Nebezpečný tetanus: čo ho spôsobuje, aké pri ňom hrozia riziká a ako sa lieči?
Tetanus je nervovosvalové ochorenie vyvolané baktériou Clostridium tetani. Táto baktéria typicky produkuje nervový jed. Ten blokuje uvoľňovanie niektorých látok v centrálnom nervovom systéme, čo má za následok vznik kŕčov priečne pruhovaného svalstva. Práve kŕče sú najvýraznejším znakom tohto ochorenia.
Tetanus vzniká najčastejšie po kontaminácii rany pri úraze. Možno ste si práve spomenuli na paniku vašej mamy, keď ste sa ako malý poranili: „Rýchlo musíme ranu vyčistiť, aby si nedostal tetanus.“ Práve obyčajné poranenie totiž môže byť spôsobom, ako sa baktéria dostala do organizmu. Dnes však už môžeme byť pokojnejší. Proti tetanu sa očkuje v rámci povinného očkovania, ktoré chráni perfektne.
Čo je to tetanus?
Tetanus je infekcia charakterizovaná stavom generalizovanej hypertónie. Znamená to, že celé telo vykazuje známky zvýšeného svalového napätia. Prejavuje sa bolestivými kŕčmi svalov, čeľuste a krku. Kŕče spôsobené tetanom môžu trvať minúty ale aj týždne, pričom zvyknú začínať na tvári a postupujú do zvyšku tela.
Upozornenie:
Rozlišujeme aj novorodenecký tetanus. Vyskytuje sa najčastejšie po kontaminácii pupočného pahýľa – v málo rozvinutých krajinách napríklad zvieracím trusom alebo blatom. Tiež sa môže objaviť, ak je matka neočkovaná, alebo pri nesprávnom prerezaní pupočnej šnúry za septických podmienok.
Najrizikovejšími sú pre tetanus hlboké a znečistené rany. Poskytujú totiž vhodné podmienky pre samotnú baktériu clostridium. Typicky sa môže jednať o poranenie záhradným náradím, pichnutie klincom alebo rana, do ktorej sa dostala zemina či iné cudzie teleso. Bránou vstupu môžu byť aj dlhotrvajúce kožné defekty alebo popáleniny.
Keď sa bakteriálne spóry klostrídií dostanú dnu do rany, vznikajú z nich pohyblivé bunky baktérie produkujúce tetanotoxín. Ten sa šíri do krvi a miazgy, dostáva sa do nervových zakončení a nervov, no a nimi potom prechádza do centrálneho nervového systému. Pôsobenie tetanotoxínu vyvoláva kŕče priečne pruhovaného svalstva. Postupne narastá frekvencia a doba trvania týchto kŕčov, tzv. spazmov. Celkový stav človeka závisí na množstve jedu, ktoré sa dostalo do organizmu, a tiež na umiestnení rany.
Prejavy tetanu:
- Stuhnutosť a kŕče svalov – najmä v oblasti čeľuste a krku
- Kontrakcia žuvacích svalov, anglicky „lock jaw“ a tvárových svalov – pacient niekedy vyzerá, akoby sa smial
- Porucha prehĺtania alebo dusenie – dochádza k nej pri poruche svalov hrtana alebo pri postihnutí bránice, medzirebrových svalov
- Kŕčovité prehnutie tela – tzv. opistotonus. Je spôsobené kontrakciou svalov trupu
- Poruchy autonómneho nervového systému – v zmysle regulácie telesnej teploty, potenia, nestabilného tlaku krvi
- Lokálny tetanus – kŕče sa objavujú len v oblasti vstupu infekcie. Tento stav vzniká pri nízkej dávke toxínu
- Zvýšená citlivosť na podnety – na svetlo, hluk aj dotyk
Inkubačná doba tetanu je 3 – 30 dní1, obvykle 2 týždne. Čím skôr ochorenie začne, tým je jeho priebeh prognosticky nepriaznivejší. Prekonanie infekcie u človeka nezanecháva imunitu, toxín totiž do nervových buniek preniká veľmi rýchlo. Na Slovensku a v Českej republike je vďaka zavedenému povinnému očkovaniu výskyt tetanu u ľudí prakticky nulový. Očkovacie kampane znížili výskyt a prevalenciu tetanu na celom svete.
Tetanus si verejnosť zvykne zamieňať s tetániou. Ide však o 2 rôzne ochorenia, ktoré majú len podobné názvy. Kým tetanus je spôsobený baktériou, tetániu najčastejšie spôsobuje psychická či fyzická vyčerpanosť človeka.
Kde sa v súčasnosti tetanus vyskytuje najčastejšie?
Pôvodcu tetanu objavil v roku 1884 Arthur Nicolaier3. V minulosti sa tetanus najčastejšie objavoval počas vojen u ranených, v súčasnosti sa najčastejšie objavuje u ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve.
Vo vyspelých krajinách sa dnes vďaka očkovaniu a ošetrovaniu poranení vyskytuje tetanus veľmi vzácne. Označuje sa preto skôr ako choroba zaostalého sveta. Keďže sa baktéria Clostridium tetani zväčša vyskytuje v pôde, tetanus sa zvykne objavovať v málo rozvinutých oblastiach u ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve.
