Poznáte kvercetín? Pozrite sa, čo zatiaľ vieme o jeho účinkoch na náš organizmus
Čo si predstavíte, keď sa povie slovo imunita? Väčšina z nás ju vníma ako odolnosť organizmu voči štandardným chorobám – napríklad chrípke, covidu alebo prechladnutiu. V posledných rokoch sa však vedci venujú výskumu imunity aj v spojitosti s inými závažnými či chronickými ochoreniami. Pri otázke budovania a posilňovania imunity do popredia čoraz viac vystupujú „nové“, doteraz málo skúmané látky, ktoré imunitu stimulujú a pomáhajú pri rôznych ďalších ochoreniach.
Práve medzi takéto látky patrí aj kvercetín (quercetin). Ide o látku rastlinného pôvodu zo skupiny flavonoidov – látok známych svojimi antioxidačnými vlastnosťami. Kvercetín ponúka množstvo potenciálnych terapeutických využití. Najvýraznejšie môžu byť jeho protizápalové a protivírusové vlastnosti, spolu so schopnosťou podporovať imunitu a pôsobiť ako antioxidant a antihistaminikum. Tieto vlastnosti môžu byť prospešné pri prevencii ale tiež liečbe mnohých ochorení. Pripravili sme si pre vás prehľad toho, čo zatiaľ o kvercetíne vieme zo štúdií vedcov z celého sveta:
Kvercetín a jeho vplyv na alergie, astmu, sennú nádchu a žihľavku
Kvercetín by mohol byť užitočný pri niektorých alergiách ako sú senná nádcha a žihľavka. Inhibuje tvorbu a uvoľňovanie histamínu a iných alergénnych či zápalových látok, vďaka čomu môže pomôcť lepšie zvládať a bojovať proti alergiám.
Vedci kvercetín ešte stále študujú, no pri alergiách bude pomáhať pravdepodobne vďaka jeho schopnosti stabilizovať bunkovú membránu žírnych buniek – mastocytov.1,2 Mastocyty sú pokladané za imunitnú bránu do mozgu, ako aj za senzor environmentálneho a emocionálneho stresu. Pravdepodobne sa tiež zúčastňujú na neuropatologických procesoch, ako napríklad skleróza multiplex.
Proti neurodegeneratívnym poruchám
Keď už sme spomenuli sklerózu multiplex, predstavíme vám aj ďalšie štúdie zamerané na skúmanie vzťahu medzi kvercetínom a neurodegeneratívnymi poruchami. Keďže je kvercetín silný antioxidant, môže chrániť mozgové bunky pred ich poškodením. Štúdie naznačujú, že kvercetín okrem ochrany mozgových buniek pred oxidatívnym stresom môže pôsobiť aj proti procesu poškodzovania tkanív spájaným s Alzheimerovou a iným neurodegeneratívnym poruchám.3 Výsledky ďalšej štúdie silno naznačujú, že kvercetín by mohol slúžiť ako účinný doplnok k liečbe Parkinsonovej choroby L-dopou.4
Antibakteriálna a antivírusová aktivita kvercetínu
Zdá sa, že kvercetín vykazuje antibakteriálnu aktivitu proti takmer všetkým kmeňom baktérií, o ktorých je známe, že spôsobujú respiračné, gastrointestinálne, kožné a močové poruchy.5 Preukázaný bol aj protivírusový účinok flavonoidov.6 Keďže kvercetín je tiež flavonoid, mohol by mať aj takéto účinky. Niektoré z vírusov, ktoré flavonoidy ovplyvňujú, sú vírus herpes simplex, respiračný syncitiálny vírus a adenovírus. Bolo tiež popísané, že kvercetín má protiinfekčné a protireplikačné schopnosti.7
Spojenie kvercetínu s reumatickými ochoreniami
V jednej štúdii bola porovnávaná hustota kostnej hmoty u starších žien, ktoré pili, alebo nepili čaj s kvercetínom. Ženy, ktoré čaj pili, mali vyššiu hustotu kostí než tie, ktoré čaj nepili. Kvercetín z čaju teda môže byť zodpovedný za prevenciu osteoporózy.8 Okrem toho kvercetín inhibuje aktivitu cyklooxygenázy a lipooxygenázy, čím znižuje tvorbu zápalových mediátorov.9,10
Tieto vlastnosti môžu byť prospešné najmä pre ľudí s reumatoidnou artritídou, keďže je toto ochorenie definované ako autoimunitné a zápalové. Okrem toho, kvercetín dokáže inhibovať xantín oxidázu, čím bráni tvorbe kyseliny močovej. Tým zmierňuje príznaky dny.11,12
