Angina pectoris: Čo to je, aké má príznaky, ako sa lieči a ako ju odlíšite od infarktu?

Angina pectoris je formou ischemickej choroby srdca. Táto choroba je charakteristická bolesťou na hrudi, často v oblasti za hrudnou kosťou. Bolesti sa objavujú preto, lebo srdce ako sval je prechodne obmedzene prekrvené – to znamená, že srdcový sval nedostáva dostatok kyslíka kvôli zúženým alebo zablokovaným koronárnym tepnám. To vedie aj k chvíľkovému zníženiu výživy buniek svaloviny srdca.

Angina pectoris svojimi prejavmi pripomína infarkt. Hoci nejde priamo o infarkt, angína pectoris je vážnym varovným signálom, že srdce trpí nedostatočným prekrvením. Je preto potrebné tento stav riešiť a liečiť, aby nedošlo k závažnejším problémom. Pozrite sa spolu s nami na to, čo angínu pectoris spôsobuje, ako ju rozpoznať od infarktu a aké sú možnosti jej liečby.

Príznaky angina pectoris

Angina pectoris, teda zvieravá alebo záchvatovitá bolesť na hrudi, je nepríjemným prejavom ischemickej choroby srdca. Odborný termín angina pectoris je odvodený od latinského slova ango, čo znamená zužovať¹, a pectus, teda hrudník. Pri angine pectoris nie je dodávka potrebných živín pre srdcový sval dostačujúca. Ide o prechodný jav, ktorý sa môže objaviť pri fyzickej záťaži, ale tiež u fajčiarov a obéznejších ľudí. Príznaky anginy pectoris sú:

• nepríjemné pálčivé bolesti v ploche za strednou či hornou tretinou hrudnej kosti,
• bolesť je zvieravá až pálivá, býva prirovnávaná k priloženiu žehličky na hrudník,
• bolesti niekedy presahujú celý hrudník, inokedy môžu vyžarovať do niektorého ramena, malíčka ruky, krku, dolnej čeľusti, pod rebrá či medzi lopatky,
• tlak na hrudi (niekedy aj bez bolesti),
• pocit nedostatku vzduchu,
• bledosť, schvátenosť, potenie,
• panika a úzkosti – niekedy až strach zo smrti, ktorý je vyvrcholením úzkosti.

Angina pectoris sa zvykne vracať. Niekedy sa vracia denne, ale niekedy len z času na čas. Paniku môže spôsobiť hlavne prvý takýto záchvat. Ak sa časom stav opakuje, chorý mu už lepšie rozumie a lepšie ho preto toleruje. Dôležitý je vyvolávajúci moment. Záchvaty bolesti sa u námahovej anginy vyskytujú najčastejšie ráno, pri variantnom type v noci.

Príčiny angina pectoris – čo ju spôsobuje?

Angina pectoris vzniká na podklade ischémie myokardu, teda nedokrvenia srdcovej svaloviny. Objavuje sa hlavne vtedy, keď vzniká zvýšený nárok na dodávku kyslíka pre srdce, pričom však prietok krvou týmto orgánom zaostáva. Zvýšená potreba kyslíka v srdci býva navodená fyzickou námahou, spojenou so vzostupom krvného tlaku, zvýšeným plnením ľavej srdcovej komory, a tiež so zrýchlenou akciou srdca. So znížením prietoku koronárnymi cievami sa stretávame aj pri ich kôrnatení.

Zvieravú bolesť na hrudi môže spôsobiť viacero faktorov. Jedným z nich je fyzická námaha, vtedy hovoríme o námahovej angine pectoris. Môže sa objaviť pri rýchlej chôdzi, chôdzi do schodov, pohlavnom styku či pri rozrušení. Svoje miesto tu zohráva aj chlad okolitého prostredia. Postupne, ako sa človek upokojí, táto bolesť ustúpi do niekoľkých minút. Jej ústup sa dá urýchliť podaním nitroglycerínu pod jazyk.

Častá angina pectoris, ktorá nereaguje na liečbu, sa nazýva nestabilná angina pectoris. V niektorých prípadoch môže byť tento stav aj bezbolestný.Ak sa bolesť hrude objavuje spontánne v kľude, vzniká podozrenie na variantnú – Prinzmetalovu anginu pectoris. Toto ochorenie je spôsobené prechodným zúžením vencovitých (koronárnych) tepien. Pri dekubitálnej angine pectoris sa zas bolesti hrudníka objavujú hlavne v ľahu.

Klasifikácia anginy pectoris podľa stupňa závažnosti²

1. Bolesť je vyvolaná len výnimočnou námahou.
2. Bolesť je vyvolaná väčšou námahou, napríklad chôdzou po schodoch. Tiež sa môže objaviť v chladnom prostredí alebo pri rozčúlení.
3. Bolesť je vyvolaná už bežnou činnosťou, aj pri psychickej pohode.
4. Anginózna bolesť je prítomná aj pri minimálne náročnej činnosti alebo v kľude.

