Dýchavičnosť pri malej námahe môže byť príznakom mnohých chorôb. Ako sa prejavuje, čo spôsobuje a kedy by ste mali spozornieť?

Dýchavičnosť, odborne dyspnoe, postihuje milióny ľudí na celom svete. Trvať môže krátko – do niekoľkých hodín, alebo dlhodobo. Prirodzene sa vyskytuje pri väčšej fyzickej záťaži, no ak sa objavuje v pokoji a často, môže byť príznakom mnohých ochorení amaskovať seriózny zdravotný problém. Okrem toho, dýchavičnosť nie je vôbec príjemný stav. Človek má pocit nedostatku vzduchu, nedokáže sa dobre nadýchnuť a cíti sa nesvoj. Pokiaľ sa u vás dýchavičnosť objavuje často, nemali by ste ju podceňovať. Dôvody prečo vám predstavíme v nasledovných riadkoch.

Čo je to dýchavičnosť a ako vzniká?

Dýchavičnosť, tiež nazývaná dušnosť, je nepríjemný pocit nedostatku vzduchu.¹ Zvykne byť kompenzovaný zvýšením dýchacím úsilím. Pacienti sa niekedy sťažujú na „neschopnosť lapiť dych“. Dyspnoe býva obvykle spojené s objektívnou poruchou dýchania. Za najvýznamnejší mechanizmus vedúci k vzniku tohto príznaku sa považuje zvýšená aktivita dychového centra.

Dýchanie je viacstupňový proces, pri ktorom je okrem vôle potrebná aj istá autonómnosť. Dychové mozgové centrum má za úlohu koordinovať dýchacie pohyby automaticky. Tiež je však pri dýchaní potrebné aj uvedomenie, ktoré súvisí napríklad s hlbokým nádychom alebo zmenou rýchlosti respirácie. Toto sprostredkúva mozgová kôra. Aktivita dychového centra je stimulovaná predovšetkým podnetmi z receptorov v dychových svaloch pri zvýšenej dychovej námahe, ale tiež pri poklese kyslíku v krvi, pri vzostupe oxidu uhličitého v krvi a pri niektorej metabolickej záťaži.  

Aké ochorenia môže signalizovať dýchavičnosť?

Za normálnych okolností sa s dýchavičnosťou stretávame pri zvýšenej fyzickej námahe, o ktorej sa medzi odborníkmi hovorí ako o tzv. biickej dýchavičnosti. Tiež sa môže prirodzene objaviť vo vysokých nadmorských výškach, ak človek nie je na túto nadmorskú výšku dostatočne adaptovaný.

Okrem toho je ale prejavom niektorých ochorení. Ak na niektoré z nasledovných ochorení trpíte, dýchavičnosť je možným príznakom. Ak však ochorenie diagnostikované nemáte, môže byť pre vás práve dýchavičnosť signálom, že s vaším organizmom niečo nie je v poriadku. Ktoré ochorenia sa prejavujú aj dýchavičnosťou?

• Pľúcne ochorenia – vznikajú napríklad na podklade zúženia priedušiek hlienom, pri obmedzení pľúcnej kapacity (napríklad rozdutím pľúc), pri pľúcnej embólii, nádoroch, zápaloch pľúc, astme, a tiež pri zvýšenej elasticite pľúc na podklade fibrózy či silikózy.
• Srdcové choroby – dýchavičnosť sa spája s hromadením sa krvi v pľúcach v dôsledku zlyhávania ľavej komory srdca. Môže sa ale vyvinúť aj pri niektorých chlopňových poruchách. Ťažkosť súvisí so zvýšením tlaku v pľúcnych žilách, čo môže viesť až k vzniku opuchu pľúc.
• Metabolické choroby – dýchavičnosť môže vyvolať acidóza, t.j. okyslenie – zníženie pH v tele. Dýchacie centrum býva potom stimulované kyslými pôsobkami metabolizmu. Dýchanie je prehĺbené. Tento typ dyspnoe sa môže objaviť pri cukrovke, urémii či zlyhaní pečene.
• Zníženie tlaku kyslíku v tepnách – objavuje sa pri poklese hemoglobínu, teda krvného farbiva pri rôznych typoch chudokrvnosti. Časom môže dojsť k istej adaptácii organizmu na anémiu a zmierneniu dušnosti. Okrem poklesu hemoglobínu môže tento typ dýchavičnosť spôsobiť aj otrava oxidom uhoľnatým.
• Deformácie hrudníku – pri tomto type býva dýchavičnosť dlhotrvajúca. Vyvolať ju môže napríklad skolióza, Bechterevova choroba, úraz hrudného koša (pneumotorax) či zlomenina rebier.
• Nervové choroby – dýchavičnosť sa objavuje pri poruchách nervovo-svalového prenosu, napríklad pri Myasthenia gravis. Tiež je spojená s otravou organofosfátmi alebo botulotoxínom.
• Psychické choroby – emocionálna dýchavičnosť vzniká pri vzrušení, strachu, rozdráždení, strese, úzkosti či panickom záchvate.

