Chystáte sa na zdravotnú prechádzku? Dbajte na ochranu pred kliešťami, hoci idete len do parku
Len čo sa ortuť teplomera stabilne vyšplhá nad nulu, v prírode sa okrem snežienok začínajú prebúdzať aj členovia rodiny kliešťovitých – kliešte. Najznámejší z nich je kliešť obyčajný, ktorého poznáme najmä vďaka parazitovaniu na krvi človeka a zvierat. Keďže môže prenášať veľmi nebezpečné ochorenia, je dôležité byť voči nemu ostražitý. Viete, ako sa pred kliešťami efektívne chrániť a ako pred nimi uchrániť aj svojich domácich miláčikov?
Ako rozoznám kliešťa?
Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) má 4 vývinové štádiá – vajíčko, larvu, nymfu a dospelého jedinca. Larvysú sivožlté, šesťnohé a dosahujú veľkosť okolo 0,5 mm. Keď larvy nasajú krv, menia sa na tmavšiu osemnohú nymfu. Nasatím krvi sa nymfy menia na dospelých jedincov.
Dospelý jedinec je plochý a má 8 nôh. Samičky možno od samčekov rozoznať sfarbením a veľkosťou. Samčeky sú menšie, čierne a merajú len okolo 2 mm. Samičky sú červenohnedé a po nasatí krvi sa oproti samčekom dokážu zväčšiť až 200-násobne.1
Aj keď sa na človeka najčastejšie prisajú práve dospelé jedince, môžeme mať prisatú aj larvu či nymfu. Ich prisatie sa však môže omnoho ľahšie prehliadnuť, nakoľko ich sfarbenie a veľkosť sú menej výrazné.
V ktorých lokalitách sa kliešť vyskytuje?
Takmer všade. Je mýtus, že kliešte sa nachádzajú iba v listnatých lesoch a „skáču na človeka zo stromov“. Stačí im totiž mierne vyvýšený trávnatý porast. Môže to byť záhrada, park, lúka či nepokosené ihrisko alebo trávnik pred panelákom. Na človeka a zviera sa najčastejšie dostanú obtretím pokožky o listy alebo steblá trávy.
S istotou kliešte nenájdeme iba v suchých ihličnatých lesoch, v bažinách, a vo veľmi vysokej nadmorskej výške (nad 1400 m.n.m.).2 Na území Slovenska je kliešť obyčajný najviac rozšírený v okolí Považia, Malých Karpát, Nitry, Nových Zámkov, Topoľčian, Levíc, Rožňavy, Štúrova a Košíc.
Vrchol aktivity kliešťa je zaznamenávaný najmä v mesiacoch máj a jún, neskôr je to september a október. Výskyt kliešťa je však pozorovaný takmer počas celého roka. Odradí ho jedine dlho trvajúci mráz. Preto si na miestach jeho zvýšenej prítomnosti dávajte pozor aj vtedy, keď sa zdá, že kliešťovej sezóne už odzvonilo.
Prečo je kliešť nebezpečný?
Najrozšírenejšie ochorenia prenášané kliešťami sú lymská borelióza a kliešťová encefalitída. Hoci nie je bezprostredne každý kliešť nositeľom infekcie, napriek tomu je potrebné mať toto riziko na pamäti a dbať na efektívnu ochranu pred jeho prisatím. Obe ochorenia totiž dokážu napáchať nemalé škody na zdraví a v niektorých prípadoch dokonca ohroziť život.
Čo robiť, aby sme zamedzili kliešťovi prisatie na pokožku?
1. Správne sa obliecť
Pred plánovaným pobytom v prírode, či v akomkoľvek inom teréne so zvýšeným rizikom výskytu kliešťov, je namieste zvoliť:
- dlhé, priliehavé oblečenie,
- pokrývku hlavy (šiltovku, klobúk, šatku),
- vysoké ponožky a uzavretú obuv.
V prípade oblečenia je ideálnou biela či iná svetlá farba. Lezúceho kliešťa tak rýchlejšie zbadáte.
2. Použiť repelent
Na trhu máme na výber z veľkého množstva repelentných prípravkov. Existujú vo forme sprejov, krémov, gélov či dokonca náramkov. Líšia sa najmä v zložení, ktoré je prispôsobené rôznym požiadavkám.
Kliešte aj iný hmyz priťahuje zlúčenina 1-okten-3-ol, ktorá sa vylučuje potením a v menšej miere aj dýchaním. Úlohou repelentu je znížiť citlivosť hmyzu voči tejto zlúčenine a odpudzovať ho. Účinné látky obsiahnuté v repelentoch teda hmyzu prekážajú a „nevoňajú“. Najčastejšie používanou účinnou látkou je dietyltoluamid (DEET), ktorý sakombinuje s látkami predlžujúcimi jeho účinok, napr. s permetrínom alebo icaridínom.3 Aké repelenty sú k dispozícii?
- S vysokým obsahom DEET (od 25%): aplikujú sa na kožu, obuv, oblečenie, stan, a podobne. Použitie je nutné predovšetkým v teréne s vysokým zamorením kliešťami či iným hmyzom a v tropických oblastiach. Opakovane by sa mal aplikovať najneskôr po 6 hodinách.
