Trápi vás preskakovanie srdca a palpitácie? Kedy sa srdcových extrasystol obávať?
Preskakovanie srdca alebo palpitácie (búšenie srdca) sa z času na čas vyskytnú u každého. V drvivej väčšine prípadov sa jedná o neškodné srdcové extrasystoly (srdcové sťahy mimo pravidelného rytmu), ktoré nepredstavujú žiadne zdravotné riziká. Stačí, že ste v strese alebo ste vypili priveľa kávy, a srdce vám to dá najavo krátkym vybehnutím z rytmu. Niekedy sa však pod vznik extrasystol môžu podpísať aj skryté ochorenia. Viete, kedy spozornieť a nechať sa radšej vyšetriť lekárom?
Čo sú to extrasystoly a aké majú prejavy?
Extrasystola predstavuje nadbytočný sťah (kontrakciu) srdca, ktorý sa vyskytuje mimo pravidelný srdcový rytmus. To znamená, že klasický sínusový rytmus je v dôsledku nadbytočného sťahu srdcovej svaloviny prerušený, ale následne sa ihneď obnoví. V princípe ide o bežnú srdcovú arytmiu, ktorá je prítomná aj u zdravých jedincov bez ohľadu na vek, pohlavie či rasu. Extrasystoly sa teda vyskytujú u každého, rozdiel je však v tom, ako ich dotyčný jedinec vníma, aké ťažkosti mu spôsobujú a ako často sú extrasystoly u neho prítomné.
Väčšina ľudí o výskyte extrasystol vôbec nevie, a aj keď sa u nich objavia, nijako ich nepociťuje. Niektorí však, naopak, vnímajú extrasystoly veľmi výrazne a nepríjemne.
Extrasystola sa najčastejšie prejaví ako:
Pocit palpitácie na hrudi (búšenia srdca)
Pocit vynechania úderu srdca
Preskočenie srdca
Náhle vzniknutý a rýchlo odznievajúci suchý kašeľ bez prítomnosti inej príčiny, ktorá by ho mohla vyvolať
Závrat, náhla slabosť
Krátka strata vedomia (synkopa)
U citlivejších jedincov sa po vzniku extrasystoly môže objaviť úzkosť spôsobená strachom zo samotnej extrasystoly. Môže sa vyskytnúť aj prechodné zvýšenie tepovej frekvencie či krvného tlaku, ktoré po odznení úzkosti ustúpi.
Aké sú príčiny vzniku extrasystol?
Extrasystoly môžu byť vyvolané úplne bežnými faktormi. Veľmi často, najmä u zdravých ľudí, sú extrasystoly spájané predovšetkým s psychickým alebo fyzickým vyčerpaním a vyplavením adrenalínu. K najčastejším spúšťačom extrasystol patrí:
- akútny nával radosti, napríklad pocit prekvapenia alebo vzrušenia spájajúci sa s pozitívnymi emóciami,
- nezvládnutý akútny alebo chronický stres, strach, úzkosť, nervozita či iné psychické rozrušenie spájané s negatívnymi emóciami,
- nedostatok spánku,
- hektický životný štýl,
- nadmerná fyzická záťaž,
- nedostatočný pitný režim,
- minerálna nerovnováha, najmä nedostatok horčíka, draslíka alebo vápnika,
- kofeín, nikotín, alkohol,
- niektoré lieky, napríklad tie s obsahom pseudoefedrínu.
Za vznikom extrasystol sa však môžu skrývať aj ochorenia, ako napríklad porucha funkcie štítnej žľazy, gastroezofageálny reflux, ochorenia žlčníka, anémia, vysoký krvný tlak, chlopňové vady, myokarditída, endokarditída , infarkt myokardu, angina pectoris alebo iné funkčné srdcové vady.1
Kedy je potrebné kvôli extrasystolám vyhľadať lekára?
- Extrasystoly sa u vás začali objavovať veľmi často, začali ste ich vnímať intenzívnejšie než zvyčajne alebo vám spôsobujú neprimeraný strach, ktorý vás obmedzuje v bežných činnostiach.
- Objavia sa niekoľkokrát po sebe v krátkom časovom intervale (napr. 5 a viac extrasystol v priebehu 1 minúty).
- Výskyt extrasystol sa zvyšuje počas fyzickej záťaže.
- Stratili ste počas extrasystoly vedomie.
- Okrem extrasystol pociťujete aj bolesť a tlak na hrudníku, dýchavičnosť a zvýšenú únavu bez zjavnej príčiny.
