Meningokok a meningokoková infekcia: s akými ťažkosťami je spojená a aké sú možnosti liečby?
Meningokok, známy aj ako Meningococcus alebo Neisseria meningitidis, je baktéria, ktorá môže spôsobiť závažné a život ohrozujúce infekcie, ako sú meningitída – zápal mozgových blán alebo septikémia – otrava krvi. Tieto infekcie majú zväčša rýchly priebeh a je nutné liečiť ich ihneď, inak môžu mať vážne následky.
Meningokok sa môže bežne vyskytovať v hltane. Prenáša sa kvapôčkovou infekciou, no nie vždy musí spustiť komplikácie. V súčasnosti nie je celkom jasné, kedy sa meningokok stáva nebezpečným a kedy ostáva neškodný. Zdá sa, že svoju rolu zohráva imunitný systém človeka. Poďte s nami zistiť, ako sa meningokok a meningitída prejavujú, liečia a aké vážne následky pri tejto infekcii hrozia.
Upozornenie:
Meningitída, teda zápal mozgových blán, sa typicky vyskytuje u 2 ľudí na 100 000 obyvateľov v trvaní jedného roka. Prevažne sa objavuje u malých detí a mladistvých.
Ochorenie meningokokom môže mať vážne následky
Zistilo sa, že až 10% ľudskej populácie patrí k bezpríznakovým nosičom meningokoka.3 Ako bolo spomínané, miestom osídlenia je nosohltan a ústna časť hltanu. Samotný mikrób môže vyvolať aj bežné infekcie, akými sú zápal hltanu či pľúc.
Najvážnejším ochorením, aké meningokok spôsobuje, je invázia meningokoka k mozgovým blanám, čiže rozvoj zápalu mozgových blán. Meningy, ako ich odborne nazývame, obaľujú mozog a miechu.
Rovnako môže meningokoková infekcia vyvolať rozvinutie sepsy, čiže otravu krvi. Keďže pri nej dochádza k rozvoju mnohoorgánového zlyhania, umiera až 20% takýchto pacientov. Je preto potrebné zahájiť liečbu čo najskôr. Nebezpečný je nielen spomínaný šok, často spojený s rozvojom poruchy vedomia, ale tiež pridružená porucha zrážania krvi.
Okrem zápalu mozgových blán a otravy krvi môže meningokok spôsobiť aj iné komplikácie:
- Niekedy sa „usádza“ v mozgu za vzniku mozgového abscesu, dutinky vyplnenej hnisom. Tá je potom zdrojom dlhodobých komplikácií.
- Tiež môže dôjsť k vzniku krvnej zrazeniny v mozgových splavoch, spojených so zápalom.
- Spôsobiť môže aj nedokrvenie mozgu, čo sa prejavuje ochrnutím, zmenami citlivosti kože, neschopnosťou chôdze či poruchou reči.
- V ojedinelých prípadoch dochádza k vzniku zápalu osrdcovníka a srdcovej svaloviny na podklade meningokokom vyvolanej imunitnej reakcie.
Najviac ohrozenými meningitídou sú kojenci, batoľatá do 4 rokov a mladí dospelí do 24 rokov, u ktorých sa infekcia šíri v kolektívoch. K vzniku hnisavej meningitídy prispievajú opakované zápaly stredného ucha, nosových dutín, ale aj zápal stavca s okolím či infekčný zápal vnútra srdca. Veľmi nebezpečným rizikom rozvoja meningitídy sú úrazy hlavy.
Príznaky meningokokovej infekcie sú:
- Stuhnutá šija
- Vracanie4
- Bolesť hlavy
- Dočasná vyrážka na koži
- Horúčka
- Zmätenosť až ťažká porucha vedomia s rozvinutím šokového stavu
- Zlyhanie obličiek
- Objaviť sa môžu tiež epileptické záchvaty
K prenosu meningokokovej infekcie dochádza kvapôčkovým prenosom alebo priamym kontaktom. Nebezpečenstvo spočíva hlavne pri infekcii tzv. hypervirulentnými kmeňmi meningokoka, ktoré spôsobujú infekciu prakticky ihneď.
Po prekonaní meningokokovej infekcie sa často vyskytujú bolesti hlavy, a prekvapivo, býva prítomné aj vypadávanie vlasov. K následkom patrí porucha zmyslového ústrojenstva spojená s hluchotou, obmedzením hybnosti, poruchou psychiky. Môže sa vyskytnúť aj postmeningitídová epilepsia.
