Starecká demencia prichádza nenápadne. Čo pomáha v začiatočných štádiách?
Aj vy ste ešte donedávna vnímali svojho rodiča či starého rodiča ako vitálneho človeka bez potreby akejkoľvek opatery? Zo dňa na deň však začal umiestňovať predmety na nesprávne miesta alebo začal byť dezorientovaný v čase a priestore? Seniorov postihnutých demenciou čoraz viac pribúda, avšak nie každý je včas diagnostikovaný. Hoci demenciu nemožno úplne vyliečiť, existujú spôsoby, ktorými sa dá jej priebeh spomaliť. Ako rozpoznať, že vášho blízkeho postihla demencia a čo mu môže pomôcť?
Čo je to demencia a prečo vzniká?
Demencia je široký pojem, ktorým sa označuje skupina chorôb spôsobujúcich postupný zánik nervových buniek v mozgu s následnou stratou kognitívnych funkcií, a teda pamäti, intelektu, myslenia, pozornosti a celkového vnímania. Postihuje najmä ľudí nad 65 rokov, vo výnimočných prípadoch sa však môže objaviť aj v mladšom veku.
K rizikovým faktorom prispievajúcim k vzniku demencie patria:
- vyšší vek,
- vysoký krvný tlak,
- cukrovka,
- nadváha, zlá životospráva, nedostatok fyzickej aktivity,
- deficit vitamínov D, B12, B6,
- alkohol a fajčenie,
- nadmerný stres,
- sociálna izolácia,
- psychické poruchy, napríklad depresia, schizofrénia, a pod.
Podľa vyvolávajúcej príčiny rozlišujeme viac typov demencie
Primárna neurodegeneratívna demencia
Príčinou je postupný zánik nervových buniek a ich spojení v dôsledku prítomnosti patologických bielkovín akumulovaných v mozgu. Do tejto skupiny patrí demencia pri Alzheimerovej, Parkinsonovej a Huntingtonovej chorobe, ďalej demencia s tzv. Lewyho telieskami a frontotemporálna demencia. Pri tomto type demencie môže zohrávať rolu aj genetická predispozícia.
Sekundárna demencia
Príčinou je zánik nervových buniek a ich spojení v dôsledku iného ochorenia. Vzniká napríklad pri mozgových nádoroch, alkoholizme, encefalitídach, úrazoch hlavy alebo hypoglykémii.
Vaskulárna demencia
Príčinou je zánik nervových buniek a ich spojení v dôsledku poruchy zásobenia mozgu krvou, napríklad pri náhlej cievnej mozgovej príhode, neliečenom vysokom krvnom tlaku, ateroskleróze ciev, ischemickej chorobe dolných končatín a podobne.1
Ako sa demencia prejavuje?
Príznaky demencie môžu mať kognitívny, neuropsychický, ale aj telesný charakter. Keďže demencia je progresívnym ochorením, zvyčajne sa príznaky postupne v čase zhoršujú.
Kognitívne príznaky:
- poruchy pamäti, myslenia, úsudku,
- dezorientácia v čase a priestore,
- strata schopnosti učenia sa nových vecí,
- problém s vykonávaním zložitejších motorických úkonov,
- poruchy reči, ťažkosti s vyjadrením myšlienok.
Neuropsychické príznaky:
- apatia, strata záujmu o okolie,
- nepokoj, agresivita,
- zmeny nálad,
- depresia,
- poruchy spánku.
Telesné príznaky:
- nechutenstvo, strata hmotnosti, úbytok svalovej hmoty,
- únik moču,
- poruchy chôdze,
- tras končatín.
Vo väčšine prípadov sa v začiatočnom štádiu demencie vyskytuje najmä zabúdanie nedávnych udalostí, napríklad neschopnosť zapamätať si, čo som jedol na obed alebo kde som bol včera. Ďalej sa objavujú ťažkosti pri rozhodovaní, hľadanie slov, opakujúce sa otázky pri konverzácii, nesprávne umiestnenie vecí a z toho plynúca úzkosť či nervozita. Toto štádium trvá zvyčajne 1 – 3 roky, v závislosti od toho, či sa pristúpilo k vhodnej liečbe alebo nie.
Upozornenie
V pokročilom štádiu demencie dochádza k neschopnosti postarania sa o seba samého. Človek sa nedokáže sám najesť, učesať alebo umyť. Chorý už nespoznáva ani svojich najbližších, nerozozná teplo a chlad, v princípe žije v poblúdenom svete a je úplne odkázaný na starostlivosť inou osobou.2
Čo mám robiť, ak som u svojho príbuzného spozoroval príznaky demencie?
