Antihistaminiká na alergiu: Aké typy poznáme a kedy po nich siahnuť?
Antihistaminiká sú lieky na alergiu. Alergia je neprimeraná reakcia organizmu na určitú, bežne sa vyskytujúcu látku, ktorú nazývame alergén. Alergénom môže byť peľ, prach, perie, srsť, potravina, liek či niečo iné. Alergia vzniká na báze genetickej predispozície. Jej podstatou je porucha riadenia imunitného systému, vedúca k neprimeraným reakciám. Pri alergickej reakcii sa vyplavujú niektoré látky ako histamín, leukotriény a iné mediátory.
Čo je to histamín?
Histamín je prirodzene sa vyskytujúca látka v ľudskom organizme. Podieľa sa na regulácii rôznych pochodov – od vývoja embrya až po hojenie rán. Väzbou histamínu na H1 receptory sa primárne ovplyvňujú funkcie centrálneho nervového systému. Histamín v tele napríklad reguluje cirkadiálne rytmy (spánok a bdenie), ovplyvňuje agresivitu, homeostázu, vnímanie bolesti, pamäti a má antikonvulzívnu aktivitu (protizáchvatovú).
Najčastejšie sa však spomína práve v súvislosti s alergickou reakciou. Na úrovni periférie spočíva rola histamínu predovšetkým v modulácii imunitnej odpovede organizmu (akútnej a chronickej zápalovej reakcie). Histamín je dôležitý mediátor hypersenzitivity, vyvoláva kontrakciu hladnej svaloviny, rozširuje cievy, zvyšuje permeabilitu ciev (priepustnosť). Výsledkom tohto pôsobenia v kooperácii s ďalšími markermi je vznik zápalu s opuchom, začervenaním a vyrážkou.
Upozornenie:
Najťažšou formou alergickej reakcie je anafylaxia. Alergický šok je vyeskalovanie príznakov alergie do podoby, kedy je ohrozený život pacienta. Je spojený s vyrážkou, objavuje sa však aj sťažené dýchanie. Anafylaktický šok je reakcia na alergén, ktorý alergiu vyvolal. Je potrebná cielená terapia.
Aké typy alergénov a alergií poznáme?
Alergény, teda látky spôsobujúce alergiu, sa dostávajú do organizmu inhaláciou, prehltnutím, kontaktom s kožou, injekčným podaním či bodnutím hmyzom. Podľa mechanizmu pôsobenia je možné ich rozdeliť:
K alergickým chorobám patria niektoré typy bronchiálnej astmy, ekzémy, žihľavka, senná nádcha, niektoré hemolytické anémie a mnoho ďalších. Alergie delíme na niekoľko typov:
- Alergické respiračné ochorenia – napr. alergickú nádchu so zápalom spojiviek či bronchiálnu astmu.
- Alergia na včelí a osí jed.
- Kožné alergie – žihľavka a kontaktná dermatitída (zápal kože).
- Alergia na potraviny.
- Alergia na lieky.
Alergiu spoľahlivo diagnostikuje len lekár
Základom diagnostiky alergií je anamnéza (rozpomínanie). Pacient vysvetľuje lekárovi svoje ťažkosti, ale aj možné alergie v minulosti. Zásadné sú ťažkosti spojené s ročným obdobím, na základe čoho lekár pátra po možných alergénoch.
Základným kožným alergologickým testom je Prickov test. Kožné testy sa vykonávajú s určitým alergénom. Zisťujú prítomnosť špecifických protilátok (IgE), naviazaných na žírnych bunkách v koži. Ak sa alergén viaže na špecifické IgE protilátky fixované na žírnych bunkách, dôjde k aktivácii a uvoľneniu mediátorov. Vazoaktívne mediátory vyvolajú vyrážku (pupenec) a lokálne svrbenie so začervenaním. Tieto reakcie sa objavia spravidla 5 minút po teste.
