Vývinové poruchy učenia časť 1.: Dyslexia, dysgrafia a dysortografia u detí. Aké sú ich špecifiká a následky?
Pochopiť a prijať poruchy učenia u detí nie je vôbec ľahká úloha. Často počúvame, že je to problém poslednej generácie a že také niečo v minulosti nebolo. Opak je však pravdou. Aj v minulosti sa našli v triede deti, ktoré mali problémy s učením, ale neprikladal sa tomu veľký význam. Veľmi často boli tieto deti škatuľkované do podoby lajdákov či dokonca hlupákov. Nikoho možno ani nenapadlo, že dieťa tým môže trpieť a celý život mu bude tento problém komplikovať život.
Obvykle boli deti, ktoré sa nevedeli naučiť čítať alebo písať utláčané, či dokonca vylúčené z kolektívov. Dnes sa táto problematika dostáva vďaka odborníkom a pedagógom do povedomia laikov. V školách je dnes veľké množstvo detí so špecifickými poruchami učenia a je to jeden z najakútnejších problémov, ktoré školský systém v súčasnosti rieši.
Zo štatistík posledných rokov vyplýva, že výskyt porúch učenia sa dotýka približne 2 – 4% detí1. Odborná diagnostika a včasná pomoc je dnes cieľom k tomu, aby sa týmto deťom zlepšila kvalita života a aby neboli presúvané na okraj spoločnosti.
V literatúre sa stretávame z rôznymi pojmami, ako napríklad špecifické poruchy učenia alebo vývinové poruchy učenia2. Medzinárodná klasifikácia chorôb zaraďuje tieto ťažkosti do skupiny F81 – Špecifická porucha vývinu školských zručností. Každopádne ide o skupinu rôznych porúch, ktoré sú limitujúce v nadobúdaní základných návykov ako je reč, čítanie, písanie alebo počítanie.
Ako vývinové poruchy učenia rozdeľujeme?
Na Slovensku je definovaných 7 špecificko-vývinových porúch učenia1,3:
Dyslexia
Porucha čítania
Dysgrafia
Porucha písania
Dysortografia
Porucha písania, hláskovania a problém s gramatikou
Dyskalkúlia
Porucha aritmetických schopností
Dyspraxia
Porucha motoriky
Dyspinxia
Porucha výtvarných schopností
Dysmúzia
Porucha vnímania hudby
Tieto poruchy sa môžu vzájomne prelínať. Často nimi trpia deti, ktoré sú súčasne hyperaktívne, nesústredené alebo impulzívne (deti so špecifickou poruchou ADD alebo ADHD), prípadne deti, ktoré majú horšie motorické funkcie alebo problémy s rečou. Prelínanie jednotlivých porúch a pridruženie ďalších často spôsobuje, že dieťa v škole nestíha vnímať vzdelávací proces, nerozumie pokynom učiteľa a nedokáže dostatočne spĺňať zadania. Takéto deti často strácajú motiváciu a prežívajú pocity úzkosti a strachu z opätovného zlyhania, čo môže viesť k rozvoju depresie1.
Aké sú rizikové faktory vzniku špecifických porúch učenia?
- Penatálne a perinatálne faktory: nízke Apgar skóre, nízka pôrodná hmotnosť, ťažkosti pri pôrode, prežívanie stresu u matky, prípadne nevytvorenie si pevnej vzťahovej väzby.
- Genetické faktory: rodinná anamnéza, napríklad ťažkosti v detskom veku rodičov.
- Sociálne faktory: nedostatočná interakcia v domácom prostredí.
- Vývinové faktory: oneskorené osvojenie základných kognitívnych schopností, oneskorené pozorovacie schopnosti, oneskorenie porozumenia alebo ťažkosti s motorikou2.
Všetky poruchy učenia dokáže jednoznačne diagnostikovať len odborník – špeciálny pedagóg. Pomoc nájdete napríklad v centrách pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie alebo centrách špeciálno-pedagogického poradenstva, kde odborníci vedia poruchu presne pomenovať a pomôcť vám s integráciou dieťaťa do kolektívu a učiaceho procesu. Poďme sa teraz pozrieť na 3 najčastejšie poruchy – dyslexiu, dysgrafiu a dysortografiu.
