Náhla cievna mozgová príhoda: Ako odhalíme, že došlo k mozgovej porážke a ako vyzerá prevencia tohto život ohrozujúceho ochorenia?
Náhla cievna mozgová príhoda, po latinsky ictus či ľudovo mŕtvica, je vážne život ohrozujúce ochorenie, pri ktorom často dochádza k nezvratným zmenám mozgu. Súvisí s cievami, ktoré tento orgán vyživujú. Buď dochádza k uzáveru tepny alebo jej oslabeniu a prasknutiu.
Keďže ide o život ohrozujúci stav, pri podozrení na náhlu cievnu mozgovú príhodu je potrebné vyhľadať čo najskôr lekára. V súčasnosti je priebeh a liečba tohto ochorenia priaznivejšia ako v minulosti, a to najmä vďaka rýchlej a adekvátnej lekárskej pomoci. Spísali sme pre vás všetko, čo by ste o mozgovej príhody, tzv. porážke mali vedieť, aby ste ju u seba či blízkeho včas identifikovali a predišli závažným následkom.
Upozornenie:
Náhla cievna mozgová príhoda sa vyskytuje častejšie vo vyššom veku. Je to tretie najčastejšie ochorenie, po srdcových a nádorových, ktoré na Slovensku vedie k smrti. Invalidizovaná je asi polovica pacientov po mozgovej mŕtvici, približne tretina umiera do 1 mesiaca po príhode. Vďaka rýchlej diagnostike a sofistikovanej liečbe sa však zlepšuje samotný priebeh tohto ochorenia i celková prognóza.
Prečo vzniká náhla cievna mozgová príhoda?
Poznáme dva hlavné typy náhlej cievnej mozgovej príhody (NCMP):1
- Ischemická NCMP – nedokrvenie: Je spôsobená zablokovaním, zúžením alebo uzavretím tepny v cievnom riečisku mozgu. Niekedy dochádza len k prechodnému stavu, kedy je cieva uzavretá len na krátky čas, vtedy hovoríme o tzv. TIA alebo tranzitórnej ischemickej atake. Pri ischémii mozgu dochádza k zníženiu prietoku tkanivom, čo vedie k zníženej výžive buniek. Samotné zúženie môže byť spôsobené nahromadením tukov v stene týchto ciev alebo vcestovaním krvnej zrazeniny, napríklad zo srdca pri fibrilácii.
- Hemoragická NCMP – krvácavá: Je spôsobená netesnosťou, oslabením, pretrhnutím či prasknutím mozgovej artérie, teda tepny. K tomuto stavu dochádza napríklad pri zvýšenom tlaku krvi, sporadicky u rizikových pacientov aj po užívaní liekov na riedenie krvi, pri prasknutí výdute mozgovej cievy teda aneuryzmy, po úrazoch hlavy, po hromadení proteínov (amyloid) v stene cievy a jej následnom oslabení či po ischemickej porážke s následným zakrvácaním.
Prechodná ischemická príhoda
TIA, teda prechodná ischemická príhoda, je dočasný stav, ktorý sa prejavuje rovnako, ako „veľká“ NCMP. Na rozdiel od nej však ťažkosti plne ustúpia a nespôsobuje trvalé postihnutie. K príčinám jej vzniku vedie predovšetkým prechodné nedokrvenie určitej časti mozgu spôsobené zníženou dodávkou krvi, napríklad pri dehydratácii. Väčšinou trvá len minúty a spontánne sa upraví. Ak sa raz objaví TIA, je tu väčšie riziko, že sa u človeka čoskoro vyvinie „veľká“ NCMP.2
Príznaky náhlej mozgovej príhody
Prejavy tohto ochorenia sa líšia od veľkosti porážky, ako aj jej lokalizácie a typu. Keďže je pri náhlej cievnej mozgovej príhode postihnutý mozog, teda samotný centrálny nervový systém, dá sa predpokladať, že sa to odrazí na fungovaní a správaní celého organizmu. Hlavné príznaky náhlej cievnej mozgovej príhody sú:
- Problémy s vyjadrovaním a porozumením hovoreného slova – vznikajú pri poškodení dominantnej hemisféry. Reč je nemotorná, vyznieva nezrozumiteľne a dezorientovane, prípadne u pacienta úplne absentuje možnosť sa vyjadriť. Pacient často nereaguje na oslovenie a podobne.
- Necitlivosť, slabosť alebo čiastočná či úplná obrna tváre a končatín – padanie ústneho kútika na jednej strane tváre, oslabenie hornej a dolnej končatiny na strane, necitlivosť kože na dotyk.
- Problémy so zrakom – niekedy je postihnuté jedno oko, inokedy obe. Videnie je rozostrené, rozmazané alebo dvojité.
