Riziko Parkinsonovej choroby stúpa s vekom a jej výskyt sa bude zvyšovať. Ako ju včas rozpoznať?
Keď sa povie Parkinsonova choroba, mnohým ako prvý napadne obraz staršieho človeka s poruchou pamäte či demenciou. Pravdou však je, že Parkinsonova choroba postihuje skôr pohyblivosť a motoriku, a až v neskorších štádiách rozumové funkcie. Poruchy pamäti a demencia sú, naopak, typické pre Alzheimerovu chorobu. Ako to s tým Parkinsonom teda vlastne je?
Príčinou Parkinsonovej choroby je poškodenie nervových buniek v mozgu
Parkinsonova choroba patrí spolu s Alzheimerovou chorobou medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia vo svete. Sú to ochorenia, pri ktorých dochádza k strate nervových buniek (neurónov) a následnému poškodeniu centrálneho nervového systému – mozgu a miechy. Pre pacientov s Parkinsonovou chorobu je typické postupné zhoršovanie najmä motorických funkcií, ktoré sa prejavuje trasom, poruchami chôdze, rovnováhy a spomalením pohyblivosti1.
Zo štatistických údajov je zrejmé, že Parkinsonova choroba postihuje asi 1,6x častejšie mužov ako ženy. Pravdepodobným dôvodom je ochranný efekt ženských pohlavných hormónov (estrogénov) na mozog4.
Životné prostredie aj genetika zohrávajú dôležitú rolu pri riziku vzniku Parkinsona
So zvýšeným rizikom Parkinsonovej choroby boli spojené niektoré environmentálne faktory, ako napríklad vystavenie pesticídom a vidiecky spôsob života. Toxické hladiny mangánu, trichlóretylénu alebo oxidu uhoľnatého zas môžu viesť k výskytu určitej formy parkinsonizmu, ale s klinickými a patologickými znakmi odlišnými od Parkinsonovej choroby. Zaujímavé je, že fajčenie cigariet, pitie kávy alebo užívanie liekov zo skupiny blokátorov vápnikového kanála (na liečbu kardiovaskulárnych ochorení) alebo statínov (na zníženie cholesterolu) v štúdiách riziko Parkinsonovej choroby znižovali2.
Do vzniku Parkinsonovej choroby je okrem faktorom životného prostredia preukázateľne zahrnutá aj genetika – bolo objavených viacero mutácií v génoch, ktoré sa spájajú s poškodením a smrťou neurónov v CNS (napríklad gén pre bielkovinu parkín). Hoci väčšina prípadov Parkinsonovej choroby je sporadická, teda sa vyskytuje bez zjavnej rodinnej histórie, familiárne formy ochorenia predstavujú približne 5 – 15% prípadov. U prvostupňových príbuzných pacientov s Parkinsonom sa riziko ochorenia zvyšuje približne 2 až 3‑násobne2,4.
Aké sú príznaky a prejavy Parkinsonovej choroby?
V skorých štádiách sa ochorenie takmer nedá rozpoznať.Prvé príznaky sa objavujú až pri strate 30‑50% dopaminergných neurónov. Nedostatok dopamínu v CNS spôsobuje najmä poruchy motoriky – extrapyramídový syndróm, ktoré najprv začínajú na jednej strane tela a postupne sa šíria na stranu opačnú. Pre Parkinsonovu chorobu sú typické hlavne tieto príznaky1:
Tras končatín – tremor
Postihuje väčšinu pacientov, až 80%. Vyskytuje sa v pokoji a počas spánku mizne. Tým sa odlišuje od esenciálneho trasu, ktorý sa, naopak, objavuje pri pohybe končatín. Pre parkinsonikov je charakteristický tras horných končatín, ktorý pripomína ,,rátanie mincí“ – pohyb palca oproti ukazováku.
Bradykinéza – hypokinéza
Predstavuje spomalenosť pohybov. Prejavuje sa poruchami jemnej motoriky na rukách (napr. pri obliekaní, jedení), tupým výrazom v tvári (hypomímiou), zmenšením písma (mikrografiou), poruchami artikulácie a reči. Pre pacientov je vyslovene ťažké začať pohyb.
