Závraty nemusia byť len chvíľkovou ťažkosťou. Prečo vznikajú, čo ich spôsobuje a aká je najvhodnejšia terapia?
Závraty, odborne vertigines, sú popisované ako nepríjemné pocity točenia alebo straty rovnováhy a orientácie v priestore. Samotné slovo vertigo pochádza z latinského vertō, čo znamená „točiť sa“. Ide o prejav celej palety ochorení, avšak pravé závraty sa dávajú do súvisu s postihnutím mozgu, vnútorného ucha alebo rovnovážneho nervu. Tento stav sa vyskytne počas života približne u 40% ľudí.
Aké môžu byť príčiny závratov?
Existuje viac príčin, ktoré vedú k závratovým stavom. Jedná sa najmä o poškodenie vnútorného ucha, poruchu prekrvenia tohto orgánu, prípadne vysokošpecializovaných centier mozgu. Sezónne sa môžu vyskytnúť infekcie sluchovorovnovážneho nervu, ktoré tiež vedú k závratom. V iných prípadoch zas závrat vzniká poúrazovým poškodením rovnovážneho ústrojenstva, často spojený aj s poruchou sluchu.
Aké stavy môžu u človeka závrat vyvolať najčastejšie? Typy vertiga sú rôzne:
- Prehriatie a dehydratácia – závrat vzniká pri vysokých teplotách vonkajšieho prostredia a nedostatočnom príjme tekutín.
- Chudokrvnosť– pri anémií je krv menej okysličená, čo môže mať za následok vznik závratu.
- Hypoglykémia – nízke hodnoty glukózy v krvi, napríklad pri hladovaní
- Migréna – popri klasickej bolesti hlavy a svetlocitlivosti býva pri tejto migréne niekedy prítomný aj závrat.
- Užívanie niektorých liekov – protizáchvatových liekov, antidepresív, sedatív či hypnotík.
- Úzkostné poruchy vrátane panickej poruchy a fóbie – pri týchto ochoreniach môže taktiež dôjsť k problémom so závratmi.
- Nezhubné záchvatovité polohové vertigo (BPPV) – je intenzívne s falošným dojmom pohybu a točenia prostredia. Samotné záchvaty sú provokované pohybom hlavy.
- Infekcia – vírusová infekcia vestibulárneho nervu, tzv. vestibulárna neuritída.
- Meniérova choroba – nahromadenie tekutiny vo vnútornom uchu. Je charakteristická náhlym vzplanutím epizódy závratu na niekoľko hodín, pišťaním v uchu, pocitom upchatého ucha až stratou sluchu a vracaním. Prítomná býva strata rovnováhy, bolesť hlavy a úzkosť.
- Neurinóm – nádor sluchovorovnovážneho nervu.
- Cervikálne vertigo1 – závrat spojený s degeneratívnym poškodením krčných stavcov alebo vyklenutím medzistavcového disku, tzv. cervikovestibulárny syndróm. Väčšinou vzniká vo vyššom veku alebo po úraze.
- Ortostatická hypotenzia – závrat vzniknutý náhlym postavením sa zo sedu.
- Ochorenia srdca ako arytmia, kardiomyopatia – môžu viesť k zhoršeniu prekrvenia mozgu vrátane vnútorného ucha, čo sa prejaví vertigom.
- Iné ochorenia nervového systému – Parkinsonova choroba, roztrúsená skleróza, mozgová porážka či nádory mozgu môžu tiež viesť k vzniku závratov a strate rovnováhy.
- Otrava oxidom uhoľnatým – okrem točenia hlavy býva prítomná jej bolesť, pocit na vracanie a zmätenosť.
K rizikovým faktorom vzniku závratov patrí vyšší vek a minulá epizóda závratu.
Aké sú prejavy závratov?
- Falošný pocit krútenia hlavy, točenia a pohybu v priestore, alebo pocit, že sa hýbe samotný priestor
- Slabosť
- Nestálosť a strata rovnováhy2
- Pocit plávania v priestore alebo pocit ťažkej hlavy
- Zhoršenie chôdze či nemožnosť rovno stáť
- Nedostatočná pohyblivosť hlavou
- Často je pridružený aj pocit na vracanie, niekedy až vracanie
Ku hlavným komplikáciám závratu patrí porucha chôdze s nerovnováhou. Človek môže spadnúť, udrieť sa alebo si vážne ublížiť. Ak napríklad nastane závratový stav počas šoférovania či pracovnej činnosti, ktorá si vyžaduje koncentráciu, môže sa to skončiť nehodou. Pokiaľ však závraty nie sú spojené s rastom zhubného tumoru či náhlou cievnou mozgovou príhodou, prognóza je v podstate dobrá a závraty by vám nemali spôsobiť vážnejšie komplikácie.
Upozornenie:
Pohotovosť je nutné privolať vtedy, pokiaľ je okrem vyššie uvedených symptómov prítomné zhoršené dýchanie, bolesti pri srdci, strata vedomia, dezorientácia, zdvojené videnie, oslabenie končatín, epileptický záchvat a podobne.
Rozpoznať závrat dokážete aj sami. Ako diagnostikovať jeho príčinu?
Diagnostika sa opiera v prvom rade o anamnézu a fyzikálne vyšetrenie. Napriek tomu, že sa pacient počas závratu necíti dobre, je dôležité, aby odpovedal lekárovi na niekoľko otázok ohľadom trvania záchvatu, pocitu na vracanie, pišťanie v ušiach či slabosti.
