Tŕpnu vám prsty na rukách? Môže ísť o príznak syndrómu karpálneho tunela. Ako sa prejavuje, prečo vzniká a ako ho liečiť?

Tŕpnutie prstov, strata citlivosti či problémy s jemnou motorikou ruky trápia v súčasnosti čoraz viac ľudí. Kým v minulosti sa ťažkosti z nadmernej záťaže ruky objavovali hlavne u manuálne pracujúcich, dnes sa bežne vyskytujú i u ľudí pracujúcich v kancelárskych profesiách, ktorí na počítači pracujú väčšinu dňa a rukou opakujú stereotypné pohyby. Za týmito problémami zväčša stojí jedno pomerne časté ochorenie, ktoré však vie poriadne znepríjemniť život – syndróm karpálneho tunela (SKT).

Aká je úloha karpálneho tunela?

Karpálny tunel  je kostná zúženina (štrbina, ,,tunel“), ktorá vedia od predlaktia k dlani. Spodnú stranu karpálneho tunela tvoria zápästné kosti, strop tunela je vystlaný pevným elastickým väzivom. Tunelom prechádza mediálny (stredový) nerv nervus medianus, ktorý zabezpečuje inerváciu palca, prostredníka a ukazováka, z polovice i prstenníka. Spolu s 9 flexorovými šľachami je mediálny nerv zodpovedný za pohyblivosť prstov rúk a ich motoriku^1,2.

Čo je syndróm karpálneho tunela a ako sa prejavuje?

V prípade, že dochádza k nadmernému stlačeniu (kompresii) mediálneho nervu v karpálnom tuneli, objavuje sa súbor neurologických prejavov, ktoré označujeme ako syndróm karpálneho tunela (SKT)¹. Prvé príznaky syndrómu karpálneho tunela sa zvyčajne objavia na dominantnej ruke, ktorá je viac jednostranne zaťažovaná, avšak bežný je i obojstranný syndróm karpálneho tunela. Udáva sa, že až do 65% pacientov môže byť postihnutých obojstranným syndrómom, hoci ťažkosti môžu byť prítomné iba na jednej ruke³.

Klinický obraz ochorenia je pomerne dobre známy, pričom pacienti subjektívne popisujú tieto najčastejšie prejavy^1,3,4:

• Parestézie – nepríjemné subjektívne pocity vo svaloch, ako tŕpnutie, mravčenie a brnenie v prstoch, či pocity ,,elektrického šoku“, ktoré sa môžu šíriť od zápästia k predlaktiu a vystreľovať až k ramenu. Niektorým pacientom prináša dočasné zlepšenie ,,vytrasenie“ či rozcvičenie ruky alebo jej umiestnenie pod teplú tečúcu vodu. Parestézie sa môžu objavovať v kľude počas dňa i noci, ale i po námahe, pri ktorej sa ruka nachádza dlho v jednej polohe (napr. šoférovanie, telefonovanie).
• Bolesti prstov, dlane a zápästia.
• Stuhnutosť a necitlivosť ruky, ktorá sa časom môže stať trvalou.
• Slabosť, zvýšená únava ruky.
• Zníženie obratnosti a obmedzenie pohyblivosti ruky, ktoré narúšajú jemnú i hrubú motoriku a spôsobujú ťažkosti s úchopom a držaním predmetov, otáčaním kľúčov, stláčaním kľučiek, zapínaním gombíkov, otváraním fliaš a pod.
• Opuch zápästia.
• Záchvaty blednutiaprstov, zmeny farby a teploty pokožky.

Aké sú príčiny vzniku syndrómu karpálneho tunela?