Okrem baktérie Neisseria môže meningitída vzniknúť aj na podklade infekcie inými mikróbmi. Patria k nim baktérie ako Streptococcus pneumoniae, Haemophilus influenzae, Listeria monocytogenes či stafylokoky. Raritnou môže byť aj amébová meningitída, ktorá sa prenáša vdýchnutím vody z bazénu pri kúpaní.
Meningokoka je potrebné odhaliť a liečiť rýchlo
Rýchla diagnostika meningokoka je zásadná pre včasné zahájenie liečby. Odvíja sa od nej aj prognóza pacienta. Lekári štandardne dokazujú prítomnosť mikróba v mozgomiešnom moku cestou mikroskopie. Mozgomiešny mok sa odoberá pri zákroku, ktorý nazývame lumbálna punkcia. Pri infekcii meningokokom býva v mozgu prítomný hnis. U pacienta sa tiež vykonáva odber krvi na hemokultiváciu, teda ďalšie dokazovanie prítomnosti infekčného agens.
Keďže meningokok zabíja rýchlo, je potrebná rýchla antibiotická liečba
Ako lieky prvej voľby sa pri akútnej hnisavej meningitíde podávajú antibiotiká zo skupiny cefalosporíny. Liečba sa dodatočne upravuje po obdržaní výsledku kultivácie. Posledné obdobie celosvetovo narastá rezistencia tohto mikróbu na základné penicilíny.
K ďalším opatreniam patrí liečba príznakov, teda podávanie liekov proti bolesti, liekov na zníženie horúčky, sedatív či antiepileptík ku kontrole záchvatov5.
Ako liečba poruchy zrážania krvi pri meningokokovej meningitíde, a tiež prevencia žilného trombembolizmu sa podáva heparín. Oxygenoterapia, teda sanácia kyslíkom s vyššou koncentráciou, sa zvykne podávať na jednotkách intenzívnej starostlivosti, kam sa títo pacienti často dostávajú. Tiež sa preventívne podávajú lieky zabraňujúce tvorbe stresového vredu. Nápomocnou pri zdolávaní tohto infekčného ochorenia môže byť chirurgická sanácia ložiska.
Upozornenie
U ľudí, ktorí sa vyskytli v rámci kolektívu v úzkom kontakte s chorým, býva aplikovaná krátkodobá preventívna liečba. Podávajú sa práve penicilíny vo forme depotu, rifampicín či azitromycín.
Očkovanie na meningokoka je najlepšia prevencia
V súčasnosti je k dispozícii očkovanie konjugovanou vakcínou proti meningokokom. Táto vakcinácia nie je povinná, ale odporúča sa cestovateľom do rizikových oblastí. Očkovanie je najúčinnejší spôsob prevencie a ochrany pred viacerými typmi meningokokov a ich závažnými komplikáciami a následkami, ako sú poškodenie mozgu alebo strata sluchu. Viac informácií o očkovaní vám poskytne váš lekár.
Zdroje použité v článku:
1. SCHOTT, H. a kol.: Kronika medicíny. Bakteriológie revolucionizuje medicínu. 1994. Fortuna Print. s.320 [cit. 10.30.2024]. Dostupné z: ISBN 80-7153-081-6
2. ZIVERI, J. a kol.: Meningococcus, this famous unknown. 2021. Académie des Scientes [online] [cit. 10.30.2024]. Dostupné z: https://comptes-rendus.academie-sciences.fr/biologies/articles/10.5802/crbiol.56/
3. HURYCH, J. a kol.: Lékařská mikrobiologie. Repetitorium. 3. vydání. Neisseria meningitidis. 2021. Triton. s.173-174 [cit. 10.30.2024]. Dostupné z: ISBN 978-80-7553-976-2
4. ROZSYPAL, H. Základy infekčního lékařství. Akutní hnisavá meningitida. 2015. Karolinum. s.335-338 [cit. 10.30.2024]. Dostupné z: ISBN 978-80-246-2932-2
5. DROBNÝ, M. a kol.: Neurology Textbook. Acute bacterial meningitis. 2015. Profa-J (Martin). s.346-349 [cit. 10.30.2024]. Dostupné z: 9788097215309