Čo je záškrt, ako sa prejavuje a lieči? Dá sa pred ním chrániť?
Objav antibiotík priniesol v 20. storočí obrovský posun v liečbe bakteriálnych ochorení, ktoré dovtedy spôsobovali rozsiahle epidémie. Zrazu bolo možné bojovať proti neviditeľným mikroorganizmom, ktoré trápili ľudstvo stovky rokov a vyžiadali si milióny životov. Navyše, vďaka očkovaniu sme získali aj účinnú prevenciu, ktorá zabraňuje nákaze a šíreniu infekčných ochorení v populácii.
Dnes preto považujeme mnohé bakteriálne ochorenia za vyhubené, hoci pravdou je, že tieto ochorenia stále existujú, len sa voči nim vieme efektívne brániť. Jedným z takýchto ,,zabudnutých“ ochorení je aj záškrt, ktorý výrazne potrápil Európu najmä v 18. a 19. storočí. Záškrt bol v minulosti jednou z hlavným príčin úmrtnosti u detí a dospievajúcich. Čo je záškrt, ako sa prejavuje a ako sa dnes vieme proti nemu chrániť, vám prezradí tento článok.
Vedeli ste, že…
Prejavy záškrtu popísal už v 5. storočí pred Kristom významný grécky lekár Hippokrates. Názov diftéria však ochoreniu dal až začiatkom 19. storočia francúzsky lekár Pierre Bretonneau. Grécke slovo ,,dipthera“ znamená ,,koža“, čo pri záškrte odkazuje na typické pablanovité povlaky. Bretonneau tiež rozlíšil prejavy záškrtu od šarlachovej horúčky, hoci v tom čase ešte mikrobiálni pôvodcovia infekcií neboli známi.
Čo je záškrt?
Záškrt (diftéria) je závažné, vysoko infekčné ochorenie, ktoré postihuje najmä sliznice horných dýchacích ciest (nosovú sliznicu, mandle, hrtan), prípadne kožu. Prejavuje sa zápalových procesom a charakteristickou tvorbou povlakov – tzv. ,,pablán“ (pseudomembrán) v hrdle1. Na infekciu záškrtom sú najviac náchylné malé deti do 3 rokov.
Ochorenie vyvoláva anaeróbna, nepohyblivá baktéria tyčinkovitého tvaru – Corynebacterium diphteriae, ktorá produkuje špecifický difterický toxín. Ten je zodpovedný za rozvoj infekcie a následné prejavy ochorenia.
Ako sa záškrt šíri?
Baktéria Corynebacterium diphteriae sa šíri takmer výhradne z človeka na človeka, najmä týmito cestami2:
- kvapôčkovou infekciou, teda vdýchnutím infikovaných častíc. Nakazená osoba rozptyľuje korynebaktérie pri kýchaní alebo kašľaní. Infekciu môže rozširovať i osoba, ktorá je infikovaná baktériami (je prenášač), ale nemá klinické príznaky (je asymptomatická).
- priamym kontaktom pri dotyku infikovaných kožných oblastí,
- spoločným zdieľaním predmetov s nakazenou osobou, najmä pohárov, príborov, oblečenia alebo posteľnou bielizňou.
Korynebaktérie sa dobre šíria najmä v nevyhovujúcich životných podmienkach s nedostatočnou úrovňou hygieny, u pacientov s oslabenou imunitou, neočkovaných osôb alebo osôb, ktoré nemajú absolvovaný celý očkovací cyklus.
Ako sa záškrt prejavuje a prečo je nebezpečný?