Tento syndróm patrí celosvetovo medzi najčastejšie úžinové syndrómy, teda stavy, pri ktorých dochádza k stlačeniu nervu v zúžených priestoroch. Výskyt sa v bežnej populácii odhaduje na 1 – 5%, pričom ženy postihuje 3 – 4x častejšie ako mužov, keďže ich karpálne tunely sú prirodzene menšie a užšie³. S rozvojom syndrómu sa spája množstvo rizikových faktorov, ktoré buď priamo zmenšujú úžinu karpálneho tunela, a tým zvyšujú tlak na mediálny nerv, alebo ktoré môžu poškodzovať cievne zásobenie a/alebo metabolizmus nervu, a tým vyvolávať motorické a senzorické poruchy. K frekventovaným rizikám prispievajúcim k vzniku syndrómu karpálneho tunela sa radia najmä^2,4:

• anatomické faktory – zlomeniny kostí zápästia s dislokáciou alebo bez nej, artritída deformujúca malé kosti v zápästí, opuchy mäkkých tkanív z mechanického preťaženia, vrodené vady karpálneho tunela, nádory,
• chorobné stavy poškodzujúce nervy – napr. neuropatie z dôvodu cukrovky (diabetu) či chronického alkoholizmu,
• zápalové stavy – napr. pri autoimunitných ochoreniach (reumatoidná artritída, systémový lupus erythematosus, sklerodermie).
• faktory pracovného prostredia – dlhodobá práca s vibrujúcimi nástrojmi (napr. zbíjačka) alebo na montážnej linke. Čo sa týka súvislosti medzi syndrómom a prácou na počítači, niektoré štúdie naznačujú, že problémom môže byť skôr používanie počítačovej myši ako klávesnice,
• obezita,
• zmeny objemu telesných tekutín – zadržiavanie vody napr. pri hormonálnych zmenách počas tehotenstva alebo menopauzy zvyšuje tlak vnútri karpálneho tunela,
• lieky – niektoré štúdie preukázali spojitosť medzi syndrómom a používaním anastrozolu, lieku na liečbu rakoviny prsníka.

Ako zistíte, že sa aj vy „máte“ syndróm karpálneho tunela?

Pokiaľ prejavy narúšajú bežne denné aktivity alebo spánok, je namieste navštíviť lekára. V závažnejších prípadoch totiž môže syndróm viesť k trvalému poškodeniu nervov alebo svalov.

Na začiatku lekár zhodnotí subjektívne ťažkosti pacienta, odoberie pracovnú i mimopracovnú anamnézu a vykoná fyziologické a palpačné vyšetrenie (vyšetrenie pohmatom). V klinickej praxi sa pri diagnostike syndrómu karpálneho tunela často využívajú i tzv. provokačné testy (napr. Tinelov, Phalenov test), ktoré majú u pacienta cielene vyvolať príznaky – napríklad pri poklepe kladivkom ale zmenami polôh ruky evokujú krátky bolestivý vnem.

 

Na overenie diagnózy možno použiť i metódu injekčnej blokády nervu lokálnym anestetikom spolu s podaním kortikosteroidu, ktorá v prípade, že dôjde k utlmeniu príznakov, potvrdí diagnózu. Injekčná aplikácia kortikosteroidov je taktiež jednou z foriem liečby – potlačením zápalu a opuchu sa zmierni tlak na mediálny nerv.

U pacientov s podozrením na syndróm karpálneho tunela sa vykonáva aj elektromyografické vyšetrenie (EMG), pri ktorom sa do svalov vkladá tenká ihla s elektródou, ktorá meria elektrickú aktivitu svalov pri sťahovaní a uvoľňovaní. EMG tak môže identifikovať poškodenie svalov ovládaných mediálnym nervom aj u pacientov s atypickými symptómami, alebo vylúčiť iné diagnózy. Variantom EMG sú štúdie nervového vedenia, pri ktorých sa na kožu prilepia dve elektródy. Mediálnym nervom prejde slabý elektrický šok, aby sa zistilo, či sú elektrické impulzy v karpálnom tuneli spomalené. Zobrazovacími technikami, ako je röntgen, ultrazvuk, CT alebo MRI, možno doplniť diagnostiku SKT o priame zobrazenie rozsahu poškodenia nervov, šliach a svalov v karpálnom tuneli. Moderné zobrazovacie metodiky v súčasnosti nahrádzajú invazívnu operačnú revíziukarpálneho tunela^2,3.