Dyslexia – porucha čítania
Dyslexia je špecifická porucha tej časti mozgu, ktorá spracováva jazykové procesy a u niektorých ľudí nefunguje správne1. Prejavuje sa neschopnosťou naučiť sa čítať, napriek tomu, že sa dieťa vyučovaním k čítaniu pedagogicky vedie, je priemerne inteligentné a sociálno-kultúrne vychovávané1.
Dyslexia má rôzne stupne závažnosti a vo veľkej miere závisí od vývoja jazykovo-kognitívnych vlastností dieťaťa od malička. Ako prvé sa pri diagnostike sledujú zdravotné problémy, a to napríklad, či dieťa dobre počuje a vidí, pretože môže vznikať problém pri vnímaní zvuku s následným prekladom do slov. K tomu sa následne pridružujú genetické, sociálne a environmentálne faktory. V súčasnosti už v predškolskom veku vedia pedagógovia odsledovať, či môže mať dieťa dyslexiu a spolu s rodičmi vedia dieťa pripraviť na plynulú integráciu do školy.
Aké typy dyslexie poznáme?
V súčasnosti odborníci posudzujú dva typy dyslexie, a to buď dyslexiu vývinovú – ktorú spôsobuje dedičnosť, neurovývinová porucha, ťažkosti pri pôrode alebo nízka pôrodná hmotnosť; a potom dyslexiu získanú, ktorá sa môže rozvinúť po úrazovom poškodení mozgu alebo mŕtvici.2
Existuje niekoľko príznakov dyslexie, ktoré však viete odsledovať na svojom dieťati už skôr, ako nastúpi do školy:
- Dieťa začína rozprávať neskôr ako jeho rovesníci.
- Osvojovanie nových slov trvá dieťaťu dlhšie.
- Dieťa zamieňa slová, ktoré znejú podobne.
- Dieťa si ťažšie pamätá farby, čísla alebo písmená.
- Od malička má problém s jemnou či hrubou motorikou.
- Dieťa si ťažšie zapamätá pesničku alebo rýmovačku.
Porucha čítania sa naplno prejaví v škole. Tam má dieťa už viditeľné ťažkosti nielen s čítaním jednotlivých slov, ale aj s porozumením textu alebo zadania úlohy. Má problém s odpoveďou na otázky a málokedy si pamätá zadania. Nedokáže rozvíjať svoju rečovú zásobu a má problém s pravopisom. Pomerne rýchlo sa problém odhalí, preto je nutné ho začať riešiť s odborníkom.
Dieťa s dyslexiou si túto poruchu so sebou nesie po celý život. Aj v dospelosti si často zamieňa slová, strany a nedokáže čítať s porozumením. Nemá organizačné schopnosti a nedokáže spĺňať zadané úlohy. Včasné rozpoznanie tohto problému zlepšuje integráciu dieťaťa do školského kolektívu a celkovo jeho kvalitu života. Tieto deti nesmú byť vylúčené zo systému, skôr potrebujú pomoc, ktorá vyhovuje ich špeciálnym potrebám.
Dysgrafia – porucha písania
Dysgrafia je špecifická porucha schopnosti naučiť sa písať. Ide o problematiku grafického prejavu, ktorá je často spojená s dyspinxiou (porucha kreslenia). Deti s poruchou písania majú vážny problém nie len s písaním písmen a slov ako takých, ale nie sú schopné sa ani sústrediť čo píšu a ako to píšu1. Odborníci poukazujú predovšetkým na problémy jemnej a hrubej motoriky v rannom detstve, čo by mohlo byť prvotným signálom neskoršej dysgrafie.
Aké prejavy má dysgrafia?
- Nerovnosť písma
- Veľké sústredenie sa na písanie
- Nedodržiavanie riadku
- Text po dieťati obsahuje veľa gramatických chýb
- Zamieňanie veľkých a malých písmen
- Zamieňanie tlačených a písaných písmen
- Dieťa píše ako počuje
- Dieťa nevidí chyby a nevie ich opraviť
- Pomalé tempo
- Atypické držanie ceruzky a pera
Už v predprimárnom vzdelávaní je možné si všimnúť u dieťaťa neochotu kresliť, či nesprávne držanie ceruzky. Po nástupe do školy sa deťom s dysgrafiou obvykle mýlia písmenká, zamieňajú poradie písmen v slove, píšu veľmi pomaly, a ak sa im podarí niečo napísať, písmo je roztrasené, nerovnakých tvarov a takmer nečitateľné. Riadkovanie a jednotnosť línie písma je nedostačujúce2. Vo vyššom ročníku sa deti vyhýbajú písomnému prejavu, čo zhoršuje ich integráciu do školského systému.