- Bolesť hlavy – náhle vzniknutá, niekedy spojená aj s pocitom na vracanie, vracaním, a závratom.
- Problémy s chôdzou – ťažkosti s kráčaním, udržaním rovnováhy, sklon k pádom či úplná slabosť dolných končatín. Tento príznak môže viesť k pripútaniu na invalidný vozík alebo nutnosti používať chodítko.
- Problémy s močením a stolicou – ťažkosti s udržaním močenia a stolice.
- Porucha vedomia – strata vedomia alebo jeho oslabenie ako kvantitatívne, tak aj kvalitatívne. Znamená to, že človek môže ostať ležať na zemi úplne bez reakcií, alebo je dezorientovaný, zmätený, akoby „stratený“.
Kedy vyhľadať lekára?
Pri objavení sa vyššie uvedených príznakov je potrebné rýchlo volať pohotovosť. Ak pacient stratí aj vedomie, je nutné poradiť sa s pracovníkom linky 112, ako mu podať prvú pomoc až do príchodu sanitky. Ak pacient neudrží ruky v horizontálnej polohe a niektorá z nich mu padá, má oslabenú chôdzu či je dezorientovaný, snažíme sa ho upokojiť, buď ho posadíme do kresla alebo ho uložíme do stabilizovanej polohy.
Následky cievnej mozgovej príhody
Mozgová porážka často spôsobuje trvalé následky. Niekedy sú znateľné voľným okom, inokedy menej viditeľné. V závislosti od konkrétneho prípadu medzi následky mozgovej príhody patria:
- Ochrnutie, väčšinou jednostranné, často spojené so zmenou citlivosti kože na postihnutých končatinách. Invalidizácia môže byť pre pacienta aj jeho okolie nepríjemná, hlavne ak vznikne náhle a nikto ju neočakáva.
- Zhoršenie chôdze a odkázanosť na iných.
- Trvalo zmenená reč a spôsob vyjadrovania, až s úplnou stratou schopnosti vyjadrovať sa.
- Poruchy pamäte a koncentrácie, depresia, strata možnosti sa sebarealizovať.
- Bolesti – je ich o to horšie kompenzovať, ak pacient nie je schopný trvale hovoriť.
Aké sú rizikové faktory náhlej cievnej mozgovej príhody?
Faktory, ktoré ovplyvňujú vznik tohto ochorenia, môžeme rozdeliť na viac skupín – na faktory životného štýlu, medicínske faktory a iné.
Faktory životného štýlu:
- Obezita
- Fyzická inaktivita
- Alkoholizmus
- Tabakizmus – fajčenie cigariet alebo užívanie tabaku v iných formách
- Užívanie drog a psychoaktívnych látok, ako je napríklad metamfetamín a kokaín
- Nezdravé stravovanie s vysokým obsahom tukov, cukrov a s minimom vlákniny a antioxidantov
Medicínske faktory:
- Vysoký tlak krvi – arteriálna hypertenzia
- Cukrovka
- Obštrukčné spánkové apnoe
- Ochorenia srdca – stavy po infarkte myokardu, spojené s poruchami rytmu, kompenzovaná fibrilácia predsiení a podobne
- Rodinný výskyt mozgovej porážky a ochorení kardiovaskulárneho systému
- Liečba – hormonálna antikoncepcia dlhodobo zväčšuje riziko NCMP
Iné faktory:
- Vek – ľudia starší ako 55 rokov majú vyššie riziko vzniku NCMP
- Rasa – černosi a hispánci majú vyššie riziko tohto ochorenia
- Pohlavie – častejšie sa vyskytuje porážka u mužov ako u žien
Ako prebieha diagnostika mozgovej porážky?
Aj keď môže byť náhla cievna mozgová príhoda fatálna, vo väčšine prípadov sa pacient dostane vďaka RZP do nemocnice, kde mu je poskytnutá zdravotná starostlivosť.
V prvom rade je pacient vyšetrený neurológom. Lekár si všíma kvalitu a kvantitu vedomia, pokles ústneho kútika, oslabenie končatiny, stratu či zmenu citlivosti kože. Počas vyšetrenia používa neurologické kladivko, vďaka ktorému si vyšetrí pacientove reflexy. Tie môžu byť zvýšené, čo svedčí o predráždenosti nervového systému, alebo naopak vymiznuté. Tiež sú prítomné niektoré reflexy, ktoré u zdravého človeka nie sú.
Odber krvi a jej následná expertíza v laboratóriu lekára môže upozorniť na niektoré zmeny. Pri uzavretí cievy zrazeninou často býva v krvi nižší počet krvných doštičiek. Avšak je dôležité aj biochemické vyhodnotenie tejto telovej tekutiny – ako fungujú žľazy s vnútornou sekréciou, obličky, pečeň, a srdce.
