Prištítne telieska – strážcovia minerálnej rovnováhy v tele. Aká je ich funkcia a čo o nich treba vedieť?
O štítnej žľaze a jej prípadných poruchách ste pravdepodobne už počuli. Vedeli ste však, že na štítnej žľaze sa nachádzajú ešte ďalšie, menšie žľazy, o ktorých existencii mnohí ani netušia? Ide o tzv. prištítne telieska, ktoré slúžia ako hormonálny dirigent minerálnej rovnováhy v tele. Hoci občas neprávom stoja v tieni štítnej žľazy, ich úloha je kľúčová pre udržanie správneho fungovania procesov v organizme. Poďme sa preto spoločne pozrieť na ich úlohu v našom tele a pochopiť, prečo sú tieto malé žľazy tak dôležité pre naše zdravie.
Čo sú prištítne telieska a aká je ich funkcia?
Prištítne telieska (lat. glandulae parathyreoidae) sú 4 malé žľazy s vnútorným vylučovaním, uložené v dvoch pároch na zadnej strane štítnej žľazy. Tvoria polypeptidový hormón parathormón (PTH), ktorý reguluje hladinu vápnika a fosfátov v krvi1. Aby sme si vedeli predstaviť dôležitosť a funkciu prištítnych teliesok, pozrime sa bližšie na úlohu vápnika a fosfátov v ľudskom tele.
Vápnik (kalcium) je minerál, ktorý sa nachádza vo všetkých telových tekutinách a hrá dôležitú rolu v mnohých fyziologických procesoch2:
- Podieľa sa na stavbe kostí a zubov, v ktorých zabezpečuje pevnosť a štruktúru.
- Je nevyhnutný pre svalovú kontrakciu (sťah svalových vláken) a udržanie tonusu (napätia) svalstva.
- Je dôležitým poslom vo vnútrobunkovej signalizácii.
- Zabezpečuje prenos nervových impulzov.
- Zúčastňuje sa procesov zrážania v krvi, čím zabraňuje nadmernému krvácaniu.
- Slúži ako kofaktor pre aktiváciu mnohých enzýmov.
Tabuľka 1 Referenčné hodnoty vápnika u detí a dospelých
| Sérum/plazma | mmol/l |
| Dospelí > 50 rokov | 2,15 – 2,51 |
| Dospelí 20-50 rokov | 2,20 – 2,55 |
| Deti 13-19 rokov | 2,30 – 2,75 |
| Deti 3-12 rokov | 2,19 – 2,69 |
| Deti < 2 roky | 2,24 – 2,74 |
| Novorodenci < 10 dní | 1,89 – 2,59 |
| Moč | mmol/l |
| Ženy | < 6,2 |
| Muži | < 7,5 |
| Deti | < 0,15 mmol/kg |
Vedeli ste, že..? V ľudskom tele sa nachádza asi 1 kg vápnika, z ktorého až 99% je uložených v zuboch a kostiach.
Fosfáty (alebo fosforečnany), sa uplatňujú:
- Ako stavebný materiál kostí a zubov (spolu s vápnikom).
- V energetickom metabolizme bunky. Fosfátové zlúčeniny, ako napríklad ATP, fungujú v bunke ako prenášače energie.
- V bunkovej signalizácii.
- Ako súčasť nukleových kyselín v DNA a RNA.
- Pri tvorbe zložitejších organických molekúl, napríklad fosfolipidov.
- Pri udržiavaní stabilného pH.
Tabuľka 1 Referenčné hodnoty fosfátov u detí a dospelých
| Sérum/plazma | mmol/l |
| Dospelí | 0,81 – 1,45 |
| Deti | 1,29 – 2,26 |
| Moč | 12,9 – 42,0 |
Ako funguje parathormón?
Prištítne telieska majú schopnosť citlivo reagovať na zmeny hladiny vápnika v krvi (kalciémie). Keď množstvo vápnika v krvi klesne, prištítne telieska uvoľnia parathormón. Ten sa snaží hladinu vápnika v krvi zvýšiť, a to rôznymi mechanizmami na viacerých úrovniach:1,3
- V kostiach aktivuje kostné bunky osteoklasty. Rozrušujú kostné tkanivo, z ktorého sa tak vyplaví vápnik do krvi.
- V obličkách v spolupráci s vitamínom D3 (kalcitriolom) podporuje parathormón spätné vstrebávanie vápnika do krvi a zabraňuje jeho stratám pri vylučovaní močom. Naopak, vylučovanie fosfátov močom sa zvýši.
- V obličkách stimuluje parathormón tvorbu vitamínu D3, ktorý následne v tenkom čreve zvýši absorpciu vápnika, ako aj fosfátov.
V prípade, že je hladina vápnika a vitamínu D3 v krvi zvýšená, prištítne telieska pozastavia tvorbu a ďalšie uvoľňovanie parathormónu, aby sa ich množstvá v krvi stabilizovali. Tento jav nazývame mechanizmus negatívnej spätnej väzby2. Aj na tomto príklade vidno, ako komplexne je v ľudskom tele udržiavaná rovnováha minerálov na udržanie stálosti vnútorného prostredia.