Dysortografia – problém s gramatikou
Dysgrafia ide ruka v ruke s poruchou, ktorá sa nazýva dysortografia. Pri tejto poruche má dieťa problém s gramatickými pravidlami, pretože ich nedokáže uplatniť pri písaní, aj keď sa ich učí. Často si zamieňa hlásky či dokonca časy a rody. Pravopisné chyby nevidí a ani ich nevie po sebe opraviť1.
Tak ako pri dysortografii, aj pri dysgrafii platí, že včasné odhalenie poruchy napomáha dieťaťu pracovať na postupnom zlepšení. Pravdepodobne nikdy nebude úhľadne a gramaticky správne písať, no vytrvalou prácou si nacvičí líniu a sklon písma.
Zaujíma vás viac o poruchách ako je dyskalkúlia, dyspraxia, dyspinxia alebo dysmúzia?
Pozrite si druhú časť nášho článku o vývinových poruchách učenia, v ktorom sa bližšie venujeme práve týmto menej známym, ale stále pomerne dosť rozšíreným a závažným poruchám.
Ako pracovať s deťmi s poruchami učenia?
Aj napriek tomu, že neexistuje liek, ktorý by poruchy učenia vyliečil, môžete deťom upraviť celkový režim. Čo je dôležité?
- Doprajte deťom dostatok odpočinku a pohybu na čerstvom vzduchu.
- Veľmi prospešný je šport, no s počtom krúžkov to netreba preháňať a školopovinné deti príliš nezaťažovať.
- Dieťa by malo mať chvíľu pre seba, pre hru alebo kreativitu.
- Pred spaním mu treba vybrať skôr kľudnejšie aktivity bez médií. Skúste si napríklad s dieťaťom večer pred spaním prečítať knižku, ktorú si samo vyberie.
- Dôležité je aj správne stravovanie. Deťom sa odporúča pestrá strava bohatá na minerály a vitamíny. Napríklad vitamíny skupiny B sú veľmi prospešné pre správne fungovanie mozgu a nervovej sústavy a pozitívne ovplyvňujú duševný vývoj.
- Vhodné je dopĺňať aj zinok či omega-3 mastné kyseliny.
- Poruchy učenia je náročné zvládať po psychickej stránke. Vyžaduje si to veľa trpezlivosti, a preto sa odporúča užívanie antioxidantu karnozínu. Karnozín zlepšuje kognitívne schopnosti, pamäť a sústredenie.
Poruchy učenia je náročné zvládať po psychickej stránke aj z pohľadu rodiča. Musíte sa obrniť trpezlivosťou, pochopením a porozumením. Dôležité je uvedomiť si, že dieťa nie je lenivé ani lajdácke, no niektoré činnosti jednoducho neovplyvní aj keď veľmi chce. V dnešnom svete už však existuje množstvo koníčkov a povolaní, v ktorých dokážu fungovať aj ľudia s poruchami učenia. O jeho budúcnosť sa teda báť nemusíte, skôr by ste ho mali pozitívne motivovať k činnostiam, ktoré ho budú napĺňať.
Doplnky pre deti na podporu učenia
Ako sme spomínali vyššie, niektoré vitamíny či minerály podporujú správne fungovanie mozgu dieťaťa. Ak chcete vášmu dieťaťu vybrať ten správny doplnok, toto je niekoľko vhodných doplnkov z našej online lekárne.
Zdroje použité v článku:
1. HARČARÍKOVÁ, T. Pedagogika jednotlivcov s poruchami učenia, vybrané kapitoly. 2008.
2. JANČIAROVÁ, M., KUĽKOVÁ M. a K. JANDOVÁ. Špecifické poruchy vývinu školských schopností – diagnosticko-liečebný štandard. 2022.
3. NCZISK. Medzinárodná klasifikácia chorôb – MKCH-10. Dostupné na: https://www.nczisk.sk/standardy-v-zdravotnictve/pages/medzinarodna-klasifikacia-chorob-mkch-10.aspx