Svalová stuhnutosť – rigidita
Zvýšená tuhosť niektorých svalových skupín spôsobuje u pacientov ťažkosti s vystretím končatín, ktoré sa nezlepšia ani po rozcvičení. Typické sú aj bolesti kĺbov a svalov, ktoré nereagujú na liečbu analgetikami. Z tohto dôvodu parkinsonici často držia ruku ohnutú v lakti, ohýbajú šiju ku krku alebo zaujmú predklonený postoj.
Poruchy postoja a chôdze – posturálna instabilita
U parkinsonikov dochádza presunutím ťažiska tela dopredu k ohnutiu trupu a zhrbeniu. Chôdza je pomalá a „šuchtavá“, čo zvyšuje riziko pádov. Pri náhlej zmene smeru pohybu môže dochádzať až k tzv. akinetickému freezingu – zamrznutiu či pohybovej blokáde, ktorá znemožňuje urobiť ďalší krok.
Hoci sa v minulosti Parkinsonova choroba považovala za čisto motorické ochorenie, dnes sa vie, že strata dopaminergných neurónov je zodpovedná aj za rôzne nemotorické prejavy.
- Ťažkosti nemotorického charakteru sa môžu prejaviť aj niekoľko rokov pred prvým nástupom ochorenia, a nemusia byť s ním na začiatku vôbec spájané. Ide napríklad o poruchy pamäti, správania a nálady, úzkosť alebo depresiu.
- V neskorých štádiách sa môže vyvinúť i demencia, ktorá vedie k strate pamäti a neschopnosti fungovať v spoločnosti.
- Nie je nezvyklé, že Parkinsona charakterizuje aj chronická zápcha, poruchy čuchu, ťažkosti s prehĺtaním, náhly pokles krvného tlaku pri zmene polohy (ortostatická hypotenzia) alebo dlhotrvajúca únava.
Fázy Parkinsonovej choroby
Parkinsonova choroba sa vo všeobecnosti vyvíja niekoľko rokov, kým sa objavia prvé symptómy. Rozdeľujeme ju na 3 fázy:
Prodromálne – predchorobné štádium
Síce dochádza k poškodeniu a úbytku dopaminergných neurónov v mozgu, no symptómy sa ešte neobjavujú, alebo nie sú dostatočné pre samotnú diagnostiku.
Počiatočné štádium
Začínajú sa objavovať typické motorické prejavy parkinsonizmu, ale i ťažkosti nemotorického charakteru. Stávajú sa dostatočne zreteľné pre klinickú diagnostiku. Ako choroba progreduje, dochádza k zhoršovaniu prejavov, najmä poruchám chôdze, rovnováhy a motoriky.
Pokročilé štádium
Vtomto štádiusa už pacienti stávajú odkázanými na pomoc iných, keďže ochorenie im komplikuje alebo úplne znemožňuje státie a chôdzu. Pri všetkých činnostiach je potrebná nepretržitá asistencia5.
Ako sa diagnostikuje Parkinsonova choroba?
Diagnostika Parkinsonovej choroby aj v dnešnej dobe vychádza predovšetkým z posúdenia anamnézy pacienta a klinických prejavov, ktorými pacient trpí. Diagnostické kritériá pre Parkinsonovu chorobu vychádzajú z algoritmov Movement Disorders Society (MDS) z roku 2015, podľa ktorých je esenciálnym kritériom ochorenia prítomnosť parkinsonizmu, charakterizovaného bradykinézou s pokojovým trasom, svalovou rigiditou alebo oboma týmito príznakmi naraz.
