Potrebujete pomôcť
pri výbere?

Opýtať sa lekárnika
lekarnicka
email
podpora@etabletka.sk
telefon
+421 915 040 800
plus - ikona
hodnotenia zakaznikov

Hodnotenia
zákazníkov

Zobraziť hodnotenia

Čo je to žalúdočný vred a prečo vzniká? Ukážeme vám jeho príznaky a dáme tipy na správne stravovanie

Žalúdočný alebo peptický vred je ochorenie charakterizované prítomnosťou bolestivých defektov na sliznici žalúdka. Okrem žalúdka však môže postihnúť aj dvanástnik (duodénum), ktorý je časťou tenkého čreva. Pokiaľ často pociťujete pálenie a bolesť brucha, ktorá sa po jedle ešte zintenzívňuje, možno máte, alebo sa vám vytvára, žalúdočný vred. Dokáže poriadne potrápiť, preto je dôležité vedieť, čo je jeho príčinou a ako sa lieči.

Prečo vznikajú žalúdočné vredy?

Za vznik žalúdočného vredu sú zodpovedné agresívne faktory, ktoré negatívne vplývajú na ochranné mechanizmy sliznice žalúdka. K obranným faktorom patrí hlien na sliznici žalúdka. Ten ju chráni pred účinkom kyslých tráviacich štiav. Za normálnych okolností tieto tráviace šťavy plnia svoju nenahraditeľnú funkciu, ktorou je ničenie choroboplodných zárodkov a zároveň rozkladanie potravy.

Avšak ak prevládajú agresívne faktory nad obrannými a dochádza k poškodeniu ochrannej vrstvy hlienu na sliznici žalúdka, tráviace šťavy s obsahom kyseliny chlorovodíkovej poškodzujú sliznicu, spôsobujú zápaly, a v konečnom dôsledku aj vredy.

 

Hoci sa žalúdočné vredy dajú pomerne jednoducho vyliečiť, bez náležitej a včasne zvolenej liečby sa môžu stať vážnym zdravotným problémom.

Príčiny vzniku žalúdočných – peptických vredov sú:

  • Infekcia baktériou Helicobacter pylori (H.pylori) – najčastejšia príčina vzniku žalúdočných vredov
  • Dlhodobé a nadmerné užívanie nesteroidných protizápalových liekov (NSAID), ako je napríklad kyselina acetylsalicylová, ibuprofén alebo naproxén
  • Spoločenské faktory, ako je nadmerné fajčenie, vysoký príjem alkoholu a stres
  • Nadmerná tvorba kyseliny chlorovodíkovej (spôsobená fajčením, vysokým príjmom kofeínu)
  • Nadmerne korenené jedlá
  • Príčinou sekundárnych žalúdočných vredov môžu byť hyperparatyreóza (nadbytok hormónov štítnej žľazy) a Cushingov syndróm (porucha nadobličiek)

Zriedkavo môže byť za vznik peptického vredu zodpovedný Zollinger-Ellisonov syndróm, ktorý zvyšuje produkciu žalúdočnej kyseliny v ľudskom tele. Tento syndróm však spôsobuje menej ako 1 % zo všetkých prípadov peptických vredov.

Príznaky žalúdočných vredov sú:

  • Pocit pálenia alebo bolesť v strede brucha medzi hrudníkom a pupkom (v prípade vredu na dvanástniku je bolesť intenzívnejšia nalačno, pri žalúdočnom vrede naopak bolesť prichádza po príjme jedla)
  • Tupá bolesť v žalúdku
  • Úbytok váhy
  • Nechutenstvo kvôli bolesti
  • Nevoľnosť alebo zvracanie
  • Nadúvanie
  • Grganie
  • Pálenie záhy
  • Krvavá alebo tmavá stolica
  • Bolesť, ktorá sa zmierňuje po užití antacíd
  • Anémia, ktorej príznaky môžu zahŕňať únavu, dýchavičnosť alebo bledšiu pokožku

V niektorých prípadoch môžu byť žalúdočné vredy asymptomatické – to znamená, že nemusia spôsobovať žiadne príznaky. Najčastejšie sa objavujú u starších ľudí, vplyvom životného štýlu sa však čoraz častejšie vyskytujú aj u mladšej populácie.

prasknutie zaludocneho vredu

 

Najobávanejšou komplikáciou je prasknutie alebo perforácia vredu, sprevádzaná náhlou a veľmi silnou bolesťou brucha. Prasknutie vredu je veľmi závažný stav a vyžaduje akútnu lekársku starostlivosť.

Ako sa diagnostikujú žalúdočné vredy?

