Tachykardia alebo zrýchlený srdcový tep: Aké sú jej príčiny, možné komplikácie a liečba?  Zistite, ako tachykardiu rozoznáte a kedy treba spozornieť

Tachykardia patrí medzi srdcové arytmie. Arytmia je stav, kedy srdce bije inak, ako je bežné – teda buď rýchlejšie, pomalšie alebo nepravidelne. Pri tachykardii srdce pumpuje krv rýchlejšie. Frekvencia úderov myokardu za minútu je teda vyššia oproti norme, čo znamená, že srdce bije rýchlejšie.

Keď sa tachykardia vyskytuje pri zvýšenej záťaži, hlavne fyzickej, ide o prirodzený jav. Pri vysokej fyzickej záťaži (napríklad športe) je totiž potrebná väčšia dodávka krvi do tkanív, prevažne svalov. Takýto stav nazývame fyziologická tachykardia. Ak sa však tachykardia vyskytuje často aj v pokoji, môže ísť o signál, že niečo nie je v poriadku. Aké sú riziká tohto stavu a ako ho včas rozpoznáte? Všetko vám vysvetlíme v nasledujúcich riadkoch.

Čo je to tachykardia?

Tachykardia patrí medzi tachyarytmie, teda tie poruchy rytmu srdca, ktoré sú spojené s jeho rýchlejšou frekvenciou. Pre pochopenie celého tohto javu by sme si mali najprv pripomenúť, ako srdce funguje. Predstavme si ho ako pumpu. Táto pumpa počas celého života vypudzuje krv do ciev, čím zabezpečuje dodávku živín i výmenu plynov.

Srdce je zložené z predsiení a komôr. Okrem svojej typickej svaloviny, chlopní či vnútornej výstelky, má v sebe prítomný aj prevodový systém. Prevodový systém srdca je súbor špecializovaných buniek a vlákien, vďaka ktorým je vytváraný, generovaný a presúvaný vzruch z predsiení do komôr. Samotný vzruch tu pritom zabezpečuje sťahovanie svaloviny srdca. Takto dochádza k vypudeniu krvi ako z predsiení do komôr, tak i z komôr do malého a veľkého krvného obehu.

Tachykardia vzniká ako následok zmeny tohto prevodového systému. Sú však aj ďalšie mechanizmy, ktoré priamo i nepriamo ovplyvňujú akciu srdca a rýchlosť pumpovania krvi. Patria k nim nervové, hormonálne i iné látkové pôsobky. Aj preto pri zvýšenom strese, napätí, fyzickej aktivite či rozrušení dochádza k prechodnej tachykardii. Takáto tachykardia však zväčša neznamená nič vážne.

Ako delíme tachykardiu?

Tachykardiu potom delíme na fyziologickú, ktorá spontánne odznie po stimule (napríklad po športe), a na patologickú, ktorá súvisí so zmenami samotného srdca. Pri niektorých činnostiach spojených so zvýšeným stresom, ako adrenalínové športy, tiež dochádza k prechodnej tachykardii.

Podľa toho, kde tachykardia vzniká, rozlišujeme:

• Sínusová tachykardia – je bežná pri záťaži, vzniká ako ovplyvnenie sinoatriálneho uzla nervovým systémom.
• AC junkčná tachykardia – pochádza z oblasti atriventrikulárneho spojenia.
• AV reentry tachykardia – súvisí s prídatnými dráhami, abnormálnymi vodivými spojkami medzi predsieňami a komorami.
• Predsieňová tachykardia – jej pôvod je v svalovine predsiení, mimo oblasť sinoatriálneho uzla¹.
• Paroxyzmálna supraventrikulárna tachykardia – niekedy sa vyskytne pri intenzívnom cvičení, v podobe prechodného záchvatu tachykardie.
• Ďalšie typy, napríklad junkčná neparoxyzmálna tachykardia či multifokálna predsieňová tachykardia – bývajú tu aj iné zmeny v distribúcii signálu prevodovým systémom srdca. Vyskytujú sa napríklad ako doprovodná komplikácia akútneho infarktu myokardu.

Aké sú príčiny vzniku tachykardie?

Okrem zvýšenej fyzickej námahy, kedy je tachykardia potrebná, rozlišujeme ďalšie príčiny tohto stavu, ktoré vedú k nezdravej, neprirodzenej tachykardii:

• Horúčka²
• Nadmerná konzumácia alkoholu
• Nadmerná konzumácia kofeínu v káve, energetických nápojoch či výživových doplnkoch
• Užívanie nikotínu či nelegálnych stimulantov
• Zmeny tlaku krvi v zmysle arteriálnej hypertenzie alebo hypotenzie
• Zmeny hladín elektrolytov, teda minerálov v tele – najmä sodík, draslík, vápnik, horčík
• Niektoré medikamenty
• Zvýšená činnosť štítnej žľazy, hypertyreóza
• Ochorenia nadobličiek, napríklad nádor typu feochromocytómu
• Chudokrvnosť, anémia
• Infarkt myokardu

Niekedy príčina tachykardie nie je jasná. Vo všeobecnosti však môže byť pri tomto ochorení svalovina srdca zmenená, napríklad po infarkte zjazvovatená. Niektoré látky vrátane telu vlastných hormónov priamo vplývajú na rýchlosť srdca. Tiež autonómna, teda samostatne fungujúca časť nervového systému, vplýva na rýchlosť akcie srdca; vidíme to napríklad ako doprovodný príznak niektorých ochorení mozgu a miechy.

Prejavuje sa tachykardia aj navonok?

