Crohnova choroba je celoživotné ochorenie. Obzvlášť dôležitá je správna strava
Crohnova choroba je celoživotné zápalové ochorenie postihujúce tráviace ústrojenstvo pacienta. Prvé prejavy sa väčšinou vyskytujú pred 30. rokom života pacienta a sú typické striedaním sa obdobia zhoršenia príznakov (relapsu) s obdobiami zmiernenia symptómov (remisie). Chronický zápal sprevádzajúci Crohnove ochorenie môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviacej sústavy, od ústnej dutiny až po konečník. Prečítajte si viac o tomto nepríjemnom ochorení. Ako sa Crohnova choroba prejavuje, diagnostikuje a lieči?
Čo je Crohnova choroba?
Crohnova choroba je autoimunitné chronické zápalové ochorenie postihujúce celý tráviaci trakt – najčastejšie však koncovú časť tenkého čreva (ileum) a začiatok hrubého čreva. Zápal pri Crohnovej chorobe preniká hlboko do vrstiev tkaniva, pričom má zvyčajne bolestivý priebeh. Komplikácie Crohnovej choroby môžu byť život ohrozujúce.
Crohnova choroba prejavy a príznaky
- Bolesť brucha
- Pretrvávajúca hnačka
- Znížená chuť do jedla a strata hmotnosti
- Nevoľnosť a zvracanie
- Krvácanie z konečníka
- Zvýšená teplota
Komplikácie Crohnovej choroby sú veľmi nepríjemné
Pri zhoršení priebehu ochorenia sa u pacientov môžu objaviť nasledovné komplikácie:
- Abces: lokalizovaná forma zápalu, dutina obsahujúca hnis.
- Fistula: píšťala, kanál spôsobený zápalom. Vedie z jednej slučky čreva do druhej, alebo z čreva do blízkeho orgánu alebo kože.
- Striktúra: zúženie čreva zapríčinené tvorbou zjazveného tkaniva. Striktúra môže znížiť črevnú priechodnosť.
- Fisúra: trhlina v sliznici konečníka.
Crohnova choroba bola objavená už v minulom storočí
Ako vlastne bola táto choroba objavená? Názov vznikol podľa mena lekára Burilla B. Crohna, ktorý ako prvý opísal toto ochorenie ešte v roku 1932. Prvé prípady tohto ochorenia však boli popísané oveľa skôr. Choroba sa môže rozvinúť kedykoľvek počas života pacienta, prevažne je však diagnostiková adolescentom a dospelým ľudom vo veku od 20 do 30 rokov. Druhým obdobím, kedy sa môže toto ochorenie prejaviť, je vek 50-80 rokov.
Za vznikom Crohnovej choroby môže stáť genetika aj životný štýl
Príčina vzniku Crohnovej choroby v súčasnosti nie je úplne známa a vysvetlená, pravdepodobne pri nej však zohráva úlohu genetická predispozícia, infekčné agensy a faktory vonkajšieho prostredia výsledkom ktorých je opakujúci sa a remitujúci zápalový proces. Významným spôsobom ovplyvňujú vznik tohto ochorenia práve vonkajšie faktory, ako napríklad fajčenie, stravovacie návyky a stres.
Behom posledného storočia došlo k zmene životného štýlu a stravovacích návykov nás ľudí, čo je jedným z dôvodov zvýšeného výskytu tejto choroby. Ľudstvo znížilo príjem podielu prirodzenej stravy na úkor spracovaných potravín, akými sú napríklad múka, rafinovaný cukor, väčšia spotreba mäsa, mlieka a podobne.
Tieto zmeny sú príčinou zmeny mikrobiálnej flóry, ktorá môže spôsobiť vznik Crohnovej choroby. Navyše, toto ochorenie môže spôsobiť ďalšie metabolické komplikácie, ktoré vyplývajú z porušeného vstrebávania živín, ako sú napríklad:
- osteoporóza,
- anémia,
- obličkové a žlčníkové kamene,
- nedostatok zinku, horčíka a selénu a ďalších.