Medzi laboratórne vyšetrenia patrí vyšetrenie krvi. Z krvi sa dá zistiť zvýšená prítomnosť eozinofilov (skupina typických bielych krviniek) a zvýšená koncentrácia celkového imunoglobulínu E. Ak máte podozrenie na alergiu, môžete si najprv urobiť rýchly domáci samotest.
Aké typy antihistaminík poznáme?
Na liečbu alergie sa používajú niektoré lieky, predovšetkým antihistaminiká v tabletkách. Podáva sa ale tiež vápnik, kortikoidy či antileukotriény. Antihistaminiká sú väčšinou voľnopredajné lieky, ktoré delíme na 3 generácie liekov.
Antihistaminiká 1. generácie
Ľahko prechádzajú hematoencefalickou bariérou, preto po ich požití dochádza k malátnosti a únave. Dochádza k ovplyvneniu kognitívnych a psychomotorických funkcií. Nevýhodou je nutnosť podávania v opakovaných, niekoľkých denných dávkach.
Do 1. generácie antihistaminík radíme difenhydramín, meklizín, doxylamín, promethazin, klemastín, bromfeniramín, chlorfeniramín, hydroxyzin, dimentinden, cyproheptadin, bisulepín a ketotifen. Antialergický účinok 1. generácie antihistaminík sa využíva pri:
- alergickej rhinitíde – nádche,
- konjunktivitíde – zápale spojovky,
- kontaktnej dermatitíde,
- urtikárii,
- duševnom ochorení – úzkosti.
Antihistaminiká 2. generácie
Lieky prechádzajú hematoencefalickou bariérou v minimálnom rozsahu. Nemajú účinky na centrálny nervový systém. Potláčajú začervenanie pokožky vyvolané histamínom. Tiež u pacientov s alergickou nádchou pozitívne ovplyvňujú prejavy dráždenia nosnej sliznice.
Do 2. generácie antihistaminík radíme loratadín, cetirizín, azelastín, fexofenadín. Sú to antialergiká, tiež používané pri liečbe anafylaktickej reakcie. Majú len mierny sedatívny efekt. Disponujú vyššou priľnavosťou k H1 receptoru.
Antihistaminiká 3. generácie
Antihistaminiká 3. generácie majú tiež antialergické a protizápalové pôsobenie. Neprechádzajú cez hematoencefalickú bariéru, a teda nevplývajú na činnosť mozgu. Sú dobre tolerované, prakticky bez vedľajších nežiadúcich účinkov.
Do 3. generácie antihistaminíkradíme desloratadín, levocetirizín, rupatadín a bilastín. Sú to antialergiká s imunimonulačným účinkom. Nemajú sedatívny efekt. Je prítomná vysoká koncentrácia antihistaminika v mieste alergickej reakcie.
Upozornenie:
Je dôležité prízvukovať, že kombinácia antihistaminík s inými sedatívami, respektíve s alkoholom, nie je vhodná. Hlavne prvogeneračné preparáty môžu spôsobiť silný útlm až spánok, čo je obzvlášť nebezpečné napríklad pri riadení dopravných prostriedkov.
Antihistaminiká sú určené aj na lokálnu aplikáciu pri nádche či slzení očí
- Stabilizátory membrán žírnych buniek – kromóny – ako napr. dinatrii cromoglicas, nedocromil sodný, n-acetyl-aspartyl-glutamát, lodoxamid. Sú to inhalačné lieky a očné kvapky používané pri konjunktivitíde.
- Glukokortikoidy – beclometason, budesonid, fluticason, mometazon, ciclesonid. Majú silnú protizápalovú aktivitu a formu inhalačného prášku alebo nosného spreja.
- Antihistaminiká vo forme nosného spreja a očných kvapiek – napr. azelastin, levocabastin, emedastin, ketotifen.
Zdroje použité v článku:
VOKURKA, M. & J. HUGO. Velký lékařský slovník.
KLENER,P. et al. Vnitřní lékařství.
Antihistaminika indikovaná k systémové a topické léčbě. Dostupné z: www.solen.cz