraviny, ako je kefír a kyslá kapusta, prebiotickú vlákninu (nachádzajúcu sa v zelenine a strukovinách) a obmedzíte príjem spracovaných potravín spôsobujúcich zápaly v tele (granolové tyčinky, mrazené večere, pečivo zakúpené v obchode), tieto zmeny v stravovaní môžu zvýšiť odolnosť vášho organizmu, kvalitu črevného mikrobiómu, a tým aj silu vášho imunitného systému.3
V nedávno uskutočnenej štúdii boli jedinci infikovaní nádchou rozdelení do dvoch skupín; jedna skupina dostávala probiotický doplnok a druhej bolo podávané placebo. Skupina, ktorá dostávala probiotiká, mala silnejšiu imunitnú odpoveď sprevádzanú zníženým vylučovaním vírusu (prostredníctvom nazálnych alebo orálnych sekrétov).4 Takže v období prechladnutia a chrípky môže byť prospešné zaradiť do jedálnička probiotický doplnok na oslabenie pravdepodobnosti prenosu infekcie.
Multivitamíny, vitamín C a D
Väčšina ľudí nekonzumuje dostatok ovocia a zeleniny5, čo môže viesť k nedostatku živín. Poskytnúť vášmu organizmu kľúčové živiny a udržať tak správnu funkciu imunitného systému môže napomôcť doplnenie výživy vysokokvalitnými multivitamínmi, ako aj vitamínmi C a D.
Nedostatok vitamínu D je spojený so zlým fungovaním imunitného systému a črevnou dysbiózou (nerovnováha medzi prospešnými a škodlivými baktériami v čreve).6 Príjem vitamínu D môže pomôcť rovnako pri nedostatku slnečného žiarenia počas zimných mesiacov u ľudí žijúcich v severných zemepisných šírkach. Dopĺňanie vitamínu D môže byť vhodnou pomocou aj u ľudí s olivovým a tmavým odtieňom pleti, ktorí sú vystavení ešte väčšiemu riziku deficitu vitamínu D, keďže vyšší obsah melanínu v ich pokožke znižuje v nej syntézu vitamínu D.
Zvážte prípadne stanovenie hladiny vitamínu D v krvi u svojho lekára – na základe krvného rozboru vám presne určí, koľko vitamínu D by ste mali užívať.
Nevyhnutnou živinou pre váš imunitný systém je tiež vitamín C, telo si ho však nevie vyrobiť samo. Je preto potrebné dopĺňať si ho prostredníctvom stravy, ako aj formou doplnkov výživy.8 Vitamín C má pre náš imunitný systém strategický význam, pretože pomáha zvyšovať aktivitu dôležitých imunitných buniek a podporuje tvorbu protilátok.8 Keďže tento vitamín aktivuje biele krvinky, ktoré hrajú dôležitú úlohu v boji proti chorobám, organizmus potrebuje mať neustále k dispozícii jeho bohatú zásobu.
Echinacea, zinok a liečivé huby
Keď sa cítite vyčerpaní, alebo máte počiatočné príznaky infekcie horných dýchacích ciest, podporiť imunitu vám pomôžu prípravky s výťažkami echinacey, obsahom zinku či extraktmi liečivých húb. Povzbudzujú prirodzenú imunitnú odpoveď buniek a ich podporný terapeutický účinok potvrdili mnohé klinické štúdie.
- Echinacea sa tradične používa v bylinnej medicíne na skrátenie trvania príznakov prechladnutia a chrípky.9
- Zinok je minerál, ktorý je potrebný pre správnu činnosť imunity a je rozhodujúci pre vývoj a funkciu imunitných buniek.10 Zistilo sa, že dopĺňanie zinku znižuje trvanie bežného prechladnutia o 33 % (štúdia z roku 201711).
- Huby môžu byť pri imunitnej odpovedi čiastočne nápomocné vďaka obsahu betaglukánov, špeciálnych polysacharidov nachádzajúcich sa v bunkových stenách húb a kvasiniek, ako je Saccharomyces cerevisiae. Glukány sú súčasťou skupiny biologicky aktívnych prírodných molekúl s imunostimulačnou funkciou.12
Vaše črevo a imunitný systém sú úzko prepojené. Zdravie jedného systému závisí od druhého. Preto je dôležité zdravie vášho črevného mikrobiómu udržiavať konzumáciou širokej škály výživných potravín a príjmom vhodných doplnkov výživy na podporu imunity a správnej činnosti čriev.
Zdroje použité v článku:
1. Cohen, Sandy. UCLA health. If you want to boost immunity, look to the gut. March 19, 2021. https://connect.uclahealth.org/2021/03/19/want-to-boost-immunity-look-to-the-gut/#:~:text=70%25%20of%20the%20immune%20system,diet%20affects%20the%20immune%20system.
2. Zheng D, Liwinski T, Elinav E. Interaction between microbiota and immunity in health and disease. Cell research. 2020 Jun;30(6):492-506.
3. Wiertsema SP, van Bergenhenegouwen J, Garssen J, Knippels LMJ. The Interplay between the Gut Microbiome and the Immune System in the Context of Infectious Diseases throughout Life and the Role of Nutrition in Optimizing Treatment Strategies. Nutrients. 2021 Mar 9;13(3):886. doi: 10.3390/nu13030886. PMID: 33803407; PMCID: PMC8001875.
4. Turner RB, Woodfolk JA, Borish L, Steinke JW, Patrie JT, Muehling LM, Lahtinen S, Lehtinen MJ. Effect of probiotic on innate inflammatory response and viral shedding in experimental rhinovirus infection–a randomised controlled trial. Beneficial microbes. 2017 Apr 26;8(2):207.
5. Centers for Disease Control and Prevention. (2017, November 16). Only 1 in 10 adults get enough fruits or vegetables. Centers for Disease Control and Prevention. Retrieved January 26, 2022, from https://www.cdc.gov/media/releases/2017/p1116-fruit-vegetable-consumption.html
6. Tabatabaeizadeh SA, Tafazoli N, Ferns GA, Avan A, Ghayour-Mobarhan M. Vitamin D, the gut microbiome and inflammatory bowel disease. Journal of research in medical sciences: the official journal of Isfahan University of Medical Sciences. 2018;23.
7. Janz T, Pearson C. Vitamin D blood levels of Canadians. Statistics Canada Catalogue no. 82624-x. Accessed Nov 1, 2020 at: https://www150.statcan.gc.ca/n1/pub/82-624-x/2013001/article/11727-eng.htm
8. Bucher, A., & White, N. (2016). Vitamin C in the Prevention and Treatment of the Common Cold. American journal of lifestyle medicine, 10(3), 181–183. https://doi.org/10.1177/1559827616629092
9. Karsch-Völk, M., Barrett, B., & Linde, K. (2015). Echinacea for preventing and treating the common cold. JAMA, 313(6), 618. https://doi.org/10.1001/jama.2014.17145
10. Science, M., Johnstone, J., Roth, D. E., Guyatt, G., & Loeb, M. (2012). Zinc for the treatment of the common cold: A systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. Canadian Medical Association Journal, 184(10). https://doi.org/10.1503/cmaj.111990
11. Hemilä H. Zinc lozenges and the common cold: a meta-analysis comparing zinc acetate and zinc gluconate, and the role of zinc dosage. JRSM open. 2017 Apr;8(5):2054270417694291.
12. Kramienė D, Kondrotas A, Didžiapetrienė J, Kėvelaitis E. Effects of ß-glucans on the immune system. Medicina. 2007 Aug;43(8):597.
