Výškovú chorobu nepodceňujte. Ako sa na ňu pripraviť?
Nepálske Himaláje, Peruánske Andy, Francúzske Alpy či dovolenka v krajine nachádzajúcej sa vo vysokých nadmorských výškach. Ak vás láka vysokohorská turistika či turizmus presahujúci hranice bežných turistických výstupov, z pohľadu zdravia je dôležité myslieť aj na výškovú chorobu. Viete, ako si s ňou poradiť?
Čo je to výšková choroba?
Výšková choroba je súbor príznakov, ktorý vzniká pri prekročení individuálnej schopnosti organizmu stúpať do vysokej nadmorskej výšky. Príznaky výškovej choroby sa zvyčajne objavujú pri pobytoch vo výške nad 3000 mnm.Ojedinele ich však možno pozorovať už pri výstupe presahujúcom 2000 mnm. Ukázalo sa napríklad, že vo výške 3500 mnm ochorie na niektorú z foriem výškovej choroby zhruba 50 – 75 % turistov. Výšková choroba má 3 formy:
Akútna výšková choroba
(z angl. acute mountain sickness; AMS)
Výškový pľúcny edém
(z angl. high altitude pulmonal edema; HAPE)
Výškový mozgový edém
(z angl. high altitude cerebral edema; HACE).
Prečo vzniká?
Príznaky výškovej choroby súvisia s tlakom vzduchu v atmosfére, ktorý sa s narastajúcou nadmorskou výškou znižuje. Nižší tlak vzduchu spôsobí, že telo dostane do krvného obehu pri nádychu menšie množstvo kyslíka, než je zvyknuté.
Napríklad vo výške 3500 mnm sa do pľúcnych mechúrikov (alveol) dostane o 40 % menej molekúl kyslíka v porovnaní s dýchaním pri tzv. výške na úrovni mora. Organizmus je schopný prispôsobiť sa tomuto stavu, vyžaduje si to však istý čas. V závislosti od geografických okolností a rýchlosti výstupu prebehne aklimatizácia organizmu zvyčajne do 2 dní.
Vek ani fyzická kondícia pritom nevplývajú na fakt, či vás výšková choroba postihne alebo nie. Zároveň, ak ste už absolvovali pobyt vo vysokých nadmorských výškach bez prejavov výškovej choroby, neznamená to, že sa u vás nemôže vyskytnúť tentokrát.1
Vo vysokých nadmorských výškach je súčasťou aklimatizačného procesu organizmu aj zvyšovanie počtu erytrocytov – červených krviniek schopných prenášať kyslík. Vo výške cez 4000 mnm sa počet erytrocytov zvýši už po 2 dňoch o 10 %. Aj preto je vysokohorský pobyt často využívaný napríklad u vrcholových športovcov vykonávajúcich aeróbny šport. Vyšší počet erytrocytov totiž zabezpečí rýchlejšie okysličovanie organizmu, čo má pozitívny vplyv na športový výkon.
Aké sú príznaky výškovej choroby?
Príznaky výškovej choroby rozdeľujeme na:
Ľahké príznaky:
Vyskytujú sa pri bežnej aklimatizácii organizmu na nadmorskú výšku. Patrí k nim:
- pobolievanie hlavy,
- nevoľnosť,
- znížená výkonnosť,
- zrýchlenie pulzu o viac ako 20%.
Ťažké príznaky:
- silná bolesť hlavy,
- silné zvracanie,
- pretrvávajúci suchý kašeľ,
- dýchavičnosť,
- závrat,
- znížené vylučovanie moču (menej ako 500 ml/deň).
Veľmi ťažké príznaky:
- pretrvávajúca silná bolesť hlavy nereagujúca na analgetiká,
- celková strata energie,
- zmätenosť, halucinácie,
- búšenie srdca, palpitácie,
- žiadne vylučovanie moču,
- dezorganizované a neobratné pohyby, problémy s rovnováhou (ataxia),
- neostré videnie,
- porucha vedomia.
Upozornenie
Ťažké a veľmi ťažké príznaky výškovej choroby zvyčajne súvisia s postupným rozvojom pľúcneho a mozgového edému. Jedná sa o život ohrozujúci stav, a preto ich netreba podceniť!
Ako výškovej chorobe predísť?
Zhruba 2 dni pred samotným výstupom a pobytom vo vysokých nadmorských výškach je potrebné:
- dodržiavať pokojový režim,
- nefajčiť,
- nepiť alkohol,
- neprejedať sa,
- znížiť príjem soli.