Čo pomáha pri syndróme karpálneho tunela?

1. Nepreťažovať končatinu

Základom liečby syndrómu karpálneho tunela je nastaviť kľudový režim a v čo najväčšej miere zamedziť preťažovaniu postihnutej končatiny. K tomuto účelu slúžia rôzne typy bandáží, ortéz a dláh, ktoré pomáhajú zápästie alebo celé predlaktie znehybniť a udržať rovné, čím zmierňujú tlak na nerv. Možno ich nosiť počas dňa, kedy je ruka najviac namáhaná, alebo aspoň v noci počas spánku. Alternatívou môže byť použitie kineziologických tejpov, avšak ich správna aplikácia si vyžaduje skúseného odborníka.

Pomôžte si vďaka ortopedickým pomôckam

Bandáže, ortézy aj kineziologické tejpy u nás objednáte s expres dopravou až k vám domov.

Prejsť na produkty

2. Úľava od bolesti

Na krátkodobú úľavu od bolesti vám môžu pomôcť voľnopredajné lieky zo skupiny nesteroidných antiflogistík, napríklad s obsahom ibuprofénu alebo diklofenaku. Sú dostupné vo forme tabliet, práškov alebo granulátov na perorálne použitie, alebo ako masti, krémy a gély určené na natieranie postihnutého miesta. Tieto prípravky však neliečia príčinu, ale iba prejavy. Nemali by sa užívať dlhodobo, ale iba na potlačenie akútnej bolesti. Bolesť je totiž varovným príznakom, ktorý informuje o tom, že v organizme niečo nefunguje. V prvom rade je preto potrebné riešiť príčinu, ktorou je nadmerné stlačenie nervu v karpálnom tuneli.

3. Podporná liečba

Ako podpornú liečbu môžete skúsiť užívať prípravky s obsahom vitamínov skupiny B alebo kyseliny α‑lipoovej. Majú priaznivý efekt na metabolizmus a správne fungovanie periférnych nervov. Môžu pomôcť s rýchlejšou regeneráciou poškodených nervov, avšak, podobne ako nesteroidné antiflogistiká, neriešia prvotnú príčinu ochorenia.

4. Chirurgický zákrok

Ak sú príznaky SKT závažné a nie je možné ich zvládnuť inou liečbou, pristupuje sa k operačnému zákroku. Počas neho sa chirurgicky prereže tkanivo väziva, ktoré tlačí na nerv, čím sa zmierni tlak v karpálnom tuneli.  Jedná sa o pomerne krátky a jednoduchý operačný výkon. Približne po mesiaci rekonvalescencie je možné opäť vykonávať bežné aktivity.

Niekoľko rád na záver, ako prechádzať syndrómu karpálneho tunela:

• V prípade monotónnej práce, pri ktorej sa opakujú jednotvárne pohyby ruky, si robte časté prestávky a počas nich ruku rozcvičte.
• Pokiaľ máte nadváhu alebo ste obézny, schudnite.
• Nespite s rukami pod hlavou, aby ste na ne nevyvíjali ďalší tlak.
• Pri práci s počítačom používajte ergonomickú podložku a myš.

1. KURČA, E. Syndróm karpálneho tunela. Česká a slovenská neurologie 2009; 72/105(6): 499-510
2. KURČA, E. a KUČERA, P. Syndróm karpálneho tunela – patogenéza, diagnostika a liečba. Neurologie pro praxi 2004; 2: 91-95
3. KOTHARI, M. Carpal tunnel syndrome: Clinical manifestations and diagnosis. In: uptodate.com [online] [cit. 17.8.2022]. Dostupné na:https://www.uptodate.com/contents/carpal-tunnel-syndrome-clinical-manifestations-and-diagnosis
4. Carpal tunnel syndrome. In: mayoclinic.org [online] [cit. 17.8.2022]. Dostupné na: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/carpal-tunnel-syndrome/symptoms-causes/syc-20355603