Diagnóza a liečba žalúdočných vredov závisí od príznakov a závažnosti stavu. Aby sa vylúčila infekcia Helicobacter pylori, môže byť nariadený test krvi, stolice alebo dychu. Pri dychovej skúške sa stanovujú hladiny oxidu uhličitého v dychu, ktoré sú u pacientov s infekciou H. pylori vyššie. Na diagnostiku žalúdočného vredu sa ďalej využívajú gastroenterologické vyšetrenia gastroskopia (trubica s kamerou cez ústa), kolonoskopia (trubica s kamerou cez konečník) alebo endoskopická biopsia, pri ktorej lekár okrem pohľadu kamerou odoberie malú vzorku tkaniva na analýzu. Tieto vyšetrenia pomáhajú určiť, či sa jedná o vred, krvácanie alebo iné abnormality žalúdka1. O vhodnej forme diagnostiky rozhoduje lekár.

Liečba žalúdočných vredov – užívanie liekov aj úprava jedálnička

Liečba peptických vredov je založená na:

  • neutralizácii alebo znížení sekrécie kyslého žalúdkového obsahu,
  • eradikácii H. pylori infekcie,
  • posilnení obranyschopnosti poškodenej sliznice,
  • dodržiavaní režimových opatrení.

Vo farmakologickej liečbe sú využívané najmä liečivá znižujúce tvorbu alebo kyslosť kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku. Liečba žalúdočných vredov vždy patrí do rúk lekára. Medzi lieky a doplnky na žalúdočné vredy patria:

  • Antibiotiká – nasadzujú sa v prípade, že sa potvrdí prítomnosť infekcie Helicobacter pylori.
  • Inhibítory protónovej pumpy: omeprazol, lanzoprazol, pantoprazol, esomeprazol. Znižujú tvorbu žalúdočnej kyseliny, vďaka čomu sa poškodené tkanivo môže regenerovať. Niektoré sú dostupné aj bez predpisu.
  • Blokátory H2 receptorov: famotidín, ranitidín. Blokovaním H2 receptorov znižujú produkciu žalúdočnej kyseliny.
  • Antacidá: lieky, ktoré neutralizujú kyslé prostredie v žalúdku a podporujú zvýšenie obranyschopnosti sliznice. Dostupné sú aj bez lekárskeho predpisu, možno ich poznáte aj pod označením lieky na pálenie záhy.
  • Probiotiká: Slúžia len ako doplnková liečba na úpravu črevnej mikroflóry.
Na sklade

Režimové opatrenia pri liečbe peptických vredov

K režimovým opatreniam patrí:

  • telesný a duševný pokoj, eliminácia stresu,
  • úprava stravovania,
  • skončenie s fajčením,
  • obmedzenie alkoholu,
  • úprava súčasnej farmakoterapie – ak užívate nesteroidné protizápalové lieky, je nutné znížiť ich dávku alebo ich prestať užívať – podľa odporúčania lekára2.

Úprava jedálnička: Ako sa stravovať pri peptických vredoch?

  • Strava u pacienta by mala byť pravidelná, vhodné je podávať 5 – 6 krát denne menšie porcie.
  • Do jedálnička by mala byť zakomponovaná strava s množstvom ovocia, zeleniny a vlákniny. Medzi zeleninu, ktorá napomáha pri liečbe vredov, zaraďujeme brokolicu, karfiol, kapustu, papriku, reďkovky, listovú zeleninu ako špenát a kel. Z ovocia sú vhodné jablká, čučoriedky, maliny, jahody, marhule či broskyne. Ak sa vám nedarí do vášho jedálnička dostať dostatočné množstvo vlákniny, môžete ju užívať aj vo forme doplnku.
  • Jedálniček by mal obsahovať aj potraviny bohaté na probiotiká, ako je kyslá kapusta, miso pasta či jogurty.
  • Počas liečby je vhodné vzdať sa korenistých a kyslých jedál, ktoré môžu vred dráždiť.

Prevencia peptických vredov

V prevencii vzniku peptického ochorenia je vhodné vylúčiť alebo obmedziť konzumáciu alkoholických nápojov, znížiť konzumáciu kofeínu a perlivých vôd. Namiesto nich pite čistú vodu. Nevhodné sú aj výrazne korenisté pražené jedlá či fajčenie cigariet. Uprednostnite čerstvé ovocie a zeleninu a samozrejme sa vyhýbajte stresovým situáciám3.

Máte problém s pálením záhy?

Pozrite si všetky prípravky na pálenie záhy a neutralizáciu kyseliny v žalúdku.

palenie zahy

Zdroje použité v článku:

1. JOHNSON, S., Stomach Ulcers and What You Can Do About Them. 2018. In:healtline.com [online]. 04.09.2018 [cit. 13.03.2023] Dostupné z https://www.healthline.com/health/stomach-ulcer

2. HYRDEL, R., Farmakoterapia peptických vredov. 2005. Via practica, roč. 2, č. (6), s.321-325

3. DUMAIN, T., What Is a Peptic Ulcer? 2021. In: webmd.com [online]. 16.09.2021 [cit. 13.03.2023] Dostupné z https://www.webmd.com/digestive-disorders/peptic-ulcer-overview

Neprehliadnite