Diabetické komplikácie a ich prepojenie na kvercetín
Bolo zistené, že kvercetín je inhibítor enzýmu aldehyd reduktáza, ktorý hrá úlohu pri premene glukózy (cukor) na sorbitol (alkohol) v tele. U osôb s diabetom sa môžu rozvinúť aj sekundárne problémy, ako je neuropatia, retinopatia, diabetická katarakta a nefropatia z dôvodu, že sa v tele vytvára sorbitol. Kvercetín preto môže mať priaznivý prínos pre nutričné zvládanie cukrovky. Pre potvrdenie týchto účinkov, ktoré boli pozorované v nie ľudských pokusoch, je však potrebný ďalší výskum.13
Antioxidačné vlastnosti kvercetínu proti ischemickej chorobe srdca aj poruchám oka
Príjem antioxidantu kvercetínu chráni pred ischemickou chorobou srdca (IChS), spôsobenou oxidovaným LDL (zlým cholesterolom). Pravidelný príjem flavonoidov v potrave môže redukovať riziko úmrtí na IChS u starších mužov.14,15 Navyše iná štúdia hlási nepriamu úmernosť medzi príjmom kvercetínu a hladinou celkového cholesterolu v krvi.16
Antioxidačné vlastnosti kvercetínu môžu mať však oveľa širší záber pozitívnych účinkov. Predpokladá sa napríklad, že voľné radikály prispievajú k rozvoju niektorých porúch, vrátane katarakty a makulárnej degenerácie. Keďže antioxidanty pomáhajú neutralizovať voľné radikály, kvercetín môže predchádzať týmto poruchám oka a liečiť ich.
Vedci vykonávajú nielen prínosné, no niekedy aj laicky veľmi zaujímavé, štúdie. Napríklad v štúdii s 3072 dospelými s príznakmi makulárnej degenerácie zistili, že istú ochranu pred rozvojom a zhoršovaním sa tejto choroby poskytla umiernená konzumácia červeného vína (zdroj kvercetínu).17 Povery našich starých rodičov, ktorí hovorili, že pohárik červeného vína denne im pomáha na zdravie, sa teda v niektorých prípadoch môžu ukazovať ako pravdivé.
Prevencia peptického vredu pomocou kvercetínu
Zdá sa, že kvercetín hrá veľmi dôležitú úlohu v prevencii a liečbe peptického vredu. Spôsobuje zvýšenú sekréciu hlienu, čím slúži ako gastroprotektívna látka. Mnohé peptické vredy môžu byť zjavne spôsobené infekčnou baktériou, známou ako Helicobacter pylori. V in vitro štúdiách sa ukázalo, že kvercetín inhibuje rast tejto baktérie.18,19
Rakovina a kvercetín: Aká je spojitosť?
Kvercetín sa spomína aj v súvislosti s možnou prevenciou proti rakovine. Aká je spojitosť? V rôznych štúdiách na zvieratách a in vitro sa ukázalo, že kvercetín inhibuje (spomaľuje) rast rakovinových buniek rakoviny prsníka, hrubého čreva, prostaty a pľúc.20 Prostredníctvom svojich antioxidačných vlastností bráni reaktívnym formám kyslíka v poškodzovaní DNA, ktoré vedie k mutačným zmenám. Rozsiahla klinická štúdia naznačila nepriamu úmernosť medzi príjmom kvercetínu a výskytom rakoviny pľúc.10 V inej štúdii vykázal kvercetín inhibičný účinok na rast melanómu a tiež ovplyvnil invazívny a metastatický potenciál u myší.21
Hoci pôvod rakoviny môže byť multifaktoriálny (napr. výživa, genetika, prostredie), je všeobecne uznávané, že hlavnú rolu v patofyziologickom procese zohrávajú reaktívne formy kyslíka a dusíka (ROS/RNS). Ukázalo sa, že ROS/RNS sú karcinogénne a môžu prejavovať svoj zhubný vplyv poškodením DNA, zmenou signálnych dráh bunky (MAPK, NFkB, AP-1, PLA, ASK-1) a zmenou expresie génov (proto-onkogén, tumor supresor gén). Dôkazy z laboratórnych štúdií in vitro a in vivo, klinických skúšaní a epidemiologického prieskumu ukazujú, že rastlinná strava má ochranný účinok proti rôznym druhom rakoviny. Dokonca bolo naznačené, že 7 – 31 % všetkých prípadov rakoviny by mohlo byť znížených potravou bohatou na ovocie a zeleninu.22
Zaujali vás účinky kvercetínu?
