Soľ sa ako jedna zo základných molekúl vyskytuje naprieč celou prírodou. Poznáme ju ako dôležitú súčasť jedálnička, nakoľko je jednou z látok, vďaka ktorým ľudský organizmus riadne funguje. Jej základný chemický vzorec je NaCl a je zložená z jedného atómu sodíka a chlóru. Niekedy je klasická soľ obohatená o iné látky, napríklad jód, železo, draslík, horčík či vápnik.¹

Aj napriek jej pozitívnym a potrebným vlastnostiam môže byť pri vyššom príjme zdraviu škodlivá. Vedie hlavne k prehĺbeniu arteriálnej hypertenzie, ktorá sa dáva do súvisu s vážnymi ochoreniami kardiovaskulárneho systému. Aby sme zabránili týmto ťažkostiam, je okrem diétnych zmien dôležitý aj pravidelný pohyb a celková úprava životosprávy. Pozrite sa spolu s nami, ako upraviť stravu a udržať príjem soli pod kontrolou.

Doporučený denný príjem soli u človeka

Priemerná spotreba soli vo vyspelých krajinách je 3 – 8 gramov denne, u mnohých aj viac. Doporučený príjem je do 5 gramov za deň. Vedci zistili, že pri znížení príjmu soli z 9 gramov na 6 gramov denne dochádza k zníženiu tlaku krvi o 3,5 milimetra ortuti. Je to pomerne významná hodnota, pokiaľ sa zameriavame na liečbu vysokého krvného tlaku. Je tiež dôležité uviesť, že príjem soli by nemal byť ani príliš nízky.

Úloha sodíka v organizme

Sodík (lat. Natrium, značka Na), ktorý soľ tvorí, je z medicínskeho hľadiska osmoticky aktívna molekula. Znamená to, že na seba viaže vodu. Ak je zvýšený príjem sodíka, v organizme dochádza k zadržiavaniu vody. Pri tomto deji sú aktivované aj osmoreceptory a dochádza k zvýšenému pocitu smädu, čo vedie k zvýšenému príjmu tekutín. Tiež je hormonálne obmedzená tvorba a vyplavovanie moču. Pri dlhodobom zvýšenom príjme sodíka dôjde vďaka týmto zmenám k vzostupu arteriálneho krvného tlaku.

Sodík sa nachádza primárne v mimobunkovom prostredí s koncentráciou okolo 140 milimólov v jednom litri. V bunkách sa ho nachádza len okolo 10 mmol/l. Tento prvok je esenciálny pre veľa telesných funkcií, vrátane rovnováhy tekutín, zdravia nervového systému, absorpciu výživných látok či svalovú funkciu.

Riziká prílišného solenia

Veľký príjem soli, či už vplyvom priameho solenia, alebo prostredníctvom konzumácie spracovaných potravín s vysokým obsahom soli, môže viesť k mnohých zdravotným rizikám. Ktoré to sú?

Ako nahradíte soľ v strave?

Soľ je súčasťou prakticky všetkých priemyselne vyrábaných potravín. Doporučenú dennú dávku prijmete konzumáciou bežnej stravy, preto je ďalší príjem soli celkom zbytočný. Pokiaľ chcete znížiť príjem soli, mali by ste predovšetkým:

Čo robiť, ak vám slaná chuť chýba? Slanosť potravín je väčšinou subjektívny vnem a je otázkou naučených zvyklostí. Ak sa v rodine príliš solia jedlá, dieťa to považuje za naučený štandard a potraviny si neskôr dosoľuje. Slanú chuť je možné nahradiť koreninami, napríklad zázvorom alebo cesnakom. Niektorí ľudia majú radi ako náhradu soli čierne korenie. Chuťové bunky dokážete časom „prerobiť“, takže to, čo je pre vás dnes normálnej chuti, môžete neskôr vnímať ako presolené.

Aký je obsah soli v potravinách?

Medzi potraviny s nízkym obsahom sodíka rátame ovocie, čerstvú zeleninu, cukor, ryby, čerstvé mäso, hydinu, mlieko a mliečne výrobky (okrem tvrdých a tavených výrobkov). K potravinám s vysokým obsahom sodíka radíme údené mastné výrobky, tvrdé a tavené syry, sušené polievky, zeleninu v slanom náleve, niektoré druhy chleba a pečiva.

Pomôcť môže draslík

Je dokázané, že draslík znižuje negatívny efekt sodíka. Okrem obmedzenia soli ako takej teda môžete siahnuť aj po výživových doplnkoch. Odporúča sa draslík v tabletkovej alebo kapsulovej forme. Tento krok si však treba dohodnúť so svojím ošetrujúcim lekárom. Vo veľa prípadoch stačí zmena diéty v zmysle pridania potravín, ktoré draslík obsahujú. Predídete tým nechcenému zvýšeniu hladín tohto prvku v tele, ktoré by mohli mať negatívne dopady na zdravie. Medzi potraviny, ktoré obsahujú draslík, patria napríklad banány, pomaranče, zemiaky či mliečne výrobky.

Existuje viac druhov soli. Populárnymi sú stolová soľ, morská soľ či himalájska soľ. Líšia sa čiastočne v chuti, textúre, ako aj farbe. V zásade sa však vždy jedná o molekulu soli s rovnakými vlastnosťami, no prídavné minerály sú v nej zastúpené v rozdielnych koncentráciách. Najčastejším aditívom soli je jód. Úloha jódu ako aditíva soli je významná v prevencii kretenizmu. Toto ochorenie je spojené s mentálnym a fyzickým vývinom.⁴