Čo ak regulácia parathormónom nefunguje tak, ako má?
Normálne hladiny parathormónu v krvi sú extrémne nízke. Pohybujú sa okolo množstva 15‑65 pg/ml. Pikogram je jedna bilióntina gramu, čo len poukazuje na fakt, že už minimálna zmena v tvorbe a uvoľňovaní parathormónu môže narušiť krehkú reguláciu (najmä) vápnika v krvi. Čo je ak táto regulácia parathormónom narušená? Nastáva buď hypoparatyreóza alebohyperparatyreóza. Aký je medzi týmito ochoreniami rozdiel?
1. Hypoparatyreóza
Ide o stav, kedy prištítne telieska nie sú schopné reagovať na zníženú hladinu vápnika v krvi dostatočnou tvorbou a uvoľnením parathormónu. V prípade, že je parathormón v prištítnych telieskach produkovaný v dostatočných alebo dokonca zvýšených množstvách, ale bunky cieľových tkanív nie sú schopné naň adekvátne reagovať, hovoríme o tzv. pseudohypoparatyreoidizme3.
Príčiny hypoparatyreózy
Najčastejšou príčinou hypoparatyreózy býva poškodenie prištítnych teliesok, napríklad pri operáciách štítnej žľazy, autoimunitných ochoreniach alebo po ožiarení. Funkcia prištítnych teliesok môže byť znížená tiež z dôvodu deficitu magnézia a vzácne sa môžu objaviť aj vrodené poruchy funkcie prištítnych teliesok4.
Aké sú príznaky hypoparatyreózy?
Nedostatočné množstvo parathormónu vedie k zníženiu hladiny vápnika v krvi (hypokalciémii), a naopak, k zvýšeniu množstva fosfátov (hyperfosfatémii). Predovšetkým znížená hladina vápnika je zodpovedná za mnohé príznaky, ktoré vo väčšej či menšej miere trápia pacientov2:
- Mravčenie a/alebo zníženie citlivosti pier, okolo úst, v prstoch rúk alebo chodidiel
- Tetánia prejavujúca sa zášklbmi a kŕčmi svalov
- Svalová slabosť
- Nepravidelný srdcový rytmus (arytmia)
- Zvýšená únava
- Poruchy CNS – mozgová „hmla“, poruchy sústredenia, zmätok, podráždenosť, úzkosť, depresia
- Rednutie kostí, osteoporóza
- Suchosť kože, lámavosť nechtov
- Tráviace ťažkosti – nevoľnosť, zvracanie, problémy s trávením
Diagnostika a liečba hypoparatyreózy
Základom diagnostiky hypoparatyreózy je laboratórne stanovenie hladín vápnika, fosfátov, magnézia a parathormónu v krvi alebo moči, ako i vyšetrenie ostatných ochorení, najmä autoimunitného charakteru. Pre diagnostiku možnej hypokalciémie je možné vykonať i niektoré špecifické klinické testy, konkrétne vyšetrenie tzv. Chvostekovho a Trousseauovho príznaku.
Ide o typ klinického testu. Vykonáva sa tak, že lekár načiahne a prstom jemne poklepe na tvár pacienta v oblasti pred ušným lalôčikom. Ak je pacient hypokalciemický, prejaví sa to svalovými zášklbmi tváre smerom od hornej pery k miestu poklepania.
Pri tomto vyšetrení lekár nafúkne manžetu okolo paže pacienta na tlak, ktorý je vyšší než systolický krvný tlak po dobu 3 minút. V prípade, že je pacient hypokalciemický, vyvolá to u neho typické skrútenie predlaktia a prstov tak, že pripomínajú hlavu labute.
Pri miernejších formách hypoparatyreózy zvyčajne stačí suplementácia vápnika a vitamínu D3 (kalcitriolu) spolu s konzumáciou potravín bohatých na vápnik (najmä mlieka a mliečnych výrobkov, rýb, celozrnného pečiva, strukovín, tofu, maku). Pri závažnejších formách alebo akútnom nedostatku sa vápnik podáva vo forme injekcií, pri nedostatočnej odpovedi aj spolu s horčíkom.
2. Hyperparatyreóza
Stav, kedy jedno alebo viac prištítnych teliesok produkuje a uvoľňuje nadbytok parathormónu nazývame hyperparatyreóza. Vedie k zvýšeniu hladín vápnika v krvi (hyperkalciémii)3. Príčiny, ktoré sú zodpovedné za vznik hyperparatyreózy, môžu byť primárne alebo sekundárne1:
Nadprodukcia parathormónu je vyvolaná adenómom, hyperpláziou alebo karcinómom prištítnych teliesok (vo vzácnych prípadoch).