WHO však v posledných rokoch hlási zlepšenie v úmrtnosti na tetanus. Vďačíme za to najmä masívnym očkovacím kampaniam v posledných rokoch.
- Kým v roku 1997 bol odhad úmrtnosti na tetanus približne 275 000 osôb, v roku 2011 sa počet úmrtí znížil na 14 132 prípadov.2
- Úmrtnosť na tetanus sa líši v závislosti od dostupnosti zdrojov, najmä mechanickej ventilácie, invazívneho monitorovania krvného tlaku a včasnej liečby.
- V krajinách, kde neexistuje žiadny očkovací program, sa častejšie tetanus vyskytuje u novorodencov. Aj tieto čísla sa však celosvetovo znižuje vďaka postupnému rozširovaniu očkovania.
- Rizikovými sú i starší ľudia a ľudia, ktorí sa nenechali zaočkovať.
Clostridium tetani je tyčinkovitá baktéria, ktorá nepotrebuje k svojmu prežívaniu kyslík a tvorí odolné spóry. Vo forme spóry vydrží vo vonkajšom prostredí aj desiatky rokov. Do pôdy, kde je najčastejšie možné ju objaviť, sa dostáva hlavne cestou konských výkalov. Produkuje jed s názvom tetanotoxín – neurotoxín, ktorý napáda ľudský nervový systém.

Je tetanus nebezpečný?
Tetanus je vážne ochorenie, pri ktorom je úmrtnosť medzi 20 – 50%4. K nepriaznivým prognostickým faktorom patria vysoký alebo naopak nízky vek, vnútrožilové užívanie drog, krátka inkubačná doba a rýchly postup ochorenia. K najvážnejším komplikáciám tetanu patrí s kŕčom súvisiaca zlomenina stavca či pretrhnutie svalu. Môže viesť aj k zástave dýchania alebo srdcovému zlyhaniu. Ľudia, ktorí prekonali túto infekciu, majú často trvalé následky.
Je možné tetanus vyliečiť?
Pokiaľ má pacient rizikové poranenie, je nutné zistiť, kedy naposledy prebehlo očkovanie proti tetanu. Ak nebol v posledných 5 rokoch očkovaný, podáva sa jedna dávka očkovacej látky. V niektorých prípadoch sa zvažuje podanie antitetanického imunoglobulínu, ktorý poskytuje dočasnú ochranu proti nenaviazanému tetanotoxínu. Zvykne sa podávať u tých pacientov, ktorí majú kontaminovanú ranu a neboli v minulosti očkovaní vôbec.
Najviac rizikovými sú popáleniny, pohryznutie zvieraťom, rany významne kontaminované pôdou či cudzími predmetmi. Zvlášť zvýšenú pozornosť venujú zdravotníci poraneniam v oblasti hlavy a krku.
Z medikamentóznej liečby sa na tetanus podáva penicilin G alebo metronidazol. Antibiotiká sú tu potrebné k dekontaminácii rany a zničeniu tých vyrastených baktérií, ktoré produkujú toxín. Nutné je ošetrenie rany a jej revízia. U vážnych stavov je potrebné zaistiť podporu dýchania.
Očkovanie proti tetanu
Očkovanie proti tetanu je najlepšou ochranou pred týmto ochorením. Takzvanú tetanovku podáva praktický lekár a patrí do povinného očkovania. U dospelých sa proti tetanu povinne preočkováva každých 10 – 15 rokov, niekedy aj pri ošetrení poranenia.
U detí sa zaočkovanie vykonáva tromi dávkami v prvom roku života dieťaťa. Očkuje sa neživou očkovacou látkou v kombinácii s očkovaním proti detskej obrne, záškrtu, čiernemu kašľu, vírusovej hepatitíde B a hemofilovým inváznym infekciám.
Nenechajte nič na náhodu
Poranili ste sa? Alebo máte doma malé dieťa, ktoré sa poraní raz-dva? Nenechajte nič na náhodu a majte v domácej lekárničke pripravené všetko podstatné. Na ošetrovanie rán odporúčame mať doma minimálne sterilnú gázu, dezinfekčný prostriedok na rany a krytie na rany. Z nášho sortimentu vyberáme:






Zdroje použité v článku:
1. HURYCH, J. a kol.: Lékařská mikrobiologie. Repetitorium. 3.vydání. Clostridium tetani. 2021. Triton. s.105-107 [cit. 12.22.2024]. Dostupné z: ISBN 978-80-7553-976-2
2. BAE, C. a kol.: Tetanus. 2023. National Library Of Medicine [online] [cit. 12.22.2024]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK459217/
3. SCHOTT, H. a kol.: Kronika medicíny. Bakteriológia revolucionizuje medicínu. 1994. Fortuna Print. s.320 [cit. 12.22.2024]. Dostupné z: ISBN 80-7153-081-6
4. ROZSYPAL, H. Základy infekčního lékařství. Tetanus. 2015. Karolinum. s.311-312 [cit. 12.22.2024]. Dostupné z: ISBN 978-80-246-2932-2