Tropické choroby sa vyskytujú už aj v Európe. Ako sa prenáša horúčka dengue a aké nebezpečenstvo pri nej hrozí?
Horúčka dengue je vírusové chrípkové ochorenie tropických oblastí prenášané komármi tigrovanými. Je to druhé najčastejšie importované vírusové ochorenie. Pôvodcom je vírus patriaci medzi arbovírusy (flavivírusy). Ak dôjde k precitlivenosti imunitného systému, môže prebiehať Dengue obzvlášť ťažko, vo forme tzv. hemoragickej – krvácavej horúčky.
Je dengue skutočne výhradne tropická choroba?
Horúčka dengue sa vyskytuje predovšetkým v tropických a subtropických oblastiach sveta. Najčastejšie sa objavuje v Juhovýchodnej Ázii, západných ostrovoch Pacifiku, v Latinskej Amerike a v Afrike. V posledných mesiacoch sa šírila najmä v Brazílii.
Predpovede však tvrdia, že by sa časom mohla v dôsledku globálneho otepľovania rozšíriť aj do severnejších zemepisných šírok. Prvé náznaky môžeme pozorovať už dnes. SAV totiž potvrdila výskyt prenášača – komára tigrovaného aj na našom území. Tento nebezpečný druh komára môže prenášať vyše 20 rôznych vírusov, medzi nimi aj dengue, západonílsky vírus, žltú zimnicu a iné.1
Zatiaľ sa však nemusíte báť, že by komár šíril vírus aj u nás. Komár sa totiž nakazí vtedy, ak bodne už infikovaného človeka. Je teda len prenášačom vírusov, nie pôvodcom. Pokiaľ by však počet ľudí nakazených tropickými vírusmi u nás stúpol, musíme spozornieť. Vtedy by sa komár tigrovaný mohol stať významným prenášačom tropických vírusov aj u nás.1
Dnes sa stáva veľmi zriedka, že sa tropická choroba ako dengue objaví v našich končinách. Deje sa to napríklad ako takzvaná „letisková dengue“, kedy sa infikovaný komár dostane spolu s pasažiermi do lietadla, prípadne vírus na naše územie prinesie infikovaný cestovateľ.
V roku 2008 reportovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), že okolo 2,5 miliardy ľudí zo 100 krajín je vystavených riziku dengue. Ochorenie sa vzhľadom ku globálnemu otepleniu môže šíriť po celom svete.2
Príčiny a pôvodca horúčky dengue
Horúčka dengue je vírusové ochorenie spôsobené jedným zo štyroch typov vírusu dengue. Je to RNA vírus z rodu Flavivírov (Flaviviridae). Našiel sa aj piaty typ, ten však koluje, zdá sa, len medzi komármi a primátmi v juhovýchodnej Ázii. Choroba sa prenáša uštipnutím, priamy prenos z človeka na človeka sa nevyskytuje. Zdrojom prenosu je človek, v prírode môžu byť rezervoárom opice (západná Afrika). Chorobu prenášajú samičky komára rodu Aedes, hlavne Aedes aegypti – komár egyptský a Aedes albopictus – komár tigrovaný. Inkubačná doba ochorenia je 3 – 14 dní.
Infekcia sa teda prenáša komárom. Po prisatí na chorého človeka sa dostane vírus z krvi do komára. Následne si komár sadne na zdravého človeka a vpustí uštipnutím vírus do jeho krvného systému.
Dengue zo španielčiny znamená opatrnosť, okúňavosť. Prvé zmienky o ochorení podobnom dengue prichádzajú z Jinovej čínskej dynastie okolo roku 265 – 420 n.l. Neskôr symptómy a progresiu popísali viacerí vedci, no míľnik nastal v roku 1900. Vtedy austrálsky naturalista Thomas Lane Bancroft identifikoval komára Aedes aegypti ako nosiča horúčky dengue a dedukoval, že sa jedná buď o baktériu, alebo parazita. Neskôr sa objavila horúčka dengue v juhovýchodnej Ázii počas bojov v II. svetovej vojne.2
Prejavy ochorenia
Horúčka dengue sa prejavuje podobne ako chrípka. Ochorenie začína náhlym vzostupom vysokej horúčky aj do 40°C so zimnicou, triaškou a silnými bolesťami tela a hlavy (hlavne za očami). Zo svahilčiny sa tieto príznaky označujú ako „ki dinga pepo“ – kŕče spôsobené zlým duchom3.
Pacienti pociťujú enormnú slabosť, niekedy sa objavuje zvracanie a hnačka, drobná kožná červená vyrážka s bledými ostrovčekmi a prekrvenie spojiviek. Horúčka trvá 5 – 6 dní. Rekonvalescenia je dlhá, trvá aj niekoľko mesiacov. Zotavovanie je spojené s depresiou, ale aj únavou.
