Syndróm nepokojných nôh: Čo ho spôsobuje a ako ho liečime?

Syndróm nepokojných nôh, prezývaný aj morbus Willis-Ekbom aleboWillis-Ekbomova choroba, je ochorenie spojené s veľmi silným nutkaním pohybovať nohami, pretože v nich pacient cíti nepríjemné pocity. Ťažkosti sa horšia počas nečinnosti a ovplyvňujú spánok. Naopak činnosti, ktoré vedú k uvedomovaniu si iných zákonitostí ako samotného nepokoja, prejavy syndrómu nepokojných nôh zmierňujú.

Syndróm nepokojných nôh síce nie je život ohrozujúcou ťažkosťou, vie však človeka potrápiť a je niekedy veľmi nepríjemný. Ak ste ho zažili alebo trápi aj vás, určite viete, o čom hovoríme. V populácii sa vyskytuje v pomerne vysokom percente (cca 7,2% osôb v bežnej populácii), pričom jeho hlavným prejavom je nutkanie hýbať nohami. Nepriaznivými dôsledkami súvisiacimi so syndrómom nepokojných nôh sú únava, poruchy nálady a nespavosť. To môže viesť k zhoršeniu sústredenia a podávania pracovných výkonov, zvýšenej podráždenosti, ale aj negatívnemu vplyvu na rodinný život.

Ako vzniká syndróm nepokojných nôh?

Syndróm nepokojných nôh je ochorenie, pri ktorom často nevieme, čo ho spôsobuje. V niektorých prípadoch však môže táto choroba súvisieť s iným ochorením. V literatúre sa tiež uvádza prípad, kedy tento syndróm vznikol na podklade psychických zmien. Vedci predpokladajú, že ochorenie má súvis s mozgovým neurotransmiterom dopamínom a jeho nerovnováhou.²

Udáva sa, že na samotnom ochorení sa podieľa nielen genetická predispozícia, ale aj faktory prostredia. Až u 40% pacientov je pozorovaný rodinný výskyt a boli zistené aj niektoré chromozomálne súvisy. Choroba sa tiež dáva do súvisu s hormonálnymi zmenami, typicky počas tehotenstva.

Prejavy syndrómu nepokojných nôh sú často nutkavé

Majoritným prejavom syndrómu nepokojných nôh je samotný nepokoj nôh. Je spojený s nepríjemnými pocitmi začínajúcimi v oddychu, po námahe, keď si pacient ľahne či sa posadí.³ Často sa to stáva v aute alebo v lietadle. Samotné nepríjemné pocity sa znižujú pri pohybe nôh. Hojdanie nohami či chodenie príznaky zlepšujú. Väčšinou sa syndróm objavuje večer a v noci.

Samotné pocity na koži, ktoré tento syndróm sprevádzajú, bývajú kategorizované ako plazivé, pritekajúce, ťahavé, pulzujúce, boľavé, meravé, svrbivé či elektrické. Môže sa však prejavovať aj znecitlivením či kŕčmi. Odborne to označujeme ako parestézie – teda kvalitatívne zmenenú citlivosť kože. Bežne sa tieto prejavy zlepšujú, následne sa zhoršia. Niekedy vymiznú na dlhší čas, potom sa však vrátia v ešte väčšej intenzite.

Z pridružených príznakov syndrómu nepokojných nôh je dôležité spomenúť poruchy zaspávania a častejšie prebúdzanie počas noci. Následne môže byť prítomná aj denná únava, pričom až u tretiny pacientov býva prítomná zvýšená denná spavosť. Komplikáciou môžu byť tiež depresie, ktoré sa môžu objaviť najmä u chronických pacientov.

Aké sú riziká vzniku syndrómu nepokojných nôh?

