Popôrodná skleslosť, depresia či psychóza: Ochorenia, ktoré po pôrode dokážu nemilo prekvapiť aj tú najšťastnejšiu mamičku

Narodenie bábätka je pre väčšinu žien nádherná chvíľa. Silné puto, ktoré si matka vytvára so svojím dieťaťom ešte počas tehotenstva pretrváva celý život. Aj napriek tomu, že po pôrode si každá matka musí zvykať na nový život, materstvo je zmyslom života mnohých žien. Čo ak sa ale ten blažený a spokojný pocit po pôrode nedostaví? Čo keď sa prvé týždne s malým človiečikom zahalia do pochmúrnych a smutných nálad? Možno si ani neuvedomujeme, ako často podliehajú ženy miernejšej alebo vážnejšej duševnej poruche práve v tomto období.

Pre každú matku sú prvé chvíle po pôrode zmesou emócií vzrušenia, radosti, ale aj strachu, za ktoré do veľkej miery môžu hormóny. Celé tehotenstvo, aj obdobie po pôrode, je sprevádzané kolísaním ženských reprodukčných hormónov, ktoré spôsobujú zmeny nálad. Počas tehotenstva hladina estrogénu dokáže stúpnuť až 20-násobne oproti stavu pred otehotnením. Avšak po pôrode hladina ženských hormónov a hormónov štítnej žľazy rapídne klesne¹.

Tento hormonálny výkyv, fyzická únava či popôrodné bolesti sa zmiešavajú s rôznymi pocitmi radosti, ale aj stresu, ktoré môžu vyústiť do psychickej poruchy. Nie je dopredu jasné, u ktorej ženy sa psychická porucha rozvinie a do akej miery. Existujú však rizikové faktory pre ich rozvoj.^1,2

Popôrodná skleslosť alebo popôrodné blues

Popôrodnú skleslosť možno viacerí poznajú skôr ako popôrodné „blues“. Ide o stav, ktorý sa prejavuje plačlivosťou, podráždenosťou, rýchlymi zmenami nálad, vyčerpanosťou a poruchou spánku. V súčasnosti viac ako polovica rodičiek udáva tieto príznaky v prvých dňoch po pôrode. Príznaky často odznejú do 14 dní, kým sa prvorodičky vysporiadajú s dovtedy neznámym statusom „matky“.

Negatívny pocit v nich môže vyvolať zlý priebeh pôrodu, neutíchajúca plačlivosť bábätka, ochorenie alebo sociálne zabezpečenie². K rýchlemu zotaveniu po pôrode, či už fyzickému alebo psychickému, môže napomôcť zdravotnícky personál alebo rodina, čím sa odvráti riziko rozvoja popôrodnej depresie.

Popôrodná depresia

Popôrodná depresia je zahrnutá v klasifikácii medzinárodných chorôb pod poruchami správania a psychiky v popôrodí. Súčasné štatistiky odhadujú výskyt u približne 10 – 15% rodičiek¹, avšak toto číslo nie je úplne presné z dôvodu, že v mnohých prípadoch táto duševná porucha nie je diagnostikovaná.

Príznaky popôrodnej depresie sú^1,2:

Príznaky popôrodnej depresie sa začínajú objavovať spravidla v prvých štyroch až šiestich týždňoch, no sú prípady, kedy sa depresia postupne rozvíja 6 mesiacov. Ženy trpiace popôrodnou depresiou sa zvyčajne utiahnu do seba a o svojich pocitoch nerozprávajú. Rodina a blízki by si mali všímať neštandardné správanie ženy a v prípade podozrenia na depresiu sa jej pokúsiť pomôcť.

Ako sa popôrodná depresia lieči?

Terapia popôrodnej depresie musí byť komplexná. Je založená na prísnom dodržiavaní režimových opatrení, sedení s psychoterapeutom a v niektorých prípadoch aj pravidelného užívania liekov (antidepresív)⁴.

Pre ženy po pôrode je prospešné dopĺňať vitamíny a minerály pre dojčiace ženy obsiahnuté obvykle v produktoch určených na obdobie dojčenia. Tie obsahujú magnézium, vhodné pri vyčerpaní, únave a podráždení. Sú v nich zahrnuté aj vitamíny zo skupiny B, ktoré ovplyvňujú mentálny systém, vitamín D a železo.

Popôrodná psychóza

Popôrodné psychózy sa objavujú približne u 0,1 – 0,2% rodičiek. Môžu sa objaviť veľmi skoro po pôrode, no dokážu prekvapiť aj v neskoršom popôrodnom období, kedy sa vyvinie laktačná psychóza. Ako rizikový faktor sa berie do úvahy genetická predispozícia na duševné ochorenie alebo depresívne sklony ešte pred pôrodom. Popôrodná depresia alebo psychóza sa častejšie objavuje u žien, ktoré už po prvom pôrode trpeli depresiou, pričom príznaky môžu byť po ďalšom pôrode vážnejšie.

Typickým príznakom popôrodnej psychózy sú sluchové, ale aj zrakové halucinácie, paranoidné myšlienky a emočná labilita⁵. Matka nie je schopná sa postarať o dieťa, pôsobí zmätene a bezradne. Vnímanie reality matkou je pre zdravého človeka v okolí nepochopiteľné. Niektoré matky v pokročilom štádiu psychózy majú totiž skreslený obraz o sebe či o dieťati – napríklad je matka presvedčená, že jej dieťa je choré, alebo že dokonca nie je jej.

Ako sa lieči popôrodná psychóza?

Najúčinnejšia liečba spočíva v podávaní antidepresív, antipsychotických liečiv a benzodiazepínov, ktoré stabilizujú náladu^4,5. Zvyčajne liečba prebieha v nemocnici, aby bola matka pod kontrolou a plne spolupracovala. V niektorých ťažkých prípadoch je indikovaná elektrokonvulzívna liečba ECT. Zvažuje sa pri depresii s psychotickými príznakmi, samovražedných myšlienkach a katatónii. Metóda ECT spočíva v navodení krátkych elektrošokov nízkej intenzity, ktoré spôsobia chemické zmeny v mozgu v prípade rôznych duševných ochorení⁵.

Duševné poruchy po pôrode nie sú raritou a netreba sa za ne hanbiť

Citový vzťah matky s dieťaťom je jeden z najpevnejších vzťahov vôbec. Dieťatko vďaka napĺňaniu fyzických a psychických potrieb prosperuje a zdravo sa vyvíja. Akékoľvek narušenie väzby s matkou, ako jeho najbližším človekom, sa môže odzrkadliť na jeho následnom živote. Budovanie vzťahu s dieťaťom v matke vzbudzuje pocit radosti a šťastia. Je preto veľmi nešťastné, ak matka podľahne duševnej poruche a je nutné tento stav čo najskôr riešiť.

Tak ako sme spomínali vyššie, duševná porucha sa zo začiatku nejaví príliš vážne, no prehlbovanie depresie môže spustiť špirálu negatívnych emócií so zlým koncom. Rozhodne preto tieto stavy netreba podceňovať, ani sa za ne hanbiť. Ak podobné pocity prežívate aj vy, vedzte, že v tom nie ste sama.