Rizikové faktory a komplikácie dengue
Hlavným rizikom ochorenia je v súčasnosti cestovanie do tropických oblastí sveta. Najviac rizikové sú subsaharská Afrika, Centrálna Amerika, Mexiko, Karibská oblasť, ostrovy v Pacifiku, India, Južná Amerika, Juhovýchodná Ázia, južná Čína, Thajsko a severné časti Austrálie. Nebezpečné je najmä obdobie monzúnov spojené s vyššou vlhkosťou a zvýšenými teplotami, ktoré praje komárom z rodu Aedes.
Najvážnejšou komplikáciou je krvácanie, šokový stav zo straty krvi a smrť. U žien v tehotenstve sa zistilo, že vírus sa dostáva aj do tela plodu, čo vedie k podobným príznakom ako u matky. Je tu väčšie riziko predčasného pôrodu, zníženej pôrodnej hmotnosti, ako aj rôzne iné ťažkosti novorodenca.4
Ako sa dengue diagnostikuje a lieči?
Diagnostika sa opiera o klinický nález, teda fyzikálne vyšetrenie. Lekár z krvi zistí znížené množstvo leukocytov (bielych krviniek) a trombocytov (krvných doštičiek). Zvýšené môžu byť aj pečeňové testy. Pri stanovení diagnózy musí lekár vylúčiť iné tropické horúčky, napríklad chikungunya, horúčku rieky Ross, oropouche či na kolorádsku kliešťovú horúčku. Robia sa tiež virologické a sérologické testy (prítomnosť protilátok proti vírusu dengue), avšak nie sú dostupné na každej klinike.5
Špecifická terapia pre toto ochorenie neexistuje. Liečba je symptomatická, používajú sa lieky antipyretiká na zníženie horúčky. Tiež je dôležitá hydratácia organizmu. V nemocničných podmienkach môžu byť pacienti hydratovaní infúziami.
Upozornenie:
Po prekonaní horúčky dengue si imunitný systém zapamätá boj s infekciou, takže sa človek do budúcnosti stáva proti chorobe imúnnym. Avšak pozor: Je imúnny len proti tomu vírusu, ktorý horúčku spôsobil. Znamená to, že existujú ďalšie 3 vírusy dengue, voči ktorým imunitu aj napriek prekonanej infekcii nezískal.
Existuje proti dengue nejaká prevencia? Čo robiť, ak cestujete do tropických oblastí?
Ročne sa celosvetovo objaví aj 400 miliónov pacientov s horúčkou dengue, z toho umrie 20000 – 25000 ľudí, hlavne detí. Vedci síce pracujú na vakcínach, no zatiaľ nie sú pre cestovateľov do ohrozených končín dostupné. Jedna vakcína proti dengue bola zhotovená, avšak podáva sa len ľuďom, ktorí už ochorenie raz prekonali. Preto je v súčasnosti najlepšou cestou, ako sa chrániť, používanie repelentu a moskytiér, hlavne v exponovaných krajinách.
Pokiaľ sa teda chystáte do tropických krajín, najlepšou prevenciou proti dengue je ochrana pred komármi. Ako sa chrániť pred komármi? 6
- Vyberte si ubytovanie so sieťkami na oknách.
- Noste oblečenie s dlhým rukávom aj dlhé nohavice.
- Na noc používajte moskytiéru okolo postele.
- Používajte rôzne repelenty.
V našich podmienkach je výskyt prenášača tohto ochorenia pre jeho maladaptáciu na prostredie menej pravdepodobný. Aj tak by sme však radili vo vašom okolí obmedziť miesta, kde by sa mohli rozmnožovať komáre. Deje sa to v rôznych mláčkach, miskách na vodu (pre zvieratá), sudoch so stojatou vodou a podobne.
Zdroje použité v článku:
1. SALAYOVÁ, V. Nebezpečný ázijský komár tigrovaný je už na Slovensku. Máme sa mať na pozore? 2024. iMeteo [online] [cit. 05.02.2024]. Dostupné z: https://www.imeteo.sk/spravy/nebezpecny-azijsky-komar-tigrovany-je-uz-na-slovensku-mame-sa-mat-na-pozore 2. THE EDITORS OF ENYCLOPAEDIA BRITANNICA. Dengue. 2024. Britannica [online] [cit. 04.16.2024]. Dostupné z: https://www.britannica.com/science/dengue
3. ROZSYPAL, H. Základy infekčního lékařství. Horečka Dengue. 2015. s.454-455. [cit. 04.16.2024]. Dostupné z: ISBN 978-80-246-2932-2)4. MAYO CLINIC STAFF. Dengue fever. 2022. Mayoclinic [online] [cit. 04.16.2024]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/dengue-fever/symptoms-causes/syc-20353078
5. NORMANDIN, B. a kol. Dengue Fever. 2021. Healthline [online] [cit. 04.16.2024]. Dostupné z: https://www.healthline.com/health/dengue-fever
6. DUNKIN, A.M. a kol. Dengue Fever. 2023. WebMD [online] [cit. 04.16.2024]. Dostupné z: https://www.webmd.com/a-to-z-guides/dengue-fever-reference