Tento syndróm sa môže objaviť v ktoromkoľvek veku, vrátane detstva. Je bežnejší u žien ako u mužov. Dáva sa do súvisu s nasledovnými ochoreniami:

• Periférna neuropatia – poškodenie nervov horných a dolných končatín, zapríčinené nadužívaním alkoholu alebo cukrovkou.
• Deficit železa – už sme spomenuli, že zníženie železa v krvi môže viesť k syndrómu nepokojných nôh, prípadne ho môže zhoršiť. Vyskytuje sa okrem iného u žien so silnou menštruáciou alebo u darcov krvi.
• Zlyhanie obličiek – u týchto pacientov je vyšší výskyt syndrómu nepokojných nôh.
• Miechové poškodenia – poškodenie miechy, napríklad úrazom.
• Parkinsonova choroba – zvýšené riziko vzniku syndrómu nepokojných nôh majú aj pacienti trpiaci parkinsonským syndrómom, užívajúci lieky zo skupiny dopamínových agonistov.

Akým spôsobom sa dá diagnostikovať syndróm nepokojných nôh?

Ochorenie diagnostikuje lekár – neurológ. Zaujíma sa o priebeh ochorenia, ako aj o históriu ťažkostí. Samotné určenie diagnózy sa vzťahuje ku kritériám daných Medzinárodnou pracovnou skupinou pre štúdium nepokojných nôh:

• Silné, často neodolateľné nabádanie pohnúť nohami.
• Prejavy sa objavujú najčastejšie v kľude počas sedenia či ležania.
• Prejavy dočasne ustúpia pri aktivitách ako chôdza či strečing.
• Prejavy sa zhoršujú nocou.
• Prejavy nedokážu byť vysvetlené iným medicínskym problémom.

Po rozhovore s lekárom je pacient vyšetrený neurologicky. Odber krvi môže naznačiť znížené koncentrácie železa. Niekedy je potrebná viacodborová konzultácia, vzhľadom k možnosti nežiadúcich účinkov niektorých liekov, a teda sekundárnemu vzniku syndrómu nepokojných nôh. Choroba môže imitovať aj iné choroby, napríklad chronickú žilovú nedostatočnosť.

Prístupy v liečbe zahŕňajú okrem pohybu aj viac typov liečivín

Prejavy syndrómu nepokojných nôh niekedy ustúpia po liečbe vyvolávajúcej príčiny. Nedostatok železa sa lieči prostredníctvom podávania železa.

Ak nie je známa vyvolávajúca príčina, mali by ste sa tento problém snažiť riešiť hlavne životosprávou a návykmi. Obmedzte kofeín, alkohol a nikotín. Naopak začnite s pravidelnými pohybovými aktivitami a stravujte sa zdravo.

Z medikamentov si v liečbe tohto syndrómu našli svoje miesto lieky zvyšujúce hladinu dopamínu v mozgu, niektoré lieky používané pri neuropatických bolestiach, svalové relaxanty, sedatíva, no aj silnejšie lieky zo skupiny opiátov. Niekedy je potrebné navoliť liečebnú kombináciu, ktorá zmierni príznaky. To však patrí do rúk lekára.

Dá sa povedať, že celkom obľúbenou tradičnou terapiou je aj rehabilitačná liečba v kúpeľoch. Tá má svoje nenahraditeľné miesto pri neurologických ochoreniach všeobecne. Teplé kúpele, masáže, cvičenie, ale aj Kneippov šliapací kúpeľ majú veľmi priaznivé dopady na zdravie pacientov so syndrómom nepokojných nôh.

Rehabilitačno-relaxačná terapia sa môže kombinovať s bylinnou terapiou, najmä so sedacími bylinnými kúpeľmi. V rámci fytoterapie sa odporúča materina dúška, medovka, levanduľa. Pri poruchách spánku môžete vyskúšať čaj z chmeľu. Majte na pamäti, že syndróm nepokojných nôh nie je závažným ochorením. Aj keď je nepríjemný, dá sa s ním žiť a pomocou tých správnych návykov sa dá dostať pod kontrolu.