Cushingov syndróm a zvýšený kortizol: kedy vzniká, ako sa prejavuje a čo pre vás tento syndróm znamená?

Čo je to Cushingov syndróm? Cushingov syndróm, odborne ajhyperkortizolizmus,je stav organizmu vznikajúci následkom dlhodobej expozície nadmerným koncentráciám hormónu kortizolu.¹ Toto ochorenie vzniká väčšinou ako následok nadmernej produkcie kortizolu v tele, avšak môže vzniknúť aj po liečbe kortikoidmi či niektorými doplnkami výživy. Okrem sklonu k vzniku zlomenín je u pacientov trpiacich týmto syndrómom často prítomná aj emocionálna zmena a smútok.

Akú úlohu má kortizol?

Hormón kortizol sa tvorí za normálnych okolností v kôre nadobličiek. Aká je úloha kortizolu v ľudskom organizme?

• Pomáha regulovať krvný tlak a krvný cukor.
• Redukuje zápal.
• Pomáha pri premene potravy na energiu. Zúčastňuje sa na metabolizme cukrov, tukov a bielkovín.

Hormón kortizol je nazývaný aj ako stresový hormón, pretože býva uvoľňovaný v strese. Keď sme vystavení stresu, hladina kortizolu stúpa a telo aktivizuje tzv. potrebné obranné mechanizmy – napríklad sa zvyšuje energia, ale naopak sa potláčajú v danú chvíľu nepotrebné procesy – napríklad sa znižuje schopnosť reprodukcie. Kortizol je teda pre telo dôležitý. Dlhodobo zvýšené hladiny kortizolu (pri tzv. chronickom strese) však môžu viesť k zníženiu imunity, vzniku osteoporózy, zvýšeniu tlaku, zhoršenému hojeniu rán a rôznym ďalším zdravotným komplikáciám.

Príčiny vzniku Cushingovho syndrómu

Cushingov syndróm vzniká dvomi cestami – buď sa jedná o hyperkortizolizmus vzniknutý vonkajšou, alebo vnútornou cestou.

Pri nezhubných nádoroch podmozgovej žľazy, nazývanej aj hypofýza, dochádza k zvýšenej tvorbe hormónu ACTH (adrenokortikotropný hormón), čo má za následok zvýšenie produkcie kortizolu nadobličkami. V inom prípade excesívnej tvorby kortizolu môže ísť o stav súvisiaci priamo s ochorením nadobličky, napríklad tumoróznym. Tu hovoríme o vnútornej ceste. Asi v 70% prípadov vnútornou cestou vzniknutého Cushingovho syndrómu hovoríme o tzv. Cushingovej chorobe, vzniknutej na podklade nádoru podmozgovej žľazy.     

Cushingov syndróm vznikajúci vonkajšou cestou súvisí so sústavnou liečbou glukokortikoidmi, napríklad po transplantácií orgánu, liečbe ataky roztrúsenej sklerózy, reumatoidnej artritídy, prieduškovej astmy a iných ochorení. Kortikoidy v liečebnej schéme týchto chorôb figurujú ako silné protizápalové látky.

Prejavy Cushingovho syndrómu

Keďže sa jedná o syndróm, je charakteristický prítomnosťou celého súboru príznakov:

• Nárast telesnej hmotnosti a strata telesnej výšky
• Únava
• Slabosť
• Zhoršené hojenie rán
• Ľahká tvorba modrín
• Bolesť chrbta³
• Úbytok kostnej hmoty, niekedy spojený so zlomeninami
• Depresia, niekedy aj výkyvy nálady a zvýšená emočná reaktivita
• Strata pohlavného apetítu, libida, neplodnosť
• Erektilná dysfunkcia u mužov a poruchy menštruačného cyklu u žien
• Nadmerné potenie
• Ťažkosti s česaním a vstávaním zo sedu
• Častejšie infekcie
• Zvýšený krvný tlak
• Sklon k vzniku peptických vredov
• Cukrovka

Vzhľad pacienta s Cushingovým syndróm je typický prítomnosťou mesiačikovitej tváre, ktorá môže byť viac ochlpená, ako je bežné. Horné a dolné končatiny sú tenké, chudé. Tým, že sú typicky nahromadené zásoby tuku v hornej polovici tela, hrudník takéhoto pacienta sa zvykne nazývať aj „byvolí“. Koža pripomína tenký papier a v oblasti brucha býva pokrytá striami, purpurovými brázdami.

V diagnostike tohto syndrómu sa využíva dexametazónový supresný test

Lekár pomocou série testov zisťuje, či je v tele vyššia hladina kortizolu. Patrí k nim napríklad dexametazónový supresný test, pri ktorom sa podá pacientovi glukokortikoid dexametazón a sleduje sa, či dochádza k útlmu sekrécie ACTH a kortizolu v organizme. Okrem neho jestvujú aj iné testy slúžiace k monitoringu hladín kortizolu, napríklad 24-hodinový test voľného kortizolu v moči.

Zobrazovacie metódy ako počítačová tomografia a magnetická rezonancia pomáhajú spresniť diagnózu tým, že väčšinou pomôžu odhaliť tumorózne zmeny či už v oblasti podmozgovej žľazy alebo nadobličky.  

Ako sa lieči Cushingov syndróm?

Najlepšou možnou liečbou tohto stavu je samozrejme vysadenie glukokortikoidov, respektíve ich pomalé znižovanie. Nie vždy je to však možné a lieky z tejto skupiny musia byť dlhodobo pacientom podávané z vitálnej indikácie. Jedná sa teda o vážny, nielen medicínsky problém.

Ak Cushingov syndróm vznikol na podklade nádoru hypofýzy alebo nádoru nadobličky, po chirurgickom odstránení týchto nádorov z tela dochádza aj k spontánnej úprave hladín kortizolu a postupnému odozneniu príznakov hyperkortizolizmu. Z chirurgických prístupov sa pri nádoroch podmozgovej žľazy štandardne volí tzv. transsfenoidálny prístup cez nosovú dutinu. Rádioterapia sa používa v prípade, ak nie je pacient operabilný a tiež v prípade Cushingovej choroby, ak nádor invaduje do okolitých štruktúr.

Z ústnej medikácie sa podávajú lieky ako pasireotid a kabergolín. Pasireotid bráni tvorbe adrenokortikotropného hormónu, čím zabraňuje tvorbe kortizolu v tkanive nadobličky.

V terapii Cushingovho syndrómu má svoje postavenie aj rehabilitácia. Uľavenie od bolestí cestou kúpeľov, masáží či vodného cvičenia je žiadúce. Táto komplexná terapia upevňuje celkové zdravie, zlepšuje kondíciu, tiež vedie k zlepšeniu odolnosti organizmu na záťaž a môže byť odporučená ošetrujúcim lekárom. Svoje nezastupiteľné miesto má aj správna diéta, ktorá by mala byť vyváženou, s ohľadom na komplikácie, akými sú cukrovka, vysoký cholesterol a obezita. Dostatočný príjem vápnika a vitamínu D v strave je vhodnou prevenciou pred vznikom fraktúr.⁴

*Zdroj fotografie: https://medicine.yale.edu/news/yale-medicine-magazine/article/harvey-cushing-the-man-the-surgeon-and-the/