Prečo prestať fajčiť hneď teraz a ako to ovplyvní vaše zdravie? Zistite, čo sa stane s vaším telom už po 1 dni bez cigarety

Závislosť na nikotíne, tzv. nikotinizmus, je celosvetovo rozšírený problém. O nikotinizme teda môžeme hovoriť ako o chorobe. Nikotín ako taký je rastlinný alkaloid, ktorý je najviac zastúpený v tabaku virgínskom. Táto látka spôsobuje závislosť spojenú s bažením. Cigarety navyše obsahujú okolo 7000 chemikálií, z ktorých je okolo 250 potencionálne nebezpečných.

Faktom je, že odvykanie od fajčenia prináša množstvo nežiadúcich sprievodných javov. Aj preto množstvo ľudí závislých od nikotínu nechce prestať fajčiť. Čo si však väčšina ľudí neuvedomuje je, že už 1. deň bez cigarety je krokom k zdravšiemu organizmu. Práve zdravotné riziká spojené s fajčením by mali byť najväčším strašiakom a motiváciou prestaň s týmto zlozvykom. Poďte sa s nami pozrieť na to, aké zdravotné komplikácie môže fajčenie spôsobiť a čo sa stane s vaším telom už po jednom, dvoch a viacerých dňoch bez cigarety.

Závislosť na nikotíne je celosvetovo rozšírené ochorenie

Závislosť na nikotíne, medicínsky Abusus nicotini, sa deje aktiváciou mozgového systému odmeny – podobne ako pri iných drogách. Táto aktivácia stimuluje uvoľňovanie neuromediátora dopamínu, vytvárajúc príjemné pocity, ktoré zosilňujú túžbu po opakovanom užití nikotínu. S pribúdajúcim časom si mozog zvykne na zvýšené hladiny dopamínu, čo vedie k jeho tolerancii. Aby potom dosiahol fajčiar rovnaký efekt, potrebuje prijať viac nikotínu. Keď hladiny nikotínu klesnú, prejaví sa to zvýšenou dráždivosťou³, úzkosťou a silným bažením po cigarete, tzv. cravingom. Hlavne silná túžba po tejto látke sťažuje schopnosť skončiť s nikotinizmom.

Poškodenie tela užívaním tabaku je mnohostranné

Viaceré štúdie prepájajú fajčenie tabaku s devastujúcimi ochoreniami, vrátane koronárnej choroby srdca, rakoviny každého ľudského orgánového systému, chronickej obštrukčnej choroby pľúc a zníženia zdravia rozmnožovacieho systému. Poďme si to vysvetliť bližšie.

Fajčenie vedie k zvýšenému riziku koronárnej príhody a tiež mozgovej porážky tým, že znižuje hladiny HDL cholesterolu a zároveň zvyšuje sklon k tvorbe krvných zrazenín. Inhalácia tabakového dymu zvyšuje množstvo endogénnych a exogénnych voľných radikálov v tele, čo vedie k zvýšeniu oxidačného stresu. Ten následne rozvíja poruchu funkcie pohyblivosti ciev, zvyšuje protrombotické faktory, množstvo bielych krviniek a krvných doštičiek v krvi, zvyšuje tzv. lipidovú peroxidáciu, adhezívne a zápalové molekuly a tiež delenie hladkého svalstva. Vedci predpokladajú, že tieto faktory vedú k rozvoju koronárnej choroby srdca. Fajčenie navyše u vysokorizikového chorého so zvýšenými tukmi v krvi iniciuje a zrýchľuje vznik aterosklerózy a hrá rolu pri vzniku akútnych koronárnych príhod.

Užívanie tabaku vedie k zvýšenému riziku vzniku mnohých druhov rakoviny. Samotný tabakový dym obsahuje okolo 60 známych karcinogénov, ktoré môžu poškodiť DNA (deoxyribonukleovú kyselinu) v bunkách. Dochádza k vzniku mutácií, ktoré sa šíria na dcérske bunky počas bunkového delenia. Časom dochádza k ich nahromadeniu, prerušeniu normálneho bunkového delenia, čo nakoniec vedie k formovaniu nádoru.

Chronická obštrukčná choroba pľúc, skratka CHOCHP, je tiež ochorenie vznikajúce aj v dôsledku fajčenia. Súvisí s dlhotrvajúcim zápalom a rozdutím pľúc, spojeným so štrukturálnymi zmenami tohto orgánu. CHOCHP môže pretrvávať aj po skončení s fajčením.

Skončenie s fajčením predlžuje život

Viaceré štúdie potvrdili, že ľuďom, ktorí s fajčením prestali, sa predĺžila priemerná dĺžka dožitia. Podľa jednej štúdie napríklad prirodzená dĺžka života u fajčiarov, ktorí prestali fajčiť v 35. roku života, v porovnaní s aktívnymi fajčiarmi, stúpla na 6,9 – 8,5 rokov u mužov a 6,1 – 7,7 roku u žien. Fajčiarom, ktorí prestali fajčiť v mladom veku, sa teda podľa vedcov zvýšila priemerná dĺžka života.

Avšak ani ak máte rokov viac nie je ešte nič stratené. Aj u ľudí, ktorí prestali s týmto zlozvykom vo veku 65 rokov, sa podľa štúdie predĺžil život: u mužov o cca 1,4 – 2 roky, u žien o 2,7 – 3,7 rokov. Výsledkom tejto štúdie teda bolo, že je dôležité s fajčením skončiť čím skôr. Svoj význam však má v každom veku a vedie k zmysluplnému predĺženiu života.⁴ Presné výsledky tejto štúdie nemusia platiť na každého rovnako, no potvrdzujú, že bez fajčenia má človek šancu prežiť dlhší a zdravší život.

Ako sa zmení kvalita vášho života po skončení s fajčením?

Podľa výskumu z roku 2012 sa u ľudí, ktorí prestali s fajčením, zlepšila celková kvalita života v kontraste s tými, ktorí s fajčením pokračovali.⁶ Došlo k zlepšeniu so zdravím súvisiacej kvality života, zlepšeniu nálady a dokonca aj zmierneniu stresu. Toto poznanie môže viesť k zvýšeniu vašej motivácie na skončenie s fajčením. Fajčiari totiž až prehnane veria, že skončenie s fajčením zníži ich životnú satisfakciu a kvalitu života. Opak je však pravdou a zistenia naznačujú, že v dlhšom časovom horizonte sú tí, ktorí prestali s fajčením, šťastnejší a spokojnejší ako fajčiari stále holdujúci tomuto zlozvyku.

Ako prestať fajčiť?

Keď človek skončí s fajčením, pomerne rýchlo sa mu za to jeho telo poďakuje, nehovoriac aj o jeho okolí. Skončenie s fajčením znamená prelomenie kruhu závislosti a zbavenie sa túžby po cigarete. Aby ste v tomto procese boli úspešný, pomôcť vám môže:

• Trénovanie pevnej vôle a vyhýbanie sa fajčiarskym priestorom.
• Nájdenie si činnosti, ktorou dočasne nahradíte čas strávený pri cigarete – ak napríklad často fajčíte v práci, nájdite si drobnú dočasnú aktivitu, ktorou nahradíte čas na cigaretu. V domácom prostredí môže byť vhodnou náhradou športová aktivita.
• Akupunktúra alebo relaxačné techniky.
• Vytvorenie si vlastnej motivácie – napríklad tak, že si každé euro za cigarety odložíte a postupne budete sledovať, koľko peňazí ste už ušetrili. 
• Nikotínové náhrady vo forme náplastí či žuvačiek proti fajčeniu.