- V pokoji a kľude (tj. bez fyzickej a psychickej záťaže) ste spozorovali vysokú tepovú frekvenciu (nad 120 úderov/min), ku ktorej sa pridružili aj extrasystoly.
Aké vyšetrenia vás čakajú?
Pri vyšetrení pacienta s anamnézou často sa vyskytujúcich extrasystol sa ako prvé vykonáva klasické ambulantné vyšetrenie u všeobecného lekára. Zahŕňa:
- počúvanie hrudníka fonendoskopom, pri ktorom sa lekár zameriava na srdcové ozvy a výskyt prípadných šelestov,
- 12-zvodové EKG vyšetrenie,
- rozbor krvi so zreteľom na krvný obraz, CRP, minerálny profil (najmä sodík, chloridy, fosforečnany, vápnik, horčík a draslík) a hladinu myoglobínu, feritínu, troponínu, D-diméru, hormónov štítnej žľazy, prípadne iných parametrov, ktoré lekár uzná za vhodné v súvislosti s aktuálnym zdravotným stavom pacienta.
Na základe výsledkov následne všeobecný lekár odosiela pacienta na kardiologické vyšetrenie. Tu sa vykonáva:
- ECHO srdca,
- 24, 48 alebo 72 hodinový EKG monitoring (EKG-holter),
- záťažové EKG,
- v prípade potreby aj RTG hrudníka a MRI srdca.
Všetkými spomenutými vyšetreniami lekár dokáže posúdiť závažnosť extrasystol, ako aj nájsť prípadnú príčinu ich vzniku.
Pomocou dlhodobého EKG monitoringu (EKG-holter) lekár dokáže charakterizovať miesto vzniku extrasystol a ich počet. Podľa miesta vzniku rozlišujeme komorové extrasystoly (KES) vznikajúce v komorách a supraventrikulárne extrasystoly (SVES) vznikajúce v prevodovom systéme srdca alebo v predsieňach. Podľa počtu rozlišujeme izolované alebo komplexné (viac extrasystol za sebou) extrasystoly.
Za najmenej závažné sa považujú izolované SVES s výskytom menej ako 10 SVES za 24 hod u ľudí od 20 do 40 rokov, menej ako 100 SVES za 24 hod u ľudí od 40 do 60 rokov, a menej ako 1000 SVES za 24 hod u ľudí nad 60 rokov.
Ako sa extrasystoly liečia a aká je ich prevencia?
Pokiaľ je za vznik extrasystol zodpovedné iné ochorenie, potrebné je liečiť predovšetkým to. Liečbou vyvolávajúceho ochorenia sa výskyt extrasystol zvyčajne zníži.
Ak vám lekár nediagnostikoval žiadne z ochorení spôsobujúcich extrasystoly no ich charakter vážnejší, respektíve extrasystoly spôsobujú pacientovi výrazné subjektívne ťažkosti, môžu byť liečené nízkou dávkou betablokátorov2. Pokiaľ charakter extrasystol nie je vážny, zvyčajne sa pristupuje k režimovým opatreniam. Zabrať môžu napríklad nasledovné:
1. Dbajte o psychickú pohodu, praktizujte uvoľňujúce dychové cvičenia, doprajte si oddych.
2. Pravidelne jedzte, nezanedbávajte pitný režim.
3. Pravidelne užívajte doplnky s obsahom horčíka podľa pokynov výrobcu.
4. Obmedzte konzumáciu kávy, kofeínových nápojov a alkoholu čo možno na minimum.
5. Obmedzte príjem nikotínu.
6. Nebojte sa športovať, vyhnite sa však prehnanej fyzickej záťaži.
7. Nenechajte sa vzniknutou extrasystolou vystrašiť. V prípade, že vám extrasystoly spôsobujú intenzívny strach alebo úzkosť, lekár vám po zvážení môže krátkodobo predpísať lieky na upokojenie. Pomôcť však môže aj psychoterapeut, ktorý vás naučí strach a úzkosť zvládať.
Zo spomínaných doplnkov s obsahom horčíka pre vás vyberáme:
Zdroje použité v článku:
1. KMEČ, B. Neinvazívna diagnostika porúch srdcového rytmu. Via pract. 2008; 5(6): 246-248. [online] [cit. 6.3.2023]. Dostupné z:
2. HEINC, P. Kdy léčit komorové extrasystoly. Interní Med. 2007; 9(10): 448-452. [online] [cit. 6.3.2023]. Dostupné z: https://www.solen.cz/pdfs/int/2007/10/07.pdf
