Trombóza ohrozuje zdravie. Ako rozpoznať krvnú zrazeninu, ako sa lieči a čo robiť, aby ste jej predišli?
Trombóza je stav, pri ktorom dochádza k vzniku krvnej zrazeniny (trombu) v žile alebo tepne, čím sa naruší plynulý prietok krvi. Najčastejšie sa objavuje v dolných končatinách – známa ako hlboká žilová trombóza. Ak sa ale zrazenina uvoľní a dostane sa do pľúc, môže spôsobiť pľúcnu embóliu – život ohrozujúci stav.
Riziko trombózy zvyšujú faktory ako sedavé zamestnanie alebo dlhé ležanie, fajčenie, obezita, hormonálna liečba, genetická predispozícia či niektoré ochorenia. Dôležitá je preto nielen včasná diagnostika a liečba, ale aj prevencia u tých ľudí, u ktorých hrozí riziko vzniku. V tomto článku na Etabletke vám preto vysvetlíme, ako trombóza vzniká, aké má príznaky, kto je najviac ohrozený a aké možnosti liečby a prevencie sú vhodné.
Čo je to trombóza?
Trombóza vzniká vtedy, keď sa v tepnovom alebo žilovom systéme vytvorí krvná zrazenina, ktorá čiastočne alebo úplne blokuje prietok krvi. Zrazenina je v podstate taká „zátka“, ktorá obmedzuje prietok krvi. Tento stav je často sprevádzaný vznikom bolesti, ale tiež postupným odumieraním tkaniva za touto zátkou.

Schopnosť krvi voľne prúdiť cievami závisí jednak od práce srdca, a tiež od komplexnej homeostázy, teda rovnováhy vnútorného prostredia – medzi jednotlivými zložkami krvi. Musí byť prirodzený súlad medzi krvnými bunkami, doštičkami, bielkovinami, vnútornou výstelkou ciev, zrážacími a zápalovými faktormi. Trombotické ochorenia sa delia na náhle vzniknuté – teda akútne, a na chronické – čiže trvajúce dlhší čas.
Trombóza sa môže vyskytnúť v žilách horných aj dolných končatín, v žilách hrude, lebky či oka. V tepennom systéme sa najčastejšie vyskytuje v srdci, mozgu či v končatinách. K menej častým miestam patria obličkové, črevné a sietnicové artérie.
Upozornenie:
Trombóza najčastejšie postihuje žily dolných končatín.
Príčiny vzniku trombózy
Vzniku trombózy zvyčajne predchádzajú 3 hlavné faktory. Nazývajú sa tzv. Virchowova triáda, podľa doktora Rudolfa Virchowa, ktorý ich opísal už v roku 1856.
- Poškodenie vnútornej výstelky cievnej steny (endotelu) – môže k nemu dôjsť narušením cievy zavedením katétra, po úraze, po chirurgickom zákroku alebo operácii, v dôsledku fajčenia, ale aj pri zápalových procesoch. Poškodená stena cievy spustí proces tvorby zrazeniny ako „opravný mechanizmus“.
- Zvýšená zrážanlivosť krvi, tzv. hyperkoagulačný stav1 – je to stav, pri ktorom sú zvýšené hladiny niektorých zložiek v krvnom obehu, napríklad krvných zložiek či protrombotických proteínov. Tento stav vzniká po niektorých formách hormonálnej antikoncepcie, v tehotenstve, pri fajčení, obezite, rakovine alebo pri dehydratácii. Môže byť aj zdedený (mutácie Leiden a iné).
- Spomalenie prúdenia krvi – pozastavenie, stáza tepennej alebo žilovej krvi. Krv vtedy prúdi pomalšie, čo zvyšuje pravdepodobnosť zrážania. Vzniká pri nehybnosti – napríklad dlhom sedení pri cestovaní či v práci, ďalej v tehotenstve, pri ležaní po operácii, po zhoršenom prietoku krvi v dôsledku predchádzajúcej trombózy.
Žilová trombóza vzniká najčastejšie ako dôsledok poškodenia vnútornej výstelky žíl. Tepenná trombóza vzniká najčastejšie na podklade kôrnatenia tepien, pri tzv. ateroskleróze.