Následné fyzikálne vyšetrenie je zamerané na nervový systém.3 Pacienta vyšetruje neurológ, avšak kooperuje často aj s otorinolaryngológom a rádiológom. Vyšetrenie vedomia, reflexov, hybnosti a citlivosti končatín objasňuje, či sa nejedná o nádorové ochorenie, prípadne náhlu cievnu mozgovú príhodu.
Vyšetrenie očí je spojené s objavením abnormálnych pohybov očných gúľ, tzv. nystagmom. Jedná sa o kmitanie oka pri akomodácií na pohybujúci sa predmet. Rýchle pohyby môžu tiež provokovať závrat, k tomu sa využíva test točiacej sa stoličky. Vyšetrenie chôdze spolu s niektorými neurologickými príznakmi usmerní odborníka k spresneniu diagnózy. Už zo základného neurologického vyšetrenia sa dá celkom prehľadne zistiť povaha aj príčina závratu.
Zo zobrazovacích metód sa používa CT vyšetrenie mozgu a magnetická rezonancia. Vďaka nim lekár vylúči iné ochorenia, ktoré by mohli viesť k závratu. Natívny snímok CT má veľkú výpovednú hodnotu napríklad pri úrazoch hlavy.
Vyšetrenie krvi nám pomôže odhaliť hlavne metabolické a infekčné príčiny závratov. Dodatočným vyšetrením zvukových evokovaných potenciálov (BAEP) je možné zistiť, či sa jedná o poruchu samotného sluchovorovnovážneho nervu, vnútorného ucha alebo mozgových centier.
Dá sa vertigo liečiť?
V niektorých prípadoch závrat nevyžaduje liečbu. Ak ho spôsobuje jasná príčina (napríklad chudokrvnosť, hypoglykémia či dehydratácia), je potrebné liečiť predovšetkým ju. Veľkou pomocou je postupná adaptácia nervového systému a vnútorného ucha na závrat.
Z liekov sa používajú pri Meniérovom syndróme diuretiká, teda odvodňujúce medikamenty. Antivertiginóza sú liekom prvej voľby. Používajú sa preparáty s účinnou látkou betahistín, ktoré zlepšujú prekrvenie vnútorného ucha. Niekedy sa pri veľkom opuchu vnútorného ucha alebo nervu podávajú kortikoidy. Pri pocite na vracanie používame antiemetiká, teda lieky, ktoré zabraňujú vracaniu. Na skľudnenie vystrašeného pacienta sa podávajú lieky zo skupiny benzodiazepínov a pri migréne antimigreniká. Výber liekov a ich dávkovanie odporučí lekár.
K ďalším terapeutickým možnostiam, ako zabrániť, respektíve liečiť závraty podľa ich povahy, patria:
- Liečebné manévrovanie s hlavou – tzv. Epleyov manéver. Je používaný hlavne pri benígnom paroxyzmálnom polohovom vertigu (BPPV).
- Rovnovážna terapia. Využíva rehabilitáciu rovnovážneho systému k zmierneniu závratov.
- Psychoterapia. Používa sa hlavne pri vracajúcich sa závratoch spojených s úzkosťou.
- Chirurgická liečba. Zahŕňa hlavne labyrintektómiu, teda odstránenie labyrintu vnútorného ucha. Je to však veľmi raritný liečebný prístup, využívaný len v prípadoch, keď pacient dlhodobo nereaguje na žiadnu inú terapiu.
- Podporné pomôcky, ako sú barly, vychádzkové palice, chodítka alebo invalidné vozíky. Využívajú sa najmä vtedy, ak závraty prichádzajú často a nečakane, aby sa pacient mohol o niečo zaprieť a nespadol.
- Bylinné prípravky. Je vhodné použitie tých rastlín, ktoré odvodňujú (hlavne pri Meniérovom syndróme). Patrí k nim žihľava, baza, arnika, praslička či zlatobyľ. Na zlepšenie prekrvenia mozgu sa používajú preparáty na báze ginkga dvojlaločného či zeleného čaju.
Ako zabojovať proti závratom? Posvieťte si na svoj životný štýl
- Pite dostatok tekutín, predovšetkým neperlivej vody.
- Platí absolútny zákaz fajčenia, pretože nikotín zhoršuje prekrvenie vnútorného ucha.
- Rovnako by ste mali úplne vylúčiť alkoholické nápoje a iné psychoaktívne látky, ktoré sami o sebe spôsobujú točenie hlavy.
- Nastavte si vhodnú stravu. Odporúča sa strava s nízkym obsahom soli, mastných jedál a jednoduchých cukrov. Naopak by mala byť bohatá na antioxidanty, vlákninu a tiež ovocie a zeleninu v surovom stave.
- Pravidelný pohyb (ideálne už od detstva) zlepšuje celkovú kondíciu a predlžuje život. Platí to v prevencii rôznych ochorení, vrátane vertiga.
- Vyhýbajte sa rýchlym pohybom, ktoré by mohli provokovať závrat.
Zdroje použité v článku:
1. HOGAN, L. a kol.: What to Know About Cervicogenic Dizziness (Cervical Vertigo). 2021. WebMD [online] [cit. 06.10.2024]. Dostupné z: https://www.webmd.com/brain/what-to-know-cervicogenic-dizziness
2. MAYO CLINIC STAFF: Dizziness. 2022. Mayoclinic [online] [cit. 06.10.2024]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/dizziness/symptoms-causes/syc-20371787
3. GABBEY, E. A. a kol.: What Causes Dizziness and How to Treat It. 2022. Healthline [online] [cit. 06.10.2024]. Dostupné z: https://www.healthline.com/health/dizziness