Crohnova choroba test
Crohnova choroba sa vyznačuje celou radou príznakov a symptómov, a preto neexistuje len jedno jediné vyšetrenie či jednoduchý test na stanovenie tohto ochorenia. Diagnóza Crohnovej choroby je založená predovšetkým na anamnéze a vyšetrení pacienta gastroenterológom a tiež na sérologickom, rádiologickom, endoskopickom a histologickom náleze. Terapia pacientov je vysoko individualizovaná a sústreďuje sa na potlačenie abnormálnej imunitnej odpovede.
Liečba Crohnovej choroby je individuálna pre každého pacienta
V liečbe sa používa štandardná farmakologická terapia, biologická liečba, a tiež aj chirurgická liečba. Cieľom je predovšetkým navodenie a udržanie stavu remisie, ale aj zlepšenie stavu výživy pacienta. Do farmakoterapie patria aminosalicyláty, kortikosteroidy, imunosupresíva, antibiotiká a ďalšie, o ktorých použití a dávkovaní rozhoduje lekár. Okrem liekov viazaných na lekársky predpis patrí k terapii pacientov s Crohnovou chorobou aj úprava stravovacích návykov, prijímanie nutrične vyváženej stravy a tiež príjem probiotík.
Prečo probiotiká pomáhajú pri Crohnovej chorobe?
Probiotiká sú preparáty obsahujúce živú mikrobiálnu flóru, ktorá má pozitívny vplyv na zdravotný stav pacienta. U pacientov trpiacich zápalovými ochoreniami gastrointestinálneho traktu dochádza k zmene črevnej mikroflóry, a preto je vhodné v rámci prevencie podávať probiotické kmene. Probiotiká pôsobia viacerými prospešnými mechanizmami, akými sú napríklad posilnenie črevnej slizničnej bariérovej funkcie a obnovenie imunologickej rovnováhy. Okrem toho sú schopné vytesňovať patogény z receptorov na črevnom epiteli, a tým zmierňovať zápalový stav.
Okrem probiotických kultúr je vhodné aby pacienti užívali prebiotiká, ktoré predstavujú nestráviteľné oligosacharidy, v hrubom čreve fermentované na mastné kyseliny s krátkym reťazcom. Prebiotiká pozitívne menia zloženie a mikrobiálnu aktivitu. Príkladom sú napríklad inulín, fruktooligosacharidy, galaktooligosacharidy, laktulóza. Sú schopné selektívne stimulovať rast niektorých probiotík, ako napríklad Lactobacillus sp. a Bifidobacterium sp.
Crohnova choroba strava – základným pilierom liečby sú správne návyky a diéta
Dôležitým aspektom liečby Crohnovej choroby je úprava stravovacích návykov pacientov. Aktívne štádium ochorenia a zhoršenie zdravotného stavu pacienta sú sprevádzané malabsorbciou, znížením energetickým príjmom a malnutríciou. Všeobecne možno povedať, že 80-90% pacientov v období zhoršenia ochorenia trpí malnutríciou.
Malnutrícia (podvýživa) je spôsobená:
- znížením príjmom potravy,
- obmedzením resorpčnej plochy čreva,
- zvýšenými stratami živín,
- krvácaním do tráviacej sústavy,
- v priebehu akútneho stavu aj zvýšením energetickým výdajom.
Liečba malnutrície spočíva v úprave diétnych a výživových opatrení. Základom je individuálne prispôsobená diéta, navýšenie príjmu bielkovín a energie. Vo fáze zhoršenia sa symptómov je nutné indikovať tzv. bezzbytkovú diétu (vylúčenie potravín s nestráviteľnou vlákninou). Pokiaľ tieto nutričné prístupy nie sú účinné alebo dostačujúce, je vhodné zvážiť doplnkovú alebo úplnú aplikáciu enterálnej alebo parenterálnej výživy.
