Ochorenia štítnej žľazy v kocke: Zistite, aké ochorenia štítnej žľazy poznáme, aké majú príznaky a ako sa liečia

Ochorenia štítnej žľazy patria medzi najčastejšie choroby žliaz s vnútornou sekréciou. Postihujú až 30% európskej populácie.¹ Môžu sa prejaviť zväčšením štítnej žľazy, zmenami v jej funkcii, zápalovým poškodením a postihnutím benígnymi a malígnymi nádormi.

Niekedy tieto problémy nespôsobujú ťažkosti, inokedy však môžu viesť aj k vážnym stavom s nutnosťou rýchleho ošetrenia. Štítna žľaza produkuje hormóny, ktoré vplývajú na metabolické procesy v organizme. Zmeny funkcie štítnej žľazy preto ovplyvňujú práve metabolizmus ako taký.

Čo je to štítna žľaza?

Štítna žľaza, latinsky glandula thyroidea, je žľaza nachádzajúca sa v prednej časti krku. Je tvorená dvomi lalokmi, medzi ktorými je jej zúženie. Ak nie je zväčšená, pri voľnom pohľade okom nie je viditeľná. Cievne zásobenie orgánu je veľmi bohaté a nervové zásobenie svedčí pre autonómny excitačný systém. Samotný orgán obsahuje dva typy buniek – folikulárne bunky, teda thyreocyty, a potom parafolikulárne bunky, teda C bunky.

• Thyreocyty produkujú tzv. tyreoglobulín, na ktorom sa uskutočňuje tvorba samotných hormónov štítnej žľazy – thyroxínu T4 a trijódtyronínu T3. Ovplyvňujú metabolizmus cukrov, tukov a bielkovín, látkovú premenu, funkciu pohlavných orgánov, funkciu nervového a kardiovaskulárneho systému, svalovú a kostnú hmotu, a taktiež energetické hospodárenie organizmu.
• C bunky produkujú hormón kalcitonín. Ten sa podieľa na regulácii rovnováhy vápnika v organizme.

Ochorenia štítnej žľazy

O ochoreniach štítnej žľazy sa často hovorí, no málokto si vie predstaviť, aké problémy môžu spôsobiť. Teraz jednotlivé ochorenia štítnej žľazy popíšeme bližšie a vysvetlíme vám, čo sa za nimi skrýva.

Struma

Termín struma sa používa na označenie štítnej žľazy, ktorá je zväčšená nad normu. Lekár toto ochorenie dokáže odhaliť bežnou inšpekciou, prípadne pohmatom.

Struma môže vzniknúť pri nedostatku jódu v potrave, prípadne ako vrodený enzymatický defekt. Pri obidvoch týchto prípadoch, ale pôsobením tzv. strumigénov, viazne tvorba hormónov štítnej žľazy, čo potom môže ďalej ovplyvniť funkciu organizmu.

Okrem možnosti, že zväčšená struma začne tlačiť na priedušnicu, môže tiež viesť k poruchám hlasiviek a k zhoršenej tvorbe hlasu. Pri nedostatku jódu v potrave liečime strumu jodidom kália alebo levothyroxinom. Operačné riešenie je indikované v prípade rastúcej strumy, ak vyvoláva mechanické ťažkosti s priedušnicou a podobne. Lekár tiež môže naordinovať podávanie rádiojódu, ktorý zmenšuje strumu. Deje sa to hlavne v prípadoch, kedy je z nejakého dôvodu operačná liečba kontraindikovaná.

Zvýšená funkcia štítnej žľazy – hypertyreóza

Hypertyreóza, inak odborne prezývaná thyreotoxikóza, je súbor príznakov charakteristický zvýšenou sekréciou hormónov štítnej žľazy, pričom tkanivá reagujú na túto stimuláciu zvýšenou reakciou.

Najčastejšou formou hypertyreózy je autoimunitné ochorenie Graves-Basedowova choroba. Postihuje 4-5x častejšie ženy ako mužov a vyskytuje sa predovšetkým v mladšom veku. Je spôsobené tvorbou stimulujúcich protilátok proti TSH-receptoru. Sprievodnými príznakmi je exoftalmus, teda vypučenie očí, ale aj opuch v oblasti predkolení, na rukách a nohách prítomnosť paličkovitých prstov. Choroba sa prejavuje a spôsobuje problémy ako:

• struma,
• nervozita, podráždenosť,
• nespavosť,
• tras, nekľud,
• netolerancia tepla,
• úbytok hmotnosti,
• zvýšená teplota,
• zrýchlená akcia srdca,
• nepravidelná menštruácia,
• úzkosť či depresia.

Graves Basedowovu chorobu zväčša liečime podávaním liekov zo skupiny tzv. tyreostatík. Pri vypuknutí ochorenia sa pre zvýšenú cirkulačnú odozvu podávajú aj lieky zo skupiny betablokátorov. Tiež je možná operačná liečba, a to v rovnakých prípadoch, ako pri strume. Liečba exoftalmu, teda vypuklejších očí, je založená na liečbe základnej príčiny ochorenia, niekedy je nutná liečba glukokortikoidmi.

Znížená funkcia štítnej žľazy – hypotyreóza

Hypotyreóza je v podstate „opakom“ hypertyreózy. Ide o syndróm zníženej funkcie štítnej žľazy s nedostatočnou sekréciou thyroidálnych hormónov. Vyskytuje sa približne u 10% ľudí, pričom je častejší u žien.