Zo zobrazovacích vyšetrení je pri diagnostike NCMP potrebné CT vyšetrenie mozgu. Vďaka nemu sa dá presne zistiť, či sa jedná o mozgovú porážku ischemickú, hemoragickú, alebo sú ťažkosti spôsobené iným ochorením, napríklad nádorom. Po vstreknutí kontrastnej látky je možné zobraziť priebeh mozgových tepien. Aj negatívny nález pri CT je dôležitý. Môže ukázať ešte nie úplne vyvinutú ischémiu a infarkt mozgu. CT nález je smerodajný v ďalšej liečbe.
Vyšetrenie MRI je časovo náročnejšie, no vďaka nemu je tiež možné dopátrať sa, či sa u pacienta jedná o nedokrvenie časti mozgu, alebo naopak o krvácanie.
Ultrazvukovým vyšetrením krkavíc (krčných tepien) sa dokazuje prítomnosť aterosklerózy v hlavných tepenných cievach, ktoré privádzajú do hlavy krv. Pri prítomnosti skôrnatenia a plátu je tu riziko, že sa z neho kúsok odtrhol (embolus) a vplavil do mozgu, čo viedlo k cievnej príhode. Často je v týchto prípadoch potrebná chirurgická intervencia, aby sa predišlo opakovaniu embólie. Z ostatných vyšetrení sa môže použiť hlavne echokardiografia a elektrokardiografia, vďaka ktorým sa zistí, či nie je príčinou cievnej príhody choré srdce.
Ako sa lieči náhla cievna mozgová príhoda?
Samotná liečba sa odvíja od toho, či je príhoda ischemická alebo hemoragická, ale aj od ďalších faktorov s ohľadom na pridružené ochorenia, vek pacienta a podobne.
Ak sa pacient dostane k lekárovi včas (väčšinou do 4,5 hodiny od začatia náhlej cievnej mozgovej príhody), za presne definovaných okolností je možné podať mu tzv. trombolytickú liečbu do žily. Podáva sa výlučne pri ischemických cievnych príhodách spôsobených zrazeninou alebo embolizáciou, pričom musí pacient splniť niektoré kritériá. Je to záchranná liečba, po ktorej sa môže pacient úplne zbaviť príznakov, avšak má aj svoje nežiadúce účinky. Vzniká väčšie riziko zakrvácania do mozgu. Podáva sa aktivátor plazminogénu.
Iným zákrokom je katetrizačné podanie tejto látky priamo do oblasti ischémie, v istých prípadoch sa používa aj implantácia STENTU, teda drobného kanálikovitého telieska. Vďaka nemu ostáva cieva v mieste zúženia rozšírená a plát sa stabilizuje. Je možná aj liečba zavedením STENTU do krčnice, pokiaľ to zdravotný stav vyžaduje. Tiež je možné samotný aterosklerotický plát odstrániť tradičnou chirurgickou liečbou, teda karotickou endarterektómiou.
Pri ischemickej cievnej mozgovej príhode bývajú často podávané aj statíny3, vďaka ktorým sa znižuje množstvo LDL cholesterolu v krvi. Tiež sa podávajú látky ako kyselina acetylsalicylová, klopidogrel a podobne. Je však dôležité podotknúť, že liečba pri tomto ochorení je individuálna s ohľadom na toho-ktorého pacienta a určuje ju lekár.
Upozornenie:
Pri krvácavej cievnej mozgovej príhode je dôležité dostať pod kontrolu krvácanie. Tým, že sa v tkanive mozgu hromadí krv, často dochádza aj k zvýšeniu tlaku v lebke. To môže viesť k zástave dýchania a smrti.
Hneď po presnej diagnostike mozgovej hemorhagie je dôležité vysadiť lieky proti zrážaniu krvi, nakoľko tie zhoršujú priebeh tejto choroby. Je potrebné podať lieky na zníženie tlaku krvi, ktorý býva v týchto prípadoch často veľmi vysoký. Tiež sa zvyknú podávať lieky na zabránenie spazmom ciev, teda ich kŕčovitým stiahnutiam. Pri eventuálnych epileptických záchvatoch lekár podáva protizáchvatovú liečbu. Medikamenty proti opuchu mozgu, ako aj zastaveniu krvácania, sa aplikujú častokrát intravenózne. Používajú sa tzv. hemostyptiká a protiedematózne lieky. Z chirurgickej liečby je niekedy nutné pristúpiť ku klipácii aneuryziem, coilingu cievnych výdutí, vyoperovaniu cievnej malformácie v dostupnom teréne či stereotaktickej rádiochirurgickej liečbe.
Rehabilitačná liečba po mozgovej porážke
Keďže náhla cievna mozgová príhoda výrazne zasahuje do kvality života pacienta, dôležitá je aj postupná rehabilitácia. V prvom rade je potrebná pacientova trpezlivosť a určitý nadhľad. Nie vždy je totiž možné navrátiť sa do bežného života. Pacient preto bojuje častokrát sám so sebou a so svojimi myšlienkami.