Zvýšená produkcia a sekrécia parathormónu je kompenzačnou reakciou organizmu na dlhodobý nedostatok vápnika – hypokalciémiu (napr. pri chronickej obličkovej nedostatočnosti).
Príznaky hyperparatyreózy
Nadmerná produkcia parathormónu prištítnymi telieskami zvyšuje koncentráciu vápnika v krvi nad fyziologické hodnoty (hyperkalciémia), pričom hladiny fosfátov môžu byť znížené (pri primárnej hyperparatyreóze) alebo zvýšené (pre sekundárnej hyperparatyreóze). Samotná hyperkalciémia sa približne u polovice pacientov spočiatku nijako neprejavuje, alebo sú príznaky iba nešpecifické. Postupom času ale môže viesť k celému radu ťažkostí, ako sú3,5:
- Bolesti kĺbov a kostí v dôsledku toho, že parathormón odplavuje vápnik z kostného tkaniva a oslabuje ich štruktúru. Hyperparatyreóza preto zvyšuje riziko rednutia kostí – osteoporózy, ale aj problémov so zubami (napr. zubný kazu).
- Svalová slabosť
- Poruchy obličiek – hyperkalciémia môže viesť k nadmernému ukladaniu vápnika a tvorbe obličkových kameňov
- Srdcové problémy – poruchy srdcového rytmu (arytmie)
- Únava
- Problémy so sústredením, zmeny nálad(úzkosť, depresia)
- Tráviace ťažkosti– nevoľnosť, zvracanie, strata chuti do jedla
Diagnostika a liečba hyperparatyreózy
Keďže symptómy hyperparatyreózy bývajú často nešpecifické, na definitívne potvrdenie diagnózy je zvyčajne potrebné vykonať viacero vyšetrení. Diagnostika sa opiera, rovnako ako v prípade diagnostiky hypoparatyreózy, predovšetkým o laboratórne stanovenie koncentrácie vápnika, fosfátov, vitamínu D3, magnézia a parathormónu v krvi alebo moči, ako i zhodnotenie obličkových funkcií. Z doplnkových vyšetrení možno vykonať napríklad meranie kostnej hustoty (denzitometriu).
Liečba hyperparatyreózy závisí v závislosti od závažnosti stavu a prítomnosti príznakov. Niekedy stačí iba stav monitorovať, najmä vtedy, ak pacient nemá výrazné príznaky, hladiny vápnika v krvi sú len mierne zvýšené a obličkové funkcie sú zachované. Vhodné je tiež zvýšenie príjmu tekutín a fyzickej aktivity, čo podporuje vylučovanie vápnika z tela.
V závažnejších prípadoch, najmä u sekundárnej hyperparatyreózy, sú v liečbe nasadzované lieky zo skupiny tzv. kalcimimetík (napr. cinakalcet), ktoré regulujú funkciu prištítnych teliesok a znižujú v nich produkciu parathormónu. Lieky zo skupiny bisfosfonátov zas pomáhajú predchádzať úbytku vápnika z kostí, čím redukujú riziko zlomenín a osteoporózy. Pri primárnej hyperparatyreóze je významným benefitom chirurgický zákrok, ktorým sa odstráni nadmerné tkanivo (napr. karcinóm) z prištítnych teliesok, čím sa upraví aj tvorba parathormónu5.
Príznaky nepodceňujte
Hoci sú prištítne telieska len malé žľazy, ich úloha v tele je dôležitá pre správne fungovanie celého organizmu. Ako je zrejmé aj z uvedených, už malá odchýlka v tvorbe hormónu prištítnych teliesok môže viesť k narušeniu rovnováhy niektorých minerálov v tele a vyvolaniu rôznych zdravotných problémov. Aj preto je včasná diagnostika ich porúch veľmi dôležitá.
Čo viete o štítnej žľaze?
Problémy so štítnou žľazou sa týkajú množstva ľudí, no len málokto vie, aká je jej úloha v ľudskom tele. Prečítajte si viac a okrem iného zistite, aké príznaky by ste si na sebe mali všímať v súvislosti so štítnou žlazou.
Zdroje použité v článku:
1. LOFRESE, JJ. a kol. Physiology, parathyroid. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island(FL): Stat Pearls Publishing; 2023
2. Parathyroid hormone. In: my.clevelandclinic.org [cit. 15.1.2024]. Dostupné na: https://my.clevelandclinic.org/health/articles/22355-parathyroid-hormone
3. ORAVEC, S. Ochorenia endokrinného systému. Vybrané kapitoly. Bratislava: Lekárska fakulta Univerzity Komenského, 2012. 69 s. ISBN 978-80-223-3273-6
4. Hypoparathyroidism. In: endocrinology.org [cit. 15.1.2024]. Dostupné na: https://www.endocrinology.org/media/2248/leaflet_hypo_aw_lr.pdf
5. Hyperparathyroidism. In: nhs. uk [cit. 15.1.2024]. Dostupné na: https://www.nhs.uk/conditions/hyperparathyroidism/