Nedostatok hormónov štítnej žľazy vyvoláva charakteristické príznaky ako zimomravosť, únavu² či zhoršenú kontrolu hmotnosti. Človek zabúda, prejavuje sa u neho apatia až zmeny osobnosti. Je spavý, bolia ho svaly, máva zápchy, pocit na vracanie, zväčšenie jazyka či znížené libido. Hypotyreóza sa môže prejaviť aj myxedémom na končatinách (teda opuchom s voskovitou kožou), ojedinelý nie je ani opuch srdca, ktorý sa prejaví spomalením svojej akcie a inými zmenami. Hypotyreózu liečime levothyroxínom.

Zápaly štítnej žľazy

Zápaly štítnej žľazy môžu prebiehať bez príznakov, ale väčšinou sú spojené s poruchami jej funkcie. Môžu mať rôznu príčinu, napríklad vírusovú deQuervainovu tyreoiditídu, dlhotrvajúcu autoimunitnú chronickú thyreoiditídu či dnes vzácnu tuberkulóznu thyreoiditídu. Prejavujú sa rôzne, od bolestí v oblasti žľazy, cez začervenanie kože nad ňou, horúčkou, prítomnými zápalovými markermi v krvi. Niekedy sa u človeka objaví bolestivé prehĺtanie a únava. Jednou z foriem chronického zápalu štítnej žľazy je tzv. Hashimotova thyreoiditída, pri ktorej je tiež prítomná struma.

Okrem bežných zápalov jestvuje aj tzv. fibrózna thyreoiditída, pri ktorej sa tvorí fibrózne väzivo v štítnej žľaze a jej okolí, hovoríme aj o Riedlovej strume. Liečba zápalov štítnej žľazy je vo všeobecnosti komplexná. S ohľadom na prítomný mikroorganizmus sa podávajú antibiotiká, ale tiež nesteroidné antiflogistiká ako kyselina acetylsalicylová. U ťažších foriem deQuervainovej tyreoiditídy podávame kortikoidy. Ak je prítomná aj hypothyreóza, podávame levothyroxín.

Nádory štítnej žľazy

Nádory štítnej žľazy delíme na benígne – teda nezhubné, a na malígne – čiže zhubné. K benígnym nádorom štítnej žľazy patrí napríklad adenóm. Je dobre opúzdrený, utláča okolité tkanivá. Za chladné uzly považujeme tie adenómy, ktoré vychytávajú menej jódu ako okolité zdravé tkanivo orgánu. O horúcich uzloch hovoríme vtedy, keď je jód aktívne vychytávaný bunkami tohto nádoru. Zo studených uzlov asi v 10% môže vzniknúť rakovina.

Všeobecne sú nebezpečnejšie zhubné nádory, pretože invadujú do okolia a môžu aj metastázovať do vzdialených tkanív cestou krvi, miazgy či priamym kontaktom. V tomto prípade sa však vyskytujú vzácne. K najrozšírenejším patrí karcinóm štítnej žľazy. Jeho výskyt úzko súvisí s radiačnou liečbou, ale aj vystavením sa radiácii z atómovej bomby či elektrárne. Vzniká mutáciou niektorých génov a má rôzne varianty. Prejavuje sa ako uzol tuhšej konzistencie, ktorý môže narastať, môže vzniknúť aj struma a mechanické ťažkosti. Metastázuje často do pľúc, kostí, či do lymfatických uzlín.

Pri nádoroch štítnej žľazy sa odstraňuje operačne celý orgán aj s nádorom. Odstránenie len jedného laloku má horšiu prognózu. Okrem toho sa lieči nádory liečia aj rádiojódom, ktorý je vychytávaný vtedy, ak sú v tele prítomné metastázy.

Ako zistíte, že máte ochorenie štítnej žľazy?

Ochorenie štítnej žľazy často prebieha bezpríznakovo – asymptomaticky. Zväčša si prvé príznaky všimne všeobecný lekár, prípadne podľa vášho popisovania ťažkostí usúdi, že je potrebné štítnu žľazu „prezrieť“. Spočiatku sa tieto problémy môžu prejavovať ako zvýšené potenie, búšenie srdca, únava, nespavosť, nervozita či depresia.

Anamnéza, teda rozpomínanie na príznaky, je k stanoveniu diagnózy veľmi dôležitá. Veľkú rolu tu hrá výskyt ochorení štítnej žľazy u rodinných príslušníkov, ale aj prítomnosť iných ochorení. Úzky súvis sa zistil medzi ochoreniami štítnej žľazy a cukrovkou 1.typu. Tiež sú dôležité údaje o autoimunitných ochoreniach, ktoré môžu zvyšovať riziko výskytu autoimunitných ochorení štítnej žľazy.

Z laboratórnych vyšetrení sú dôležité niektoré ukazovatele v krvi. Funkčné poruchy štítnej žľazy bývajú spojené niekedy so zvýšeným cholesterolom, zvýšením pečeňových enzýmov, ale aj iných látok v krvi. Základným vyšetrením je koncentrácia thyroxínu v krvi a koncentrácia TSH v krvi. Tiež je možné došetriť protilátky proti tzv. thyreoidálnej peroxidáze  a proti thyreoglobulínu, pričom ich vysoké hodnoty svedčia pre autoimunitné ochorenie štítnej žľazy.

Zo zobrazovacích metód je dôležitá ultrasonografia. Vie rozlíšiť cysty od uzlov a pomáha v celkovej diagnostike. Robí sa ale aj izotopová scintigrafia k rozlíšeniu uzlov a röntgen k zisteniu strumy či nádoru. Cytologické vyšetrenie sa používa k určeniu povahy uzlov. Robí sa najprv biopsia, kedy lekár pomocou ihly odoberie vzorku tkaniva. Vyšetrenie má význam pre zachytenie zhubných, teda malígnych procesov, ale aj pre diagnostiku zápalov štítnej žľazy.