Okrem individuálnych pohybových procedúr a cvičenia býva pacient, hlavne v kúpeľnom zariadení, zaradený aj do skupinového cvičenia, ak to jeho stav umožňuje. Využíva sa:
- Skupinové cvičenie
- Individuálne cvičenie, ktoré je prispôsobené presne na pacienta podľa samotného postihnutia. Môže byť predprípravou na používanie invalidného vozíka alebo chodiacich pomôcok, ale aj na samostatnosť.
- Masážna liečba celého tela.
- Teploliečba zmierňujúca spasticitu končatín.
- Elektroliečba.
K vedľajším cenným prístupom patrí liečba hudbou a arteterapia, pri ktorej si pacient môže cvičiť jemnú motoriku na postihnutej hornej končatine. Má však blahodarný vplyv aj na psychické zdravie človeka. Spoločenské hry a skladačky tiež prispievajú k zlepšeniu sociálnych a rozumových zručností týchto pacientov. Pokiaľ je to možné, je vhodné siahnuť aj po relaxačných procedúrach, napríklad po autogénnom tréningu. Animaloterapia má tiež svoje opodstatnenie u týchto pacientov.
Logopedické vedenie má význam pri takých cievnych mozgových príhodách, pri ktorých je nejakým spôsobom poškodená reč a jej porozumenie. Psychologické vyšetrenie sa odporúča u tých, ktorí sa ťažko zmierujú so vzniknutým problémom, avšak aj v prípadoch, keď je pacient hnevlivý a neprispôsobivý. Vtedy je niekedy nutná aj farmakologická liečba od psychiatra.
Existuje prevencia pred vznikom mozgovej príhody?
Tak ako pri takmer každom ochorení, aj pred vznikom náhlej cievnej príhody existuje prevencia. Pozostáva z viacerých krokov. K niektorým z nich vám prinášame aj tipy z našej online lekárne.
- Udržiavajte si krvný tlak v norme, a to najmä pomocou správnej stravy a v druhom rade aj užívaním antihypertenzív.
- Skoncujte s fajčením.
- Cukrovka môže viesť k dodatočnému poškodeniu ciev. Ak trpíte cukrovkou alebo máte na ňu predispozíciu, je dôležitý pravidelný pohyb a udržiavanie diabetu pod kontrolou.
- Konzumujte stravu bohatú na obsah surového ovocia a zeleniny. Niekedy sa odporúča tzv. stredomorská diéta plná rýb, olivového oleja, ovocia a orieškov.
- Znížte cholesterol a nasýtené mastné kyseliny v strave.
- Udržiavajte si primeranú telesnú hmotnosť. Obezita často súvisí s vysokým cholesterolom, tlakom krvi a cukrovkou, pričom je predpokladom k vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
- Pravidelne cvičte, prípadne si nájdite vhodnú fyzickú aktivitu. Vhodné je napríklad kráčanie, plávanie alebo bicyklovanie, teda aeróbne aktivity.
- Alkohol požívajte s mierou. Pitie alkoholu vedie k zvýšeniu tlaku krvi aj cievnej mozgovej príhode. Najlepšie je úplne prestať s príjmom alkoholu, alebo ho konzumovať len výnimočne.
- Ako prevencia vzniku NCMP je nutné prestať s užívaním stimulantov, teda napríklad vysokých dávok kofeínu alebo drog úplne.
- Užívanie niektorých liekov je vhodnou prevenciou, pokiaľ sú v tejto indikácii naordinované lekárom. Radíme k nim protidoštičkové lieky typu kyselina acetylsalicylová4, klopidogrel, alebo lieky proti zrážaniu krvi ako warfarín, dabigatran, rivaroxaban a pod.
Zdroje použité v článku:
1. MAYO CLINIC STAFF: Stroke. 2024. Mayoclinic [online] [cit. 06.09.2024]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/stroke/symptoms-causes/syc-20350113
2. WEBMD EDITORIAL CONTRIBUTORS a FELSON, S.: Types of Stroke. 2022. WebMD [online] [cit. 06.09.2024]. Dostupné z: https://www.webmd.com/stroke/types-stroke
3. HEALTHLINE EDITORIAL TEAM a HAMMOND, N.: A Complete Guide to Stroke Treatments. 2024. Healthline [online] [cit. 06.09.2024]. Dostupné z: https://www.healthline.com/health/stroke/treatments
4. MCINTOSH, J. a kol.: Everything you need to know about stroke. 2024. MedicalNewsToday [online] [cit. 06.09.2024]. Dostupné z: https://www.medicalnewstoday.com/articles/7624
