Nebolí ani nemá špecifické príznaky. Ako rozpoznáte metabolický syndróm a prečo je pre zdravie nebezpečný?
Metabolický syndróm je jedno z najčastejších civilizačných ochorení. Súvisí s metabolizmom – látkovou premenou v tele. Za bežných okolností prebieha metabolizmus v rovnováhe. Ak dôjde k dlhšej nerovnováhe metabolizmu, najčastejšie spojenej s nezdravým životným štýlom či genetickou predispozíciou, začína sa rozvíjať stav, pri ktorom vzniká väčšie riziko poškodenia srdcovocievneho systému. Pozrite sa spolu s nami na to, čo to teda ten metabolický syndróm je, ako vzniká a čo môžete urobiť pre jeho prevenciu.
Metabolický syndróm sa označuje aj ako syndróm X, Reavenov syndróm či syndróm inzulínovej rezistencie.
Čo je to metabolický syndróm?
Metabolický syndróm je označenie pre kombináciu viacerých rizikových faktorov. Človek ním trpí vtedy, ak sa u neho vyskytujú minimálne 3 z týchto porúch:1
- Obezita či veľký obvod pásu – u žien väčší obvod pásu ako 88 cm, u mužov viac ako 102 cm.
- Vysoký krvný tlak – pohybuje sa v hodnotách vyšších ako 130/85 mmHg.
- Hyperglykémia, zvýšená hladina cukru v krvi či inzulínová rezistencia – hladina glukózy v krvi je vyššia ako 6,0 mmol/l.
- Dyslipidémia – nepomer medzi LDL a HDL cholesterolom. Prejavuje sa zvýšenou hladinou triacylglycerolov v krvi – hodnoty vyššie ako 1,7 mmol/l. HDL-cholesterol býva u žien nižší ako 1,25 mmol/l, u mužov menej ako 1,0 mmol/l.
Podľa neskoršej definície musí byť pri metabolickom syndróme prítomná obezita a aspoň dve kritériá z vyššie uvedených. Inzulínová rezistencia ako sprievodný fenomén metabolického syndrómu je stav, pri ktorom tkanivá organizmu nedostatočne reagujú na hormón inzulín, respektíve je táto látka v tele nedostatočne účinná. Ako určite viete, inzulín úzko súvisí s hladinou glukózy v krvi a ukladaním tohto cukru do jednotlivých buniek. To zaručuje promptný prísun energie. Pri metabolickom syndróme však môže byť takéto ukladanie obmedzené, čo v konečnom dôsledku môže viesť k vzniku cukrovky.
Prečo metabolický syndróm vzniká?
Samotný vznik metabolického syndrómu je multifaktoriálny, teda ho môže spôsobovať viac faktorov:
- Genetická predispozícia – výskyt cukrovky 2. typu, vysokého tlaku alebo obezity v rodine zvyšuje riziko vzniku metabolického syndrómu
- Nezdravé stravovacie návyky – nadmerný príjem cukrov, nasýtených tukov, spracovaných potravín, polotovarov a sladených nápojov, naopak nedostatok vlákniny a nutrične hodnotných potravín
- Nedostatok fyzickej aktivity – sedavá práca alebo sedavý spôsob života, bez športu a pravidelného pohybu
- Chronický stres a nedostatok spánku
- Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu
Upozornenie:
Sedavý spôsob života a nadmerná konzumácia vysokokalorických jedál zvýšili v posledných desaťročiach výskyt obezity v populácii, čo druhotne vedie aj k vzniku metabolického syndrómu. Podľa niektorých údajov trpí metabolickým syndrómom až štvrtina Európanov.1
Aké riziká predstavuje metabolický syndróm pre človeka?
U pacientov s metabolickým syndrómom je 2x vyššie riziko kardiovaskulárnych komplikácií ako u zdravých ľudí.2 Aké riziká hrozia?
- Kardiovaskulárna príhoda – súvisí s rozvojom kôrnatenia tepien – aterosklerózou.
- Infarkt srdcového svalu, náhla cieva mozgová príhoda – z dôvodu, že cievy môžu byť menené usádzaním sa niektorých látok v nich.
- Cukrovka– riziko cukrovky 2. typu je u týchto ľudí väčšie, odhadom až 5-násobne.2
- Spánkové apnoe.
- Zvýšenie krvného tlaku v pľúcnom obehu.
Ako sa metabolický syndróm prejavuje a diagnostikuje?
Základným príznakom metabolického syndrómu je brušná obezita. K ďalším príznakom radíme možný vznik xantómov, teda kožných útvarov obsahujúcich cholesterol. Inokedy sa metabolický syndróm diagnostikuje až v prípadoch, keď človek v dôsledku poruchy metabolizmu cukrov stráca vedomie (hypoglykémia, hyperglykémia) alebo dostane infarkt.