Dôležité je čo najskôr navštíviť všeobecného lekára, ktorý pacienta s podozrením na demenciu odporučí na ďalšie vyšetrenia. Zvyčajne sa pristupuje k internému, neurologickému a psychiatrickému vyšetreniu, pri ktorom sa skúmajú jednotlivé príznaky, ich charakter a možná príčina. Pacient je podrobený skríningovým testom kognitívnych funkcií, ako je napr. test kreslenia hodín alebo test slovnej fluencie. Dôležité je tiež zobrazovacie vyšetrenie mozgu, najčastejšie magnetickou rezonanciou (MRI), na základe ktorej lekár dokáže diagnostikovať typ demencie a jej príčinu.
Aká je liečba demencie?
Pokiaľ sa jedná o sekundárnu demenciu, dôležité je liečiť vyvolávajúce ochorenie. Vo všeobecnosti sa však v terapii všetkých typov demencie využíva farmakologická aj nefarmakologická liečba, ktorú je potrebné zahájiť čo najskôr od výskytu prvých príznakov. Hoci demenciu nemožno vyliečiť,najmä v začiatočnom štádiu sa uvedenými spôsobmi dá jej priebeh spomaliť.
Farmakologická liečba zahŕňa podávanie liečiv určených na liečbu kognitívnych a neuropsychických príznakov demencie. Patria sem inhibítory acetylcholínesterázy, antagonisty NMDA receptorov, memantín, a podľa potreby aj antidepresíva. Uvedené liečivá sú na lekársky predpis, a ich výber je na rozhodnutí ošetrujúceho lekára.1U pacientov s demenciou sa tiež osvedčilo podávanie podporných farmakologických preparátov, ako sú:
- extrakty z ginkgo biloba,
- piracetam,
- probiotiká, predovšetkým s obsahom kmeňov Bifidobacterium breve A1, Lactobacillus acidophilus, Lactobacillus casei, Bifidobacterium bifidum a Lactobacillus fermentum,
- nenasýtené omega-3 mastné kyseliny,
- vitamín D, E, B6, B12,
- horčík,
- karnozín.3,4
Nefarmakologická liečba zahŕňa trénovanie mozgu za pomoci rôznych kognitívnych cvičení. Môže to byť iba obyčajné čítanie časopisov a kníh, hranie spoločenských hier alebo riešenie obrázkových úloh, krížoviek či osemsmeroviek. Dôležité však je, aby ste seniorovi s demenciou boli nápomocní v prípade, ak sa mu v kognitívnych cvičeniach nedarí, a motivovali ho. Najmä v začiatočnom štádiu demencie je táto forma liečby veľmi dôležitá.
Zlepšenie psychických a kognitívnych funkcií u pacientov s demenciou je pozorované aj pri využití aromaterapie, muzikoterapie, tanečnej terapie a pri pravidelnom pobyte v prírode. Veľmi prospešné je tiež zaobstarať seniorovi domáceho miláčika, obzvlášť psa. Odporúča sa tiež viesť so seniorom rozhovory o jeho minulosti, pri ktorých si dokáže ľahšie vybaviť spomienky, a tým je pre neho konverzácia komfortnejšia. Dôležité je, aby ste s ním komunikovali trpezlivo a neizolovali ho.5
U človeka trpiaceho demenciou nemožno očakávať, že bude vykonávať niektoré činnosti tak, ako v dobe keď bol zdravý. Je preto zbytočné neustále poukazovať na chyby, ktoré robí. Môže to v ňom totiž vyvolať ešte väčší pocit bezmocnosti. Snažte sa ho zamestnať takými činnosťami, v ktorých je stále dobrý, a za ktoré ho budete môcť pochváliť. A najmä, zaraďte do svojho aj jeho života čo najviac smiechu. Práve ten dokáže odľahčiť situáciu jemu a aj vám.
Zdroje použité v článku:
1. REŽNÁKOVÁ, V. a M. NOVÁKOVÁ. Využitie štandardných diagnostických a terapeutických postupov demencií v reálnej praxi. Psychiatr. Prax., 2019; 20(4): 164-168. Dostupné z: https://www.solen.sk/storage/file/article/PSY_4_2019_final%20%E2%80%93%20Reznakova.pdf
2. PERNECZKY, R. Dementia treatment versus prevention. Dialogues Clin Neurosci., 2019; 21(1): 43-51. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC6780357/
3. KRUGER, J.F. a kol. Probiotics for dementia: a systematic review and meta-analysis of randomized controlled trials. Nutrition Rev., 2020; 79(2): 160-170. Dostupné z: https://doi.org/10.1093/nutrit/nuaa037
4. KAWAHARA, M. a kol. Carnosine as a possible drug for zinc-induced neurotoxicity and vascular dementia. Int. J. Ml. Sci., 2020; 21(7): 2570. Dostupné z: https://www.mdpi.com/1422-0067/21/7/2570
5. ONDRIOVÁ, I. a kol. Vybrané druhy nefarmakologickej liečby demencií. Via pract., 2020; 17(1): 27-30. Dostupné z: https://www.solen.sk/storage/file/article/VIA_1_2020_final%20%E2%80%93%20Ondriova.pdf