Zásady diéty pri Crohnovej chorobe
Diéta pri Crohnovej chorobe musí pozostávať z plnohodnotnej stravy zahŕňať dostatočné množstvá bielkovín, sacharidov, tukov, vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov. Pri pretrvávajúcich hnačkách dochádza k stratám bielkovín, tekutín, vitamínov rozpustných vo vode (vitamíny skupiny B, vitamín C) a elektrolytov (draslík, vápnik, horčík).
Počas relapsu, čiže vzplanutia ochorenia, je nutné obmedziť príjem nerozpustnej vlákniny (čerstvú zeleninu, ovocie a strukovín) a navýšiť príjem polysacharidov na báze škrobov.
Vláknina ako súčasť výživy sa netrávi a nevstrebáva v tenkom čreve, ale pokračuje ďalej do hrubého čreva. Rozpustná vláknina (pektín, hemicelulóza, laktulóza) nesmie byť vynechávaná zo stravy, nakoľko plní dôležitú funkciu znižovania cholesterolu v krvi. Naopak, nerozpustná vláknina (celulóza, lignín) nie je vhodná u pacientov s Crohnovou chorobou, nakoľko môže zhoršiť zdravotný stav, spôsobiť nadúvanie, bolesť brucha a podobne.
Strava musí byť energeticky aj biologicky plnohodnotná s dostatočným obsahom bielkovín, železa, vápnika a vitamínov B a C. Vhodné je prijímanie potravy v menších porciách 5 až 6-krát denne, s dostatočným príjmom tekutín (2 – 2,5l denne) a je nutné úplne vylúčenie príjmu alkoholických nápojov. Rovnako sa neodporúča používať pri varení dráždivé a pálivé korenia.
V prípade akútneho štádia ochorenia sa podáva iba parenterálna výživa pri postupnom zlepšení stavu sa prechádza na šetriacu bezzbytkovú diétu s miernym obmedzením tukov s dostatkom bielkovín, aby sa znížila rýchlosť vyprázdňovania a tým sa predĺžila doba vstrebávania.
Crohnová choroba je nevyliečiteľná, avšak prostredníctvom imunosupresívnej, biologickej liečby a súčasne úpravou stravovania sa pacienta, je možné dosiahnuť dlhodobé zmiernenie ochorenia a zvýšenie kvality života pacienta. Aj keď si stravovanie a celkový životný štýl bude vyžadovať určité obmedzenia, dokážu pacienti s touto chorobou prežiť plnohodnotný život.
Aký je rozdiel medzi Crohnovou chorobou a ulceróznou kolitídou?
Crohnova choroba a ulcerózna kolitída sú zápalové ochorenia postihujúce tráviaci trakt. Obe ochorenia sprevádzajú podobné klinické prejavy. Pacienti s črevnými zápalmi pociťujú úbytok energie a strácajú chuť do jedla. Tiež sa u nich môžu vyskytnúť aj horúčky. Avšak hlavnými prejavmi sú pretrvávajúce hnačky, krv v stolici, bolesti brucha, nevoľnosť a zvracanie. Okrem toho sa môžu vyskytnúť aj bolesti kĺbov.
Crohnova choroba však postihuje celú hrúbku črevnej steny, na rozdiel od ulceróznej kolitídy, ktorá spôsobuje zápal iba na sliznici hrubého čreva. Pre Crohnovu chorobu je tiež typické, že postihuje vymedzený úsek tenkého alebo hrubého čreva a úseky medzi týmito chorými časťami môžu ostať zdravé. Okrem toho postihuje črevo do hĺbky v celej šírke steny, a preto je tu veľké riziko tvorby abcesov (dutín obsahujúcich hnis), čo môže zapríčiniť až črevnú nepriechodnosť.
Ulcerózna kolitída sa nazýva aj vredový zápal hrubého čreva – čo by ste mali vedieť?
Ulcerózna kolitída je chronické zápalové ochorenie tráviaceho traktu postihujúce hrubé črevo a konečník. Ide o autoimunitné ochorenie, pri ktorom imunitný systém napáda vlastnú črevnú sliznicu, čo vedie k zápalu a tvorbe vredov. Ako sa prejavuje a lieči?
