Dyspepsia – tráviace ťažkosti, ktoré môžu potrápiť každého z nás. Aké majú príčiny a ako si s nimi poradiť?

Dyspepsia je súhrnné označenie pre súbor tráviacich ťažkostí, súvisiacich najčastejšie s ochoreniami tráviaceho systému. Tento sytém, inak nazývaný aj gastrointestinálny, sa tiahne celým ľudským telom od úst až po konečník. Jeho úlohou je premena potravy na potrebné výživné látky.

Funkčná dyspepsia postihuje takmer 40% ľudí na celom svete⁴ a vyskytuje sa častejšie u žien. Ako dyspepsia sa zvykne označovať nadúvanie, tlak a pocit plnosti, pocit netrávenia, grganie, pocit na vracanie, pocit nafukovania, zvýšená plynatosť a iné podobné prejavy. V bežnej reči človek povie, že mu je „zle od žalúdka“ a jednoducho sa necíti dobre. Poďte sa s nami pozrieť na túto problematiku bližšie, zistite čo ju spôsobuje aj ako si pomôcť.

Čo je to dyspepsia?

Dyspepsiu môžeme označiť aj ako chorobne zmenené trávenie. Dyspeptické ťažkosti sa môžu vyskytovať pri rôznych ochoreniach. Rozlišujeme v zásade 3 typy dyspepsie: ¹

• Organická dyspepsia – často sprevádza ochorenia tráviacich orgánov, akými sú nádory, zápaly, zmeny žlčníka či pankreasu
• Sekundárna dyspepsia – je prejavom iných ochorení ako tráviacich orgánov – napríklad metabolických porúch
• Funkčná dyspepsia – samostatné ochorenie bez preukázateľnej orgánovej či metabolickej príčiny. Jedná sa o poruchu funkčnej regulácie niektorého z úsekov tráviaceho systému

Dyspeptické ťažkosti môžeme deliť aj podľa prevažujúcej lokalizácie. Ak dominujú žalúdočné prejavy, hovoríme o hornej – žalúdočnej dyspepsii. Naopak, ak sú prítomné črevné symptómy, hovoríme o dolnom type – o črevnej dyspepsii. Ak je dyspepsia prítomná v oblasti celého tráviaceho systému, používa sa všeobecný termín dyspeptický syndróm.

Dyspepsia sa môže prejavovať aj tzv. „dráždivým žalúdkom“. Niektorí pacienti netolerujú dráždivú stravu, alkohol a čiernu kávu, aj napriek inak dobrému apetítu. Bolesť brucha sa najčastejšie objavuje v oblasti v strede pod rebrovými oblúkmi, objaviť sa môže aj vracanie. Vzniká buď nalačno a k úľave dochádza po najedení, alebo naopak, k úľave dochádza až po vytrávení. Naopak pri tzv „chabom žalúdku“ je prítomná predčasná sýtosť, znížená chuť do jedla, tlak a plnosť po jedle, pomalé trávenie, pocit na vracanie.

Príčiny vzniku dyspepsie

Každé ochorenie tráviaceho systému sa v podstate môže prejaviť dyspeptickými ťažkosťami. Nie je preto možné stanoviť len jednu presnú príčinu. Medzi najbežnejšie príčiny, ktoré spôsobujú dyspepsiu, patria:

• Infekčný zápal – Helicobacter pylori, niektoré vírusy, Campylobacter
• Neinfekčný zápal – vyvolať ho môže alkohol, niektoré lieky, stres, autoimunitné ochorenia, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída či celiakia
• Žalúdočný vred
• GERD –gastroezofageálna refluxná choroba
• Nádory – tumory žalúdka, čriev, pankreasu
• Gastritída – zápal žalúdočnej sliznice
• Ochorenia žlčníka – žlčníkové kamene, poruchy drenáže žlčového systému
• Metabolické ochorenia – cukrovka, ochorenia štítnej žľazy,
• Stres, trauma, depresia
• Fajčenie²
• Nejasná príčina – idiopatická, inak nazývaná aj funkčná dyspepsia (bez prítomnosti vredu)

Pri hľadaní diagnózy je nutné vylúčiť vredovú chorobu žalúdka a pažeráka, črevnú nepriechodnosť, refluxnú chorobu či nedokrvenie čreva na podklade upchatia niektorej z črevných tepien. Aj ochorenia iných orgánov, napríklad gynekologické či urologické ťažkosti, môžu spôsobiť prechodne zmenenú črevnú pasáž, čo sa prejaví dyspepsiou.