Diagnostika dýchavičnosti – je možné ju spoľahlivo diagnostikovať?

Lekár v prvom rade zisťuje, či je zadýchavanie spojené so zvýšenou fyzickou či psychickou námahou, alebo je prítomné aj v pokoji. Predovšetkým potrebuje nájsť príčinu, ktorá vedie k vzniku dýchavičnosti. Okrem bežných vyšetrovacích postupov sa k spresneniu diagnózy využívajú aj odbery a zobrazovacie metódy. Na prvý pohľad môže pacient vyzerať, že „lapá po dychu“, čo prezrádza samotný dýchací vzorec. Objaviť sa však môžu modro sfarbené pery a pokožka. Subjektívny nedostatok vzduchu niekedy sprevádza nutnosť vyhľadať pohotovosť.

Náhle vzniknutá dýchavičnosť si vyžaduje pozornosť a potrebuje rýchly zásah. Terapia sa odvíja od odhalenia ochorenia, ktoré vedie k zmenám respirácie. Výhodou pre celý zdravotnícky tím je možnosť napojiť pacienta na meracie prístroje. Okrem monitoringu teploty, tlaku krvi a pulzu je tiež potrebné zistenie okysličenia krvi pomocou oxymetra. V istých prípadoch je nutné zaistenie dýchacích ciest intubáciou, až do celkovej stabilizácie pacienta. V prípade, že dýchavičnosť vznikla náhle, pacient sa nedokáže nadýchnuť alebo u neho spozorujete zmodralé pery, poskytnite mu prvú pomoc a okamžite volajte RZP.

Liečba dyspnoe vychádza z pochopenia diagnózy

Určiť presnú liečbu dýchavičnosti nie je možné. Vždy sa totiž odvíja od toho, čo ju spôsobuje. V prípade psychických spúšťačov je potrebné pacienta ukľudniť, v prípade srdcových či pľúcnych zmien je zase potrebné riešiť ich príčinu a podobne.

Čo robiť, ak váš trápi dýchavičnosť?

V každom prípade by ste svoj stav mali prekonzultovať s lekárom. Len on dokáže zistiť príčinu dýchavičnosti a vylúčiť vážne problémy. Okrem fyzickej námahy a vyššie spomenutých ochorení môže dýchavičnosť vyvolávať aj obezita. Po znížení telesnej hmotnosti a nabratí fyzickej kondície zvykne v tomto prípade sama zmiznúť.

Vhodná diéta je kľúčová pri chronickej dýchavičnosti a je zameraná na kauzálnu súvislosť s jej vznikom. Je teda zrejmé, že ak dušnosť vznikla na podklade pľúcnej choroby, je vhodné zaradiť takú diétu, ktorá zlepšuje celkové zdravie dýchacieho systému. Pri celkových ťažkostiach je potrebná redukčná diéta, diabetická diéta či iné typy systémových diét. V liečbe sú nenahraditeľné aj bylinné fytoterapeutiká.

Z pohybových aktivít majú svoje miesto dychové cvičenia, aeróbne športy či prechádzky v prírode spojené s lepšou oxygenáciou. Vo svojej podstate je dýchavičnosť ako príznak neškodná⁴, avšak môže so sebou niesť nepríjemné pocity a tiež môže znamenať prítomnosť životu nebezpečného ochorenia. Zdravotná prognóza u ľudí s dýchavičnosťou úzko závisí od príčiny jej vzniku, a tiež od celkovej kondície organizmu. V prípade akútneho dyspnoe musí dôjsť k jeho promptnej identifikácii a liečbe. Konzultáciu s lekárom preto neodkladajte.