Spoločnosť Jamieson vám ponúka jednoduchý spôsob, ako si ho doplniť. Výživový doplnok s obsahom kvercetínu a vitamínu C v jednej tablete môže pôsobiť ako silný antioxidant. Štúdie naznačujú, že môže podporovať aj protizápalové, antivírusové a imunoprotektívne účinky.
Už dnes je zrejmé, že o účinkoch antioxidantov, zvlášť bioflavonoidov (napr. kvercetín, rutín, hesperidín, kurkumín a resveratrol) budeme počuť čoraz častejšie. Dokazujú to aj spomenuté štúdie. Na oficiálne výsledky si budeme musieť ešte počkať, no už teraz je jasné, že rastlinná strava a zdravý životný štýl môžu byť veľmi podstatným faktorom pri prevencii voči niektorým ochoreniam.
Zdroje použité v článku:
1. Lombard K. A.: Investigation of the flavonol quercetin in onion (Allium cepa L.) by high-performance liquid chromatography (HPLC) and spectrophotometric methodology; J. of Food Composit. and Analysis, 2005.
2. Thornhill S. M., Kelly A. M.: Natural treatment of perennial allergic rhinitis; Alt. Med. Rev., 2000.
3. Heo H. J. a kol.: Apple Phenolics Protect in Vitro Oxidative Stress-induced Neuronal Cell Death; J. Food Sci., 2004.
4. Kempuraj D. a kol.: Inhibitory effect of quercetin on tryptase and interleukin-6 release, and histidine decarboxylase mRNA transcription by human mast cell-1 cell line; Clin. Exp. Med., Dec. 2006.
5. Rigano D. a kol.: Antibacterial activity of flavonoids and phenylpropanoids from Marrubium globosum ssp. libanoticum; Phytother. Res., Dec. 2006.
6. Wang H. K. a kol.: Recent advances in the discovery and development of flavonoids and their analogues as antitumor and anti-HIV agents; Adv. Exp. Med. Biol., 1998.
7. Bae E. A. a kol: In vitro inhibitory effect of some flavonoids on rotavirus infectivity; Biol. Pharm. Bull., 2000.
8. Hegarty V. M. a kol.: Tea drinking and bone mineral density in older women; Am. J. Clin. Nutr., 2000.
9. Kim H. P. a kol.: Effects of naturally-occurring flavonoids and bioflavonoids on epidermal cyclooxygenase and lipoxygenase from guinea-pigs; Prostaglandins Leukot. Essent. Fatty Acids, 1998.
10. Yoshimoto T. a kol.: Flavonoids: potent inhibitors of arachidonate 5-lipoxygenase; Biochem. Biophys. Res. Commun., 1983.
11. Chang W.S. a kol.: Inhibitory effects of Flavonoids on xanthine oxidase; Anticancer Res., 1993.
12. Iio M. a kol.: Effects of flavonoids on xanthine oxidase as well as on cytochrome C reduction by milk xanthine oxidase; J. Nutr. Sci. Vitaminol. (Tokyo), 1986.
13. Costantino L. a kol.: 1-Benzopyran -4-one antioxidant as aldose reductase inhibitors; Med. Chem., 1999.
14. Hertog M. G. a kol.: Flavonoid intake and long-term risk of coronary heart disease and cancer in the seven countries study; Arch. Intern. Med., 1995.
15. Hertog M. G. a kol.: Dietary antioxidant flavonoids and risk of coronary heart disease: the Zutphen Elderly Study; Lancet, 1993.
16. Arai Y. a kol.: Dietary intakes of flavonols, flavones and isoflavones by Japanese women and the inverse correlation between quercetin intake and plasma LDL cholesterol concentration; J. Nutr., 2000.
17. Cai J. a kol.: Oxidative damage and protection of the RPE; Prog. Retin. Eye Res., 2000.
18. Martin M. J. a kol.: Antioxidant mechanism involved in gastro protective effects of quercetin; Z. Naturforsch. [C],1988.
19. Alarcon-de-La-Lastra C. a kol.: Antiulcer and gastroprotective effects of quercetin: a gross and histological study; Pharmacol.,1994.
20. Plakas S.M. a kol.: Absence of overt toxicity from feeding the flavonol, quercetin, to rainbow trout (Salmo gairdneri); Food Chem. Toxicol., 1985.
21. Knekt P. a kol.: Dietary flavonoids and the risk of lung cancer and other malignant neoplasms; Am. J. Epidemiol., 1997.
22. Muhammad A. a kol.: Chemopreventive actions of polyphenolic compounds in cancer; BioFactors, 2006.