Základom prevencie výškovej choroby je najmä aklimatizácia organizmu, predstavujúca postupné prispôsobenie sa vyššej nadmorskej výške. Aby aklimatizácia stihla prebehnúť, dôležité je pomalé stúpanie. Po dosiahnutí 3000 mnm sa odporúča nepresahovať ďalšie stúpanie o viac ako 400 až 600 výškových metrov za deň. Za každým druhým dňom výstupu je vhodné stráviť aspoň 1 noc v tej istej nadmorskej výške.2
Vo vyšších nadmorských výškach je dýchanie zrýchlené, čím sa vydychuje viac vodných pár a telo je náchylnejšie na dehydratáciu. Dehydratácia následne prispieva k rýchlejšiemu rozvoju výškovej choroby. Preto je počas výstupu veľmi dôležitý pravidelný príjem tekutín aj bez pocitu smädu.
Čo ak sa predsa len objaví?
Pri prvých príznakoch, ako je zrýchlené dýchanie, zrýchlený pulz a bolesť hlavy, kedy je pravdepodobné, že prebieha aklimatizácia organizmu, sa odporúča:
- užiť tabletu s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu,
- vypiť liter čistej vody alebo čaju,
- oddychovať aspoň 1 hodinu.
Ak príznaky do hodiny ustúpia, vo výstupe je možné pokračovať. Pokiaľ aklimatizačné príznaky pretrvávajú, stúpanie je potrebné zastaviť aspoň na 2 dni. Taktiež sa odporúča užiť liek s obsahom acetazolamidu v dávke 250 mg každých 12 hod. Potrebné je tiež sledovať charakter príznakov. Pokiaľ sa stav stabilizuje a ťažké príznaky výškovej choroby sa nedostavia, vo výstupe je možné pokračovať.
Vo všeobecnosti je základom liečby výškovej choroby zostup do nižších nadmorských výšok. Častokrát stačí zísť zopár 100 výškových metrov a dochádza k zlepšeniu stavu.
Pri ťažkých príznakoch výškovej choroby je však potrebné okamžite volať horskú záchrannú službu. Za pomoci horskej záchrannej služby je následne potrebné:
- zahájiť zostup o minimálne 600 až 1000 výškových metrov, ideálne pod hranicu 3000 mnm,
- zabezpečiť nepretržitý prísun kyslíka pomocou kyslíkovej masky,
- zabezpečiť pobyt v pretlakovom vaku alebo hyperbarickej komore,
- pri prejavoch opuchu mozgu, ako sú halucinácie, poruchy vedomia a podobne, je nutné zabezpečiť injekčné podanie dexametazónu,
- zabezpečiť prevoz chorého do nemocnice.
Čo si zbaliť do lekárničky pred pobytom vo vysokých nadmorských výškach?
Lekárnička každého turistu, ktorý má v pláne niekoľkodňový výstup (trek) do vysokých nadmorských výšok, by mala obsahovať:
- základné voľnopredajné lieky proti hnačke,
- základné voľnopredajné lieky proti bolesti a horúčke s obsahom paracetamolu alebo ibuprofénu,
- základné voľnopredajné lieky na bolesť hrdla, upchatý nos a ďalšie prejavy prechladnutia,
- doplnok výživy s obsahom magnézia,
- dezinfekciu na rany,
- náplasti na rany a odreniny, elastické obväzy, trojrohú šatku a aspoň 2 kusy termofólie.
Vaše turistická lekárnička by mohla vyzerať napríklad takto:
Po dôkladnej porade s lekárom je vhodné zbaliť si do lekárničky aj liek s obsahom acetazolamidu, ktorý je na lekársky predpis. Na základe vášho aktuálneho zdravotného stavu vám lekár môže odporučiť aj iné lieky či doplnky.
Návštevu oblastí s vysokou nadmorskou výškou netreba z pohľadu výškovej choroby podceniť. Ak smerujete do oblastí s vysokou nadmorskou výškou, myslite v prvom rade na aklimatizačný proces. Príslovie pomaly ďalej zájdeš z pohľadu výškovej choroby platí v horách dvojnásobne.
Zdroje použité v článku:
1. KURČA E., Akútna výšková choroba. Neurol. praxi 2015; 16(4): 193–195. Dostupné z: https://www.solen.sk/storage/file/article/3b2f719e5f512bde83486391ff298da1.pdf
2. BUCHANCOVÁ J., Horská/Výšková choroba a preventívno liečebné prístupy. České pracovní lékarství 2005; (4): 207-210. Dostupné z: https://docplayer.net/23922242-Horska-vyskova-choroba-a-preventivno-liecebne-pristupy.html