Ako sa diagnostikuje angina pectoris?

K stanoveniu diagnózy väčšinou postačí rozpomínania pacienta na ťažkosti. Smerodajné sú aj ďalšie vyšetrenia – záťažová elektrokardiografia, echokadiografia, koronárna angiografia a ultrasonografia.

Dá sa angina pectoris liečiť?

Najväčším ohrozením pri angine pectoris sú akútny uzáver koronárnej tepny, porucha srdcového rytmu a vývoj dysfunkcie ľavej komory. Aj preto sa ako základ liečby týchto ťažkostí používajú lieky na riedenie krvi, respektíve proti vzniku krvných zrazenín. Zlatým štandardom je podávanie kyseliny acetylsalicylovej, napríklad vo forme preparátu Anopyrin. Bežne dostupné sú však aj iné typy liečivín – klopidogrel alebo warfarin.

V rámci liečby anginy pectoris sa lekár ďalej zameriava na:

• zastavenie progresie kôrnatenia – ak je v jednej či viacerých cievach prítomný aterosklerotický plát. Nasadzujú sa na to lieky zo skupiny statínov alebo lieky ovplyvňujúce vstrebávanie žlčových kyselín. Keďže má tvorba aterosklerotického plátu priamy súvis so zvýšením tukov v krvi, vie byť práve spomínaná liečba nápomocná.
• zníženie rozsahu ischémie (nedokrvenia) – to sa dosahuje zlepšením prietoku koronárnym riečiskom, znížením metabolických nárokov a optimalizáciou metabolizmu myokardu. Zlepšenie prietoku ischemickým srdcovým svalom je možné dosiahnuť podávaním nitrátov, napríklad nitroglycerínu.
• riešenie spazmu cievy – v tomto prípade vedia byť nápomocné tzv. blokátory vápnikových kanálov.
• liečbu niektorých porúch rytmu – vhodné sú betablokátory, ktoré majú okrem iného aj priaznivý efekt na vysoký tlak.

Ako vyzerá vhodná prevencia srdcovo-cievnych ochorení a anginy pectoris?

Základnými prameňmi prevencie anginy pectoris sú správne návyky v rámci životosprávy:

1. Začnite abstinovať. Keďže toto ochorenie môže byť provokované alkoholom, ktorý vedie k zmenám prietoku ciev, je vhodné obmedziť alebo úplne vynechať alkohol.

2. Je tiež vhodné prestať fajčiť. Fajčenie významne prispieva k rozvoju srdcových chorôb a vedie k zvýšenej úmrtnosti na tieto ochorenia. Je teda nutný úplný zákaz fajčenia – aj pasívneho príjmu nikotínu. Prestať fajčiť vám pomôžu:

3. Zaraďte do životosprávy pravidelné cvičenie či šport. Pohyb vedie k zlepšeniu celkovej kondície, vitalizuje a pôsobí ako výborné preventívum. Pozor, pri už rozvinutej angine pectoris je často nutné obmedziť niektoré pohybové aktivity. To však neznamená, že musíte pohyb úplne vylúčiť zo svojho života, práve naopak. Obezita je veľmi alarmujúca. Pacienti s týmto ochorením by okrem konzultácie stavu s rehabilitačným lekárom mohli siahnuť po kardiorehabilitácii – prechádzkach, kyslíkovej liečbe či ľahkých dychových cvikoch.

4. Naučte sa zdravo sa stravovať. Strava bohatá na nenasýtené mastné kyseliny, dostatok vlákniny, vitamínov a minerálov je potrebná pre celkové zdravie. Pri prevencii kardiovaskulárnych príhod vie byť účinná stredomorská diéta založená na vysokom príjme rýb, olivového oleja a citrusov. Obmedzenie tučných a sladkých jedál vie napomôcť pri redukcii hmotnosti.

5. Relaxujte. Jednou z hlavných zložiek prevencie pred rozvojom akýchkoľvek kardio-vaskulárnych chorôb je vyhýbanie sa stresu a pravidelný kvalitný spánok.

6. Vyskúšajte niektoré výživové doplnky. Doplnky s omega-3 a rybím olejom, extrakty z cesnaku, olivovníka, zeleného čaju, viniča či niektoré vitamíny z dlhodobého hľadiska prispievajú k ochrane cievnej steny a zlepšujú vitalitu kardiovaskulárneho systému. V takejto prevencii má svoje miesto aj hloh jednosemenný, nakoľko zlepšuje prekrvenie koronárnymi cievami až o 80%.⁴ Na záver vám preto ponúkame výber najobľúbenejších doplnkov na srdce a cievy z našej online lekárne.