Po infikovaní korynebaktériami býva inkubačná doba zvyčajne 2 – 5 dní, kedy dochádza k prvým prejavom ochorenia. Pri kvapôčkovej ceste nákazy sa baktérie dostávajú primárne do horných dýchacích ciest, najmä nosovej sliznice, krčných mandlí, hrtana a hltana, kde vyvolávajú zápal. Spočiatku sa preto záškrt môže javiť ako angína, sprevádzaná nasledovnými príznakmi3,4:
Horúčka
Bolesť a opuch hrdla a krku (tzv. cézarský krk)
Ťažkosti s prehĺtaním
Chrapot, sťažené dýchanie, dušnosť
Výtok z nosa
Zdurené lymfatické uzliny
Výrazná únava, celková slabosť a malátnosť
Nechutenstvo
Pokiaľ sa nezačne s vhodnou liečbou, difterický toxín, ktorý baktérie tvoria, začne poškodzovať bunky dýchacích ciest. To vedie k ich odumieraniu – nekróze. Práve odumreté bunky sliznice dýchacích ciest spolu s bunkami imunitného systému (leukocytmi), bielkovinami zrážania krvi (fibrínom) a zvyškami baktérií vytvárajú pri záškrte charakteristické hrubé bielo-šedé pablany (pseudomembrány). Pokrývajú hrdlo, mandle a jazyk. Nebezpečné je, ak sa pablany rozšíria do oblasti hrtana a nižších častí dýchacieho systému, pretože spolu s opuchom môžu spôsobiť udusenie2.
Ak sa difterický toxín dostane do krvi, môže sa krvným obehom dostať aj k iným orgánom a napadnúť ich. Závažnou komplikáciou záškrtu je najmä zápal srdcového svalu (myokarditída), poškodenie obličiek a centrálneho nervového systému. V najhorších prípadoch môže viesť zápal srdcového svalu až k zlyhaniu srdca a náhlej smrti. Poškodenie nervov zas môže spôsobiť ťažkosti s prehĺtaním, ochrnutie dýchacích svalov alebo svalov končatín3.
Nebezpečný je aj kožný záškrt
V prípade kožnej formy sa záškrt prejavuje ako chronické, nehojace sa vredy pokryté sivastými membránami, najmä na rukách, nohách a chodidlách. Klinicky sa tieto vredy obvykle nedajú rozoznať od vredov vyvolaných inými mikroorganizmami. Súčasne bývajú vredy infikované aj inými typmi baktérií, najmä stafylokokmi a streptokokmi1. Raritne sa môže poškodenie objaviť aj na očných spojivkách a v oblasti genitálií.
V čom spočíva diagnostika záškrtu?
Záškrt sa diagnostikuje predovšetkým na základe prítomných klinických prejavov, najmä výskytu typických bielo-šedých pablán v hrdle a krku. Lekár pri vyšetrení pomocou stetoskopu tiež vyšetrí dýchanie a sleduje prípadné šelesty. Odberom krvi možno odhaliť prebiehajúci zápalový proces v tele.
Na dôkaz korynebaktérií sa vykonáva ster z krčných mandlí alebo hrtana, prípadne infikovanej kože, a vzorka sa následne kultivuje v špeciálnej živnej pôde v mikrobiologickom laboratóriu. Toxigenita bakteriálneho kmeňa korynebaktérií sa overuje imunoprecipitáciou (vyzrážaním) bakteriálneho toxínu s antitoxínom v agare tzv. Elekovým testom. Ak je výsledok kultivačného vyšetrenia nejednoznačný, môže sa prítomnosť korynebaktérií v odobranej vzorke overiť PCR alebo ELISA testom1.
Upozornenie
Pri podozrení na poškodenie srdca sa môže vykonať echokardiografické (EKG) vyšetrenie alebo sken pomocou počítačovej tomografie (CT). Röntgenologické vyšetrenie (RTG) môže odhaliť nešpecifické nálezy na pľúcach alebo zväčšenie srdca (kardiomegáliu) vyvolané systémovým pôsobením difterického toxínu1.
Ako prebieha liečba záškrtu?
Pri záškrte je kľúčové nasadiť vhodnú liečbu čo najskôr, aby sa zabránilo možným závažným komplikáciám. S terapiou sa dokonca odporúča začať aj pri podozrení na záškrt, ktoré ešte nie je potvrdené kultivačným mikrobiologickým vyšetrením.