- S nízkym obsahom DEET (do 25%): aplikujú sana kožu, obuv, oblečenie a sú najčastejšie používanými repelentami. Sú určené na bežné použitie do málo až stredne rizikových terénov, opakovane sa aplikujú každé 3-4 hodiny.
- Bez obsahu DEET (prírodné, na báze éterických olejov, silíc, a pod.): aplikujú sana kožu a oblečenie, sú šetrné, nedráždivé, vhodné aj pre deti a citlivú pokožku. Sú určené na bežné použitie v málo rizikových terénoch. Opakovane by sa mali aplikovať najneskôr po 2 hodinách.
- Prírodné repelenty: v prípade prírodných repelentov sa využíva najmä levanduľa, eukalyptus, tymián, citrusy, klinčeky, majorán, bazalka, mentol a gáfor.
Pri výbere repelentu je dôležité zohľadniť najmä terén, v ktorom sa budete pohybovať a citlivosť vašej pokožky. Každý nový prípravok určený na kožu si najprv vopred vyskúšajte na malej časti pokožky. Ak v priebehu niekoľkých hodín nespozorujete žiadnu alergickú reakciu, prípravok môžete smelo používať. V prípade detí používajte detské repelenty určené pre konkrétny vek dieťaťa.
3. Zvýšiť príjem vitamínov skupiny B
Viaceré dáta potvrdzujú, že zápach vitamínov skupiny B prestupujúci cez póry našej pokožky nevonia nielen kliešťom, ale aj inému hmyzu. Táto forma ochrany môže byť nápomocná najmä v kombinácii s ostatnými. Zvýšeným príjmom vitamínov skupiny B preto nič nepokazíte. V prípade výživových doplnkov však dávajte pozor na dávkovanie, ktoré by nemalo prekročiť hranice odporúčaní.
Nepotrebujem ochranu pred kliešťami, veď idem von len so psom….ale aj zvieratá treba pred kliešťami chrániť. Ako na to?
Psy a mačky si zvyknú priniesť z prechádzky suvenír v podobe kliešťa omnoho častejšie než človek. A keďže sú taktiež ohrozené kliešťovými ochoreniami, musíme ich voči kliešťom chrániť podobne, ako seba. Na slovenskom trhu existuje viacero prípravkov chrániacich pred kliešťami, ktoré sú určené pre psy alebo mačky. Tabuľka znázorňuje výhody a nevýhody tých najčastejšie používaných.
Druh prípravku | Výhody | Nevýhody |
Pipety | – jednoduchá aplikácia, tekutina sa aplikuje pipetou na pokožku zadnej časti krku, resp. aj iné časti tela – bez zápachu |
– krátka doba účinnosti (cca 1 mesiac) – účinnosť klesá častým kúpaním zvieraťa |
Obojky | – dlhšia doba účinnosti (cca 3-6 mesiacov) – vodeodolnosť – jednoduchá aplikácia |
– špecifický zápach – zašpinenie obojku znižuje jeho účinnosť – kvôli vysokej koncentrácii účinných látok je pri úzkom kontakte toxický pre malé deti |
Spreje | – rýchla aplikácia – možno aplikovať aj na búdy, pelechy, a pod. |
– pre zviera nepríjemný zvuk počas aplikácie – krátka doba účinnosti (cca 7 dní) |
Tablety | – možno ich použiť po napadnutí kliešťom, účinná látka obsiahnutá v tabletách kliešťa po nasatí krvi usmrtí | – tabletu musí zviera zjesť celú naraz – nechráni pred prichytením kliešťa na pokožku zvieraťa |
Čím sa riadiť pri výbere prípravku proti kliešťom pre domáceho miláčika?
- Lokalitou, v ktorej sa pes alebo mačka aktuálne pohybuje. Ak je v danej lokalite zamorenie kliešťami nízke, môžeme zvoliť menej agresívne prípravky s nižšou dobou účinnosti.
- Váhou a vekom psa alebo mačky. Opatrný treba byť najmä v prípade mláďat.
Používajte vždy len tie prípravky, ktoré sú určené pre konkrétny druh domáceho miláčika. Niektoré prípravky určené pre psov môžu byť totiž toxické pre mačky.
Malá rada na záver
Napriek nespočetnému množstvu repelentných prípravkov, ktoré dokážu nás, či našich domácich miláčikov chrániť pred kliešťami, treba mať na pamäti, že žiaden z nich neposkytuje stopercentnú ochranu. Po každom pobyte v prostredí, kde je možný výskyt kliešťov, je preto dôležité seba aj svojho domáceho miláčika dôkladne poprezerať. Strach zo samotných kliešťov by nám však určite nemal brániť v tom, aby sme si prírodu naplno užívali. Potrebné je len dbať na prevenciu.
Zdroje použité v článku:
1) Ixodes ricinus- Factsheet for experts. [online] [cit. 19.5.2022]. Dostupné z: https://www.ecdc.europa.eu/en/disease-vectors/facts/tick-factsheets/ixodes-ricinus
2) PEŤKO, B. Kliešte v podmienkach globálnych zmien. In:DUBINSKÝ, P. Vybrané kapitoly zo všeobecnej parazitológie. 1. vydanie, Košice : PaU SAV, 2005.
3) PETHERICK A., 2008. How DEET jams insects´smell sensors. In: Nature (2008) [online]. 13. 03.2008 [cit. 19.5.2022]. Dostupné z https://www.nature.com/articles/news.2008.672