Následne sa zisťuje, či je tento stav u pacienta s parkinsonizmom vyvolaný Parkinsonovou chorobou. Aby bol Parkinson potvrdený, musia byť splnené tieto 3 kritériá3,4:
- Neprítomnosť žiadneho z absolútnych exklúznych kritérií (ktoré vylučujú prítomnosť Parkinsonovej choroby)
- Prítomnosť aspoň 2 podporných kritérií
- Neprítomnosť tzv. ,,red flags“ (varovných príznakov, ktoré popisujú veľmi rýchly priebeh symptómov)
Diagnostiku Parkinsonovej choroby môže doplniť vyšetrenie jednofotónovou emisnou tomografiou (SPECT) po podaní rádiokontrastnej látky – joflupánu. Toto rádiofarmakum sa v oblasti mozgu substantia nigra viaže na dopamínový transportér a umožňuje u pacientov vizualizovať úbytok dopaminergných neurónov, ktorý je práve pre Parkinsonovu chorobu typický. Nevýhodou je, že tento test nedokáže rozlíšiť, či k úbytku dopaminergných neurónov došlo v dôsledku Parkinsonovej choroby, alebo iných porúch, preto mu musí predchádzať klinická diagnostika podľa vyššie spomenutých kritérií.
Vyšetrenia zobrazovacími metódami, ako je magnetická rezonancia (MRI) alebo počítačová tomografia (CT) môžu síce odhaliť určité zmeny na mozgu, ale nie sú dostatočne špecifické pre potvrdenie Parkinsonovej choroby. Diagnostika Parkinsona preto zostáva naďalej hlavne klinická.
Ako prebieha liečba Parkinsonovej choroby?
Parkinsonovu chorobu, podobne ako iné neurodegeneratívne ochorenia, nie je možné v súčasnosti vyliečiť. Cieľom liečby je preto aspoň stabilizácia ochorenia a zmiernenie symptómov. Základom liečby je doplniť chýbajúci dopamín v mozgu, ktorý je zodpovedný za prejavy Parkinsonovej choroby. V súčasnosti sa v terapii využíva viacero liečiv zvyšujúcich množstvo dopamínu v CNS viacerými mechanizmami:
- Pôsobia ako prekurzory dopamínu, teda látky, z ktorých chemickou premenou v organizme vzniká dopamín (levodopa, známa pod skratkou L-DOPA).
- Zabraňujú rozkladu dopamínu na neúčinné metabolity buď inhibíciou enzýmu DOPA-dekarboxyláza (karbidopa), inhibíciou enzýmu COMT (entakapón, tolkapón) alebo inhibíciou enzýmu MAO-B (rasagilín).
- Napodobňujú účinky dopamínu – dopamínové agonisty (pramipexol, ropinirol).
- Inými mechanizmami potláčajú motorické prejavy Parkinsonovej choroby – NMDA antagonisty (amantadín).
U pacientov, ktorý dobre reagujú na levodopu, môže byť prínosom i hĺbková mozgová stimulácia, pri ktorej sa zavedú elektródy do špecifických oblastí k mozgovému jadru. Ich stimuláciou slabými elektrickými impulzmi možno zmierniť poškodzovanie neurónov a docieliť zlepšenie symptómov ochorenia4.
Pokiaľ u seba alebo svojho blízkeho spozorujete niektoré symptómy Parkinsonovej choroby, neotáľajte s návštevou lekára. Hoci ochorenie zatiaľ nemožno vyliečiť, rýchle nasadenie liečby dokáže výrazne pomôcť s kontrolou symptómov a predĺžením kvality aktívneho života.
Zdroje použité v článku:
1. KUŠNÍROVÁ, A., STRAKA, I. a VALKOVIČ, P. Ako diagnostikovať Parkinsonovu chorobu v ambulancii všeobecného lekára? Via pract 2016; 13(6): 256-258
2. BALESTRINO, R. a SCHAPIRA, A.H.V. Parkinson disease. Eur J Neurol 2020; 27(1): 27-42
3. MOSEJOVÁ, A. a ŠKORVÁNEK, M. Parkinsonova choroba. In: unilabs.sk [cit. 21.2.2023]. Dostupné na: https://www.unilabs.sk/clanky-invitro/parkinsonova-choroba
4. KOLÍSEK, M. Parkinsonova choroba I. 1. vydanie. Univerzita Komenského v Bratislave, Jesseniova lekárska fakulta v Martine, 2018. 87s. ISBN 978-80-8187-048-4
5. Stages of Parkinson´s. In: parkinson.org [cit. 21.2.2023]. Dostupné na: https://www.parkinson.org/understanding-parkinsons/what-is-parkinsons/stages
