Myokarditída: Ako sa prejavuje a prečo vzniká?
Aj vás láka po prekonaní choroby čím skôr sa vrátiť do bežného tempa vrátane vykonávania fyzickej záťaže, na ktorú ste boli zvyknutí? Nie nadarmo sa však vraví, že chorobu treba poriadne vyležať. Ak je organizmus vystavený záťaži skôr, než sa z ochorenia úplne zotaví, hrozia mu viaceré komplikácie. Jednou z nich môže byť aj zápal srdcového svalu, nazývaný aj myokarditída. Viete ako sa prejavuje, lieči a prečo vzniká?
Kedy sa môže srdce zapáliť?
Zápal srdcového svalu – myokarditída patrí k ochoreniam narúšajúcim správnu funkciu srdcovej svaloviny – myokardu. Príčiny vzniku myokarditídy môžu byť rôzne, vo všeobecnosti ich však delíme na:
- neinfekčné – príčinou je najmä užívanie anabolických steroidov, niektorých drog alebo chronický boj organizmu s autoimunitným zápalovým ochorením,
- infekčné – viac popísané nižšie,
- idiopatické – čiže neznáme.
K infekčným príčinám myokarditídy patria najmä:
Vírusy:
napríklad vírus chrípky, mononukleózy, hepatitídy, cytomegalovírus, vírus HIV, adenovírusy a koronavírusy,
Baktérie:
napríklad stafylokoky, streptokoky, chlamýdie, mykoplazmy, salmonely a Borrelia burgdorferi,
Parazity a protozoa:
napríklad Toxoplasmosis gondii.
Mechanizmus vzniku myokarditídy spočíva v prehnanej zápalovej odpovedi organizmu, počas ktorej sa zápalové molekuly mobilizujú v myokarde. Najčastejšie je myokarditída pozorovaná u mladých dospelých, ktorí prekonali akútne vírusové ochorenie. Ak je napríklad vírusové ochorenie nedoliečené, môže vírus vstúpiť do buniek myokardu a poškodiť ich. To spôsobí spustenie imunitnej reakcie organizmu, ktorá bojuje proti vírusu, ale zároveň produkciou tzv. prozápalových cytokínov poškodzuje myokard. Pokiaľ táto zápalová odpoveď pretrváva, môže dôjsť k vážnym komplikáciám ohrozujúcim výkon srdca.
Aké má myokarditída príznaky?
V úvode ochorenia, alebo v prípade miernej myokarditídy, pacient nemusí pociťovať žiadne ťažkosti. Ak však dôjde k progresii ochorenia, klinickými príznakmi môžu byť:
Búšenie srdca – palpitácie
Neprimerane zvýšený srdcový tep
Bolesti na hrudníku
Dýchavičnosť pri bežnej námahe alebo rozprávaní
Nadmerná únava, malátnosť, slabosť
Opuchy dolných končatín
Nevoľnosť, nechutenstvo
Zvýšená teplota1
Diagnostika zápalu srdca nie je vždy jednoduchá
Myokarditída sa častokrát maskuje za príznaky bežnej virózy, a preto pacient niekedy ani len netuší, že myokarditídu prekonal. Pokiaľ sú však prítomné klinické príznaky naznačujúce poškodenie myokardu, potrebné je najprv vylúčiť iné srdcové ochorenia. Z hľadiska diagnostiky lekár využíva nasledovné metódy:
- Rozhovor s pacientom a získanie kompletnej anamnézy: pátra sa predovšetkým po sprievodných alebo nedávno prekonaných ochoreniach, užívaných liekoch a doplnkoch.
- Auskultácia hrudníka pomocou fonendoskopu alebo stetoskopu: počuteľný môže byť tzv. protodiastolický cval srdca či pľúcne šelesty.
- Palpačné vyšetrenie brucha: preukázať sa môže zväčšenie pečene.
- EKG vyšetrenie: pozorované môžu byť nešpecifické zmeny segmentu ST a T vlny, sínusová tachykardia, ventrikulárne arytmie alebo bradykardia.
- Odber krvi: prítomná môže byť leukocytóza alebo eozinofília, zvýšená hladina CRP, zvýšená rýchlosť sedimentácie erytrocytov, zvýšené hladiny troponínu-T a kretinkinázy.