Diagnostika metabolického syndrómu sa opiera hlavne o fyzikálne vyšetrenie a rozhovor s pacientom, kedy si rozpomína na svoje ťažkosti. Lekár sa zameriava na životný štýl pacienta, fyzickú aktivitu, stravovanie aj rodinný výskyt ochorenia. Ak napríklad pacient častejšie jedáva, je často smädný alebo často močí, môže to poukazovať na postupný rozvoj inzulínovej rezistencie. Vykonáva sa aj vyšetrenie krvi, v ktorej sa zisťuje najmä hladina jednotlivých metabolitov – glukózy, triacylglycerolov a cholesterolu.
U niektorých pacientov sa pri diagnostike metabolického syndrómu zvažujú aj iné možné metabolické ochorenia. Patrí sem napríklad dna (indikuje ju zvýšená hladina kyseliny močovej) alebo znížená funkcia štítnej žľazy. Lekár by mal zhodnotiť aj riziko aterosklerózy, zdravie srdca a ciev.
V diagnostike metabolického syndrómu má svoje miesto aj skríning – teda cielené vyhľadávanie tohto ochorenia v populácii ešte pred tým, ako sa prejaví. Ide o účinnú metódu pri rôznych typoch ochorení, kedy lekári dokážu ochorenie podchytiť v začiatkoch a nastaviť adekvátnu liečbu.
Metabolický syndróm a jeho liečba: Základom je životný štýl
Pri liečbe metabolického syndrómu sa dbá najmä na zmenu životného štýlu, čím by sa malo znížiť riziko srdcovo-cievnych komplikácií. Okrem toho môže lekár navrhnúť užívanie liekov podľa konkrétnych ťažkostí pacienta.
Ako upraviť životný štýl pri metabolickom syndróme?
Včasný záchyt ochorenia a úprava životosprávy môžu pacientom s metabolickým syndrómom značne zlepšiť kvalitu života. Primárnym cieľom je úprava rovnováhy medzi príjmom a výdajom kalórií. Znamená to, že by pacient nemal prijímať viac kalórií, ako denne dokáže spáliť. Zjednodušene povedané – nemal by ďalej priberať na váhe. Medzi najzásadnejšie opatrenia životného štýlu patria:
- Pravidelný pohyb – fyzická aktivita, ktorá bude človeka baviť a pomôže mu spáliť kalórie, na začiatok pomáhajú napríklad svižnejšie prechádzky, nordic walking či výmena auta za chôdzu.
- Zdravá strava – odporúča sa strava bohatá na vlákninu, zelenina, ovocie, celozrnné výrobky, ryby či orechy. Naopak je vhodné znížiť príjem nasýtených mastných kyselín, sladených nápojov a jedál s vysokým obsahom soli.
- Vyhýbanie sa fajčeniu.
- Dobrý spánok.
- Obmedzenie príjmu alkoholu.
- Vyhýbanie sa stresu.
Medikamentózna terapia pri metabolickom syndróme
Liečba pomocou liekov sa ordinuje až po úprave životosprávy – hlavne v prípadoch, keď je u pacienta vyššie riziko kardiovaskulárnych príhod. Liečba sa ordinuje najmä pri hypertenzii, cukrovke, inzulínovej rezistencií či zmenách tukového metabolizmu. Medzi ordinované lieky patria:
- Antihypertenzíva – lieky na vysoký krvný tlak
- Antidiabetiká – lieky na cukrovku
- Hypolipidemiká – lieky na zníženie lipidov, napríklad na vysoký cholesterol
Ojedinele sa robí operácia žalúdka, ktorej cieľom je u obéznych znížiť objemnosť tohto orgánu, a tak prispieť k redukcii hmotnosti.
Naše tipy na prevenciu
Žiadne voľnopredajné doplnky, ktoré sa rozhodnete užívať, nenahrádzajú liečbu stanovenú lekárom. Ak sa teda u vás prejavujú vyššie uvedené príznaky alebo máte podozrenie na metabolický syndróm, dohodnite si termín u lekára.
Pokiaľ hľadáte prevenciu alebo sa nevyznáte v doplnkoch z lekárne, máme pre vás na záver rýchly prehľad doplnkov, ktoré slúžia na prevenciu kardiovaskulárnych chorôb, vysokého tlaku či vysokého cholesterolu. Čo sa týka obezity, na tú je stále najlepšou prevenciou vyvážená strava a dostatok pohybu.
Doplnky na vysoký krvný tlak



Doplnky na cholesterol



Zdroje použité v článku:
1. KLENER, P. a kol. Vnitřní lékařství. Třetí, přepracované a doplněné vydání. Metabolický syndrom. 2006. s.867-869. [cit. 03.26.2025]. Dostupné z: ISBN 80-7262-430-X (Galén), ISBN 80-246-1252-6 (Karolinum)
2. SWARUP, S. a kol.: Metabolic Syndrome. 2024. National Library Of Medicine [online] [cit. 03.26.2025]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK459248/
3. MIKA, K.: Fytoterapia z pera lekára. Obezita. 2016. Osveta. s.391-392 [cit. 03.26.2025]. Dostupné z: ISBN 978-80-8063-436-0