Ako sa dyspepsia diagnostikuje?

Významné miesto v diagnostike dyspepsie má dôsledná anamnéza. Lekár sa dopytuje, či ťažkosti trvajú od detstva, alebo sa objavili náhle v dospelosti. Je tak možné predpokladať aj genetické súvisy. Ak dyspepsia vznikla z plného zdravia, je nutné pátrať po vredovom ochorení, žlčových kameňoch, u starších pacientov po nádorovom ochorení.

Fyzikálne vyšetrenie brucha vykazuje zvýšenú citlivosť v oblasti strednej čiary brucha, pod rebrovými oblúkmi. Ak lekár pátra po funkčnej dyspepsii, všíma si aj neurotické prejavy – chladné prsty, spotené dlane, tras prstov a viečok, labilný pulz a podobne.

Ako sa lieči dyspepsia?

Liečba dyspepsie závisí od príčiny a závažnosti ťažkostí. Vo všeobecnosti sa však používajú tieto lieky:

• Antacidá – neutralizujú žalúdočnú kyselinu, môžu pomôcť zmierniť pálenie záhy

Bylinky na dyspepsiu

Z bylín majú svoje miesto pri dyspeptických ťažkostiach niektoré koreniny zvyšujúce chuť do jedla – najmä fenikel, saturejka, koriander či majoránka. Činnosť žalúdka povzbudzuje napríklad chrenový koreň³. Pri črevnej dyspepsii, pri ktorej má pacient zároveň zvýšený krvný tlak, môže byť vhodným kuchynský cesnak, zvyšujúci vylučovanie tráviacich enzýmov a zlepšujúci trávenie. Zároveň pôsobí ako hypotenzívum.

Pri výbere byliniek by mala byť zohľadnená samotná príčina dyspepsie a jej prejavy. Ak je prítomný meteorizmus, kedy je potrebné zľahčiť stolicu, sú vhodné fenikel, mäta, rumanček a valeriána.

Hnačkovité ťažkosti sa liečia pľuzgierkou islandskou, slezom, listom šalvie či rumančekom. Naopak pri zápche je vhodný práve fenikel ale aj krušina. Pri letnej dyspepsii³ sa osvedčil nátržník vzpriamený, hadovník väčší, brusnica čučoriedková, mäta pieporná a kuklík mestský. Ak hľadáte kombináciu, môžu byť vhodné bylinné kvapky.

Pri dyspepsii pomôže aj zmena životného štýlu a prístup k stravovaniu

Čo môžete urobiť pre svoje zdravie?

• Jedzte častejšie a menšie porcie
• Jedzte pomaly, vedome, bez zhonu
• Obmedzte mastné, vyprážané, korenené a kyslé jedlá
• Vyhýbajte sa alkoholu, káve, sýteným nápojom
• Nefajčite
• Neľahnite si hneď po jedle
• Odsledujte si, ktoré potraviny vám spôsobujú ťažkosti a vyhnite sa im

Funkčná dyspepsia môže súvisieť aj so stresom, úzkosťou či napätím. Pomáha úprava spánkového režimu, relaxačné techniky (dychové cvičenia, joga) a v niektorých prípadoch aj psychoterapia. Ak sa u vás objaví úbytok hmotnosti, krv v stolici, vracanie, chudokrvnosť, silné bolesti alebo ak máte viac ako 50 rokov a dyspepsiu prvýkrát, navštívte lekára.