Tachykardia je často bezpríznaková, teda asymptomatická. Keď sa vyskytne pri zvýšenej námahe, zvykne sa spontánne po oddychu upraviť. Ak sa objavia prejavy, charakterizujeme ich ako:

Lekára vyhľadajte vtedy, pokiaľ sa búšenie srdca vyskytuje opakovane a prichádza aj v pokoji, nielen v súvislosti so záťažou či stresom. Ak pociťujete diskomfort v oblasti hrudníka, či už v podobe zadýchavania sa alebo bolesti, je lepšie vyhľadať odbornú pomoc čo najskôr. Pri mdlobách či závratoch vyhľadanie odborníka tiež neodkladajte.

Rizikové faktory a komplikácie tachykardie

Rizikové faktory pre vznik tachykardie sú starnutie, poruchy srdcového rytmu v anamnéze a vysoký krvný tlak.

Tachykardia môže viesť k niektorým nadväzujúcim komplikáciám, závisiacich od typu tachykardie, rýchlosti srdcovej frekvencie a dĺžky trvania tachykardie. Ako vážna komplikácia môže tachykardiu sprevádzať úzkosť, niekedy spojená aj so strachom o život.

Jednou z možných komplikácií tachykardie je náhla srdcová zástava, deje sa však zriedkavo. Nie celkom typickou komplikáciou je aj vznik krvnej zrazeniny, ktorá môže vyplávať zo srdca a spôsobiť náhlu cievnu mozgovú príhodu. Tento stav sa deje hlavne pri iných poruchách rytmu.

V dlhodobom meradle dochádza k zlepšeniu funkcie srdca ako pumpy pri adaptácii organizmu na fyzickú záťaž – to znamená športom. Trénovanosť vedie k zlepšeniu celkovej vitality kardiovaskulárneho systému. Pravidelná fyzická aktivita teda prospieva zdraviu kardio-vaskulárneho systému.

Ako sa tachykardia odborne diagnostikuje?

Lekár pozorne vyšetrí pacienta a odoberie anamnézu. V prípadoch tachykardie je možné nájsť zrýchlený pulz na zápästí, ako aj počuť zrýchlenú srdcovú činnosť pomocou auskultácie. Vďaka tomuto vyšetreniu sa tiež bližšie špecifikuje, o aký typ arytmie sa jedná. Akými spôsobmi možno tachykardiu diagnostikovať?

Okrem vyššie uvedených vyšetrení sa používa klasický röntgen hrudníka, CT a MR vyšetrenie srdca. V niektorých prípadoch je tiež možné využiť koronárny angiogram, napríklad pri podozrení na prekonaný infarkt či pri palpitáciách (k vylúčeniu ischemickej choroby srdca).

Záťažové testy sa robia s cieľom odhaliť súvis niektorých arytmií s fyzickou záťažou. Je vďaka nim možné oddiferencovať, či sa jedná o bežnú záťažovú tachykardiu alebo poškodenie srdca. Tieto testy zahŕňajú chôdzu po bežiacom pásme či šliapanie na stacionárnom bicykli.

Je možné tachykardiu nejako liečiť?

Cieľom terapie tachykardie je spomaliť srdcovú frekvenciu k norme, a tiež zabrániť epizodickým výkyvom. K spôsobom, akými je možné spomaliť akciu srdca, patrí:

• Vágový manéver – súvisia s aktiváciou blúdivého nervu. Patrí sem napríklad Valsavov manéver, pri ktorom úsilne zadržiavame dych proti uzavretej hlasivkovej štrbine. Pri tomto manévri dochádza k spomaleniu akcie srdca. Tiež priloženie ľadu na tvár alebo vyvolanie kašľa môžu spomaliť srdcovú frekvenciu.
• Medikamenty – niektoré lieky spomaľujú akciu srdca – napríklad betablokátory, blokátory vápnikových kanálov.
• Kardioverzia – používa sa elektrický výboj na obnovenie a stabilizáciu srdcového rytmu. Používa sa v prípadoch, keď nefungujú iné spôsoby.
• Katétrová ablácia – cestou flexibilnej hadičky, katétra, sa dostane lekár k srdcu pacienta a pomocou tepelnej energie vytvára drobné jazvy v srdci, ktorých prítomnosť blokuje nepravidelné elektrické signály.
• Kardiostimulátor implantovaný pod kožou – keď zariadenie deteguje nepravidelnú frekvenciu srdca, vyšle elektrický impulz, ktorý obnovuje srdcový rytmus.
• Implantovateľný kardioventer-defibrilátor (ICS) – je umiestnený pod kožou v oblasti pod kľúčnou kosťou a neustále kontroluje srdcový rytmus. Pri nepravidelnej akcii srdca vyšle nízkoenergetické alebo vysokoenergetické výboje k obnove srdcového rytmu. Tento spôsob terapie sa odporúča v prípadoch, pokiaľ je vysoké riziko vzniku komorovej fibrilácie či komorovej tachykardie.
• Bludisko – drobné rezy v predsieňach srdca, podľa vzoru bludiska, vytvárajú časom jazvy. Cez jazvu nemôže prechádzať elektrický signál
• Chirurgia – niekedy je potrebná chirurgická intervencia na otvorenom srdci k deštrukcii ďalšej elektrickej dráhy spôsobujúcej tachykardiu. Používa sa len vtedy, keď iné možnosti liečby nefungujú, alebo pri sanácii ďalšieho srdcového ochorenia.

Pri všetkých chorobách srdca je dôležitá správna životospráva. Aj pri tachykardii je teda potrebné okrem zdravej kardioprotektívnej diéty zaradiť do bežného života pohyb. Niektoré cvičenia ako jóga či klasické dychové cviky môžu z dlhotrvajúceho hľadiska zlepšiť funkčnosť dýchacieho a kardiovaskulárneho systému. Tiež je podstatné vyhýbať sa škodlivým látkam, čo môže viesť k lepšej vitalite organizmu a šetreniu srdca ako pumpy.