- RTG snímka hrudníka: hodnotí sa veľkosť srdca, ako aj prítomnosť pleurálneho výpotoku a pľúcneho edému.
- ECHO srdca: pozorovaná môže byť zväčšená srdcová komora alebo zvýšená hrúbka septa, znížená ejekčná frakcia, pľúcna hypertenzia, výpotok v perikarde.
- Kultivačné vyšetrenia na zistenie prítomnosti baktérií alebo vírusov z odberu krvi, moču a výterov z hrdla a nosa.
- MRI srdca: vysoko citlivé zobrazenie dokáže preukázať aj málo badateľné zmeny v tkanive myokardu. Pristupuje sa k nemu v prípade, že ostatné vyšetrenia preukázali nejednoznačné výsledky.
- Biopsia myokardu: vykonáva sa iba výnimočne na zistenie presnej príčiny vzniku myokarditídy.
Ako sa myokarditída lieči? Pomôže najmä odpočinok
Pokiaľ lekár potvrdí diagnózu myokarditídy, jedným z najdôležitejších faktorov liečby je pokoj na lôžku. V závislosti od vyvolávajúcej príčiny a sprievodných príznakov sa následne pacientovi v prípade výskytu horúčky sa podáva paracetamol, v prípade autoimunitného zápalového ochorenia kortikosteroidy, v prípade bakteriálnej infekcie širokospektrálne antibiotiká a v prípade parazitárnej infekcie antiparazitiká.
Na zníženie srdcovej záťaže môžu byť pacientovi podané lieky zo skupiny ACE inhibítorov, blokátorov kalciového kanálu alebo digoxín. Taktiež môže byť potrebné podávanie diuretík na zmiernenie edémov a nízkomolekulárneho heparínu na zamedzenie vzniku krvných zrazenín. Takmer každý pacient s diagnostikovanou myokarditídou musí byť hospitalizovaný, aby lekár dokázal pravidelne kontrolovať stav srdca a podľa potreby upraviť liečbu.
Väčšina pacientov sa pri odbornom liečení myokarditídy uzdraví bez vážnych následkov. Po prekonaní myokarditídy je pre pacientov dôležité predovšetkým obmedzenie fyzickej námahy, fajčenia, konzumácie alkoholu a dodržiavanie diétnych opatrení po dobu najmenej 6 mesiacov.2,3
Len zriedka môže myokarditída prerásť až do srdcového zlyhávania s nutnosťou chirurgickej implantácie kardiostimulátora, defibrilátora alebo úplnej transplantácie srdca. Deje sa tak najmä vtedy, ak nebola myokarditída s prítomnosťou klinických príznakov včas diagnostikovaná a liečená.
Dá sa myokarditíde predísť?
Vo viacerých prípadoch áno. Podstatné je dbať na to, aby ste každé akútne ochorenie poriadne doliečili a pokojový režim zachovali ešte počas ďalších 7 dní od uzdravenia. Pokiaľ sa liečite na niektoré z chronických autoimunitných ochorení, potrebné je nezanedbávať pravidelné kontroly u lekára a dodržiavať odporúčanú liečbu. Nie stále však dokážeme myokarditíde predísť, preto ak sa u vás vyskytnú akékoľvek príznaky naznačujúce poškodenie srdca, neváhajte čím skôr navštíviť lekára. Aj v tomto prípade totiž zohráva z hľadiska prognózy najväčšiu rolu čas.
Zdroje použité v článku:
1. AL TSCHÖPE C. a kol., 2021. Myocarditis and inflammatory cardiomyopathy: current evidence and future directions. Nat Rev Cardiol. 2021 18(3):169-193. [online] [cit.30.03.2023]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9678833/
2. BELICOVÁ M. a kol., 2005. Akútna myokarditída, výskyt, diagnostika a liečba v spádovej nemocnici. Vitr Lék 2005; 51(5): 510-517. [online] [cit.30.03.2023]. Dostupné z: https://casopisvnitrnilekarstvi.cz/pdfs/vnl/2005/05/07.pdf
3. CONTI N. a kol., 2022. Recent highlights on myocarditis, cardiovascular complications of COVID-19, and cardiomyopathies from the International Journal of Cardiology: Heart & Vasculature. Int J Cardiol Heart Vasc. 2022;43:101154. [online] [cit.30.03.2023]. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC9678833/