Upozornenie:
Rizikom trombózy je embólia, teda odtrhnutie a vmietnutie zrazeniny do ďalších častí cievneho systému. Takýto vmietok – tzv. embolus, môže totiž cestovať krvou a upchať inú cievu. Najbežnejším príkladom je trombembólia pľúcnice, ktorá môže byť smrteľná.
Príznaky trombózy
Ako sa prejavuje trombóza? Príznaky trombózy sa líšia od toho, kde v tele sa krvná zrazenina vytvorí, a tiež od závažnosti ochorenia.
Príznaky hlbokej žilovej trombózy, najmä trombózy v nohách, sú:
- Opuch
- Kŕčovitá bolesť
- Teplá pokožka v mieste vzniku
- Začervenanie alebo zmena farby kože v mieste blokády.
Na rozdiel od žilovej trombózy, pri tepennej trombóze je prítomná okrem bolesti aj bledosť končatiny a strata pulzácie na okrajových tepnách. Tiež bývajú prítomné pocity mravčenia.
Keď sa zrazenina uvoľní, príznaky pľúcnej embólie sú:
- Hrudná bolesť, bolesti chrbta
- Náhla dýchavičnosť – zadýchanie sa
- Zrýchlený tep, búšenie srdca
- Slabosť, únava
- Strata vedomia
- Vážne stavy môžu viesť ku kolapsu až k zástave srdca
Pokiaľ sa trombóza vyskytne v iných oblastiach, môže sa prejavovať nasledovne:
- Trombotický uzáver vencovitej tepny srdca sa prejavuje drvivou bolesťou na ľavej strane hrudníka.
- Pri trombóze mozgu je často prítomná slabosť jednej strany tela, bolesť hlavy, zmätenosť, zmeny videnia, zmeny vyjadrovania, mravčenie končatín či ťažkosti s chôdzou. Niekedy takýto uzáver vedie k úmrtiu.
Upozornenie:
Pri akomkoľvek podozrení na trombózu ihneď kontaktujte lekára.
Rizikové faktory vzniku trombózy sú:
- Vek – vek nad 60 rokov zvyšuje riziko hlbokej žilovej trombózy.2
- Nedostatok pohybu – dlhodobé sedenie zvyšuje riziko hlbokej žilovej trombózy, podobne aj nemožnosť pohybu pre iné ochorenie, napríklad neurologické.
- Zranenie alebo chirurgický zákrok – zvyšujú riziko krvných zrazenín.
- Tehotenstvo – zvyšuje tlak v žilách panvy a nôh, riziko môže pretrvávať aj 6 mesiacov po narodení dieťaťa.
- Hormonálna antikoncepcia – niektoré typy zvyšujú schopnosť krvi zrážať sa.
- Nadváha alebo obezita – zvýšenie tlaku v žilách panvy a nôh.
- Fajčenie1,2 – ovplyvnenie prietoku a zrážanlivosti krvi, zvýšenie rizika hlbokej žilovej trombózy.
- Rakovina – niektoré typy rakoviny zvyšujú riziko krvných zrazenín.
- Srdcové zlyhanie – zvyšuje riziko hlbokej žilovej trombózy a pľúcnej embólie.
- Zápalové ochorenie ciev – Crohnova choroba a ulcerózna kolitída zvyšujú riziko hlbokej žilovej trombózy.
- Prítomnosť trombózy v rodine – dedičný faktor.
- Genetické súvisy – napríklad Leidenská mutácia, pri ktorej je zmenený V. faktor zrážania.
V niektorých prípadoch sa môže krvná zrazenina v žile vyskytnúť bez identifikovateľného rizikového faktora.
Ako sa diagnostikuje trombóza?
Pri diagnostike zohráva kľúčovú úlohu rozlíšenie, či sa jedná o trombózu žilovú alebo tepnovú. Dôležité sú ale aj iné odlišujúce príznaky – napríklad vyšetrenie D-diméru1,2,3 z krvi ako produktu degradácie fibrínu.
Ak je zvýšená pravdepodobnosť pľúcnej embólie a hlbokej žilovej trombózy, odporúčajú sa vyšetrenia ako CT angiografia a ultrazvukové vyšetrenie horných a dolných končatín. Okrem týchto zobrazení je však dôležitá anamnéza. Pozornosť je venovaná aj výskytu trombofílie, teda stavu s vyšším rizikom vzniku trombózy. Súčasťou diagnostického a liečebného plánu je hodnotenie rizík – napríklad užívanie estrogénov vo forme antikoncepcie pri súčasnom návyku na nikotín.
Tepenná trombóza býva najčastejšie spôsobená aterosklerózou.
Liečba trombózy
Postupy v liečení tepennej a žilovej trombózy sú rozdielne. Upchatie cievy v koronárnom riečisku srdca si vyžaduje neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ak sa zistí venózna trombembólia, podávajú sa lieky zo skupiny antikoagulancií. Arteriálna trombóza sa lieči liekmi zo skupiny antiagregancií.
Okrem samotnej liečby sa lieky v niektorých prípadoch podávajú aj preventívne, napríklad u niektorých hospitalizovaných pacientov po operáciách alebo ležiacich. Rozhodujúcim faktorom môže byť aj fakt, či ide o prvú trombózu, alebo sa jedná o návrat predchádzajúceho ochorenia.
Ak pacientovi nie je možné podávať antikoagulačnú liečbu, alebo ak má vysoké riziko krvácania, je vhodné využiť prechodné kompresné zariadenia a elastické kompresné pančuchy1,2.
Niekedy sa pri liečbe trombózy využívajú metódy, ako napríklad: katétrom riadená trombolýza, perkutánna aspiračná trombektómia1,3, dilatácia venózneho balóna či farmakomechanická katétrom riadená trombolýza.

Prevencia trombózy – čo robiť pre svoje cievy, aby ste trombóze predišli?
Prognóza trombózy sa líši od typu trombózy, miesta jej výskytu, závažnosti, rizikových faktorov a od toho, či ide o prvú alebo následnú epizódu. Veľmi dôležitá je prevencia trombózy. Základom je aktívny životný štýl. Na záver pre vás máme tipy na to, ako trombóze predchádzať.
1. Doprajte si dostatok pohybu
Pravidelne sa hýbte. Nemusíte podať veľký športový výkon, vhodné sú aj prechádzky, plávanie, bicyklovanie alebo ľahké cvičenie. To všetko udrží krvný obeh aktívny.
2. Tipy na dlhé cestovanie
Počas dlhého sedenia pri cestovaní lietadlom alebo autom, ale tiež napríklad v práci, si aspoň každú hodinu ponaťahujte nohy alebo sa krátko prejdite. Vhodné môžu byť aj kompresné pančuchy alebo podkolienky. Sú vhodné na dlhé cestovanie, ale tiež po operáciách či pre ľudí s kŕčovými žilami. Pomáhajú predchádzať hromadeniu krvi v dolných končatinách.
3. Hydratujte
Pite dostatok vody – dehydratácia zvyšuje zrážanlivosť krvi. Pite čistú vodu, nesladené čaje alebo roztok s elektrolytmi. Naopak vhodný nie je nadmerný príjem alkoholu, káva ani sladené nápoje.
4. Stravujte sa zdravo a udržiavajte si váhu
Udržiavajte si zdravú hmotnosť. Obmedzte konzumáciu nasýtených tukov a cukrov. Zahrňte do stravy potraviny bohaté na omega-3 mastné kyseliny, vlákninu a antioxidanty. Ak máte problém prijať dostatok týchto látok stravou, môžete vyskúšať vhodné doplnky stravy.
5. Vyhýbajte sa fajčeniu
Fajčenie zvyšuje riziko poškodenia cievnej steny a zrážanlivosti krvi.
6. Vyskúšajte voľnopredajné doplnky na podporu cievneho systému
Venotoniká pomáhajú zlepšovať žilový tonus, krvný obeh a znižujú opuchy. Medzi tieto lieky patrí napríklad Detralex. Ďalej sú vhodné doplnky s rutínom, escínom alebo extraktom z pagaštanu konského, napríklad Flebaven. Proti opuchom môžete vyskúšať aj lokálne masti.
Zdroje použité v článku
1. ASHOROBO, D. a kol.: Thrombosis. 2024. National Library Of Medicine [online] [cit. 09.29.2025]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK538430/
2. MAYO CLINIC STAFF: Deep vein thrombosis. 2022. Mayo Clinic [online] [cit. 09.29.2025]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/deep-vein-thrombosis/symptoms-causes/syc-20352557
3. ROLAND, J. a kol.: Understanding Spontaneous Thrombosis. 2024. Healthline [online] [cit. 09.29.2025]. Dostupné z: https://www.healthline.com/health/spontaneous-thrombosis