V súčasnosti liečba pozostáva z podávania antibiotík, najčastejšie penicilínu alebo erytromycínu, a anti-difterického imunoglobulínu, ktorý zabraňuje prieniku difterického toxínu do tkanív a krvi nakazeného2. Na potlačenie zápalu dýchacích ciest môže lekár predpísať aj lieky zo skupiny kortikosteroidov. Ľahšie prípady môžu byť liečené doma, ťažšie si vyžadujú hospitalizáciu.
Pri liečbe záškrtu je potrebné:
- Izolovať nakazeného od okolia.
- Dbať na dôkladné dodržiavanie hygieny.
- Zabezpečiť chorému kľudový režim a pokoj na lôžku, vyhýbať sa nadmernej fyzickej aktivite.
- Malé deti utíšiť a upokojiť, ak sú rozrušené.
- Znižovať horúčku pomocou antipyretík, napríklad paracetamolom alebo ibuprofenom.
- Dbať na dostatočný príjem tekutín (čistá voda, čaj) a ľahkej stravy.
- V nemocničnom prostredí u ťažších stavov môže byť dýchanie uľahčené prívodom kyslíka (oxygenoterapiou) alebo intravenóznym podávaním tekutín a výživy.
Na znižovanie horúčky u detí v domácom prostredí pomôžu:
Očkovanie je najlepšou prevenciou proti záškrtu
Aj v prípade záškrtu platí, že najlepšou prevenciou je ochoreniu predchádzať, a to očkovaním. Na Slovensku bolo povinné očkovanie proti záškrtu zavedené v roku 1946 a umožnilo výrazne potlačiť dovtedajšie epidémie. Vďaka povinnej vakcinácii sa ochorenie na Slovensku takmer vôbec nevyskytuje, a počet prípadov záškrtu za posledné roky sa ráta iba v jednotkách. Väčšinou sa jedná o importované nákazy z krajín s nižšou mierou zaočkovanosti a vyšším výskytom záškrtu.
Očkovacia látka proti záškrtu je súčasťou tzv. hexavakcíny, ktorou sa deti očkujú v 3., 5. a 11. mesiaci života. Hexavakcína chráni súčasne pred 6 infekčnými ochoreniami5:
- záškrtom,
- tetanom,
- čiernym kašľom,
- vírusovou hepatitídou typu B,
- hemofilovými invazívnymi infekciami,
- detskou obrnou (poliomyelitídou).
Proti záškrtu, tetanu, čiernemu kašľu a poliomyelitíde sa deti preočkovávajú ešte v 6. a 13. roku života. Dospelí sa v 30. rokoch života očkujú už len dvojkombináciou očkovacej látky proti záškrtu a tetanu, s následným preočkovaním každých 15 rokov5.
U detí, ale i dospelých, sa môžu po očkovaní objaviť mierne vedľajšie účinky ako začervenanie, bolesť a opuch v mieste vpichu, zvýšená teplota, únava alebo nechutenstvo. Netreba sa ich obávať. Sú iba bežnou reakciou imunitného systému, ktorý po podaní očkovacej látky začína tvoriť protilátky. Na zmiernenie nepríjemnej bolesti v okolí miesta vpichu môžete použiť chladiace vankúšiky alebo náplasti. Po očkovaní sebe i deťom naordinujte aspoň jeden-dva dni kľudový režim a vyhnite sa zvýšenej fyzickej aktivite.
Zdroje použité v článku:
1. CHAUDHARY, A. a PANDEY, S. Corynebacterium diphtheriae. In: StatPearls [Internet]. Treasure Island(FL): Stat Pearl Publishing; 2022 https://www.ncbi.nlm.nih.gov/books/NBK559015/
2. Základné informácie o záškrte – diftéria. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky. In: uvzsr.sk [cit. 30.3.2023]. Dostupné na: https://www.uvzsr.sk/index.php?option=com_content&view=article&id=5445:zakladne-informacie-o-zakrte–difteria&catid=282:surveillance-a-prevencia-infeknych-ochoreni
3. Diphteria. In: mayoclinic.org [cit. 30.3.2023]. Dostupné na: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/diphtheria/symptoms-causes/syc-20351897
4. Diphteria. In: nhs.uk [cit. 30.3.2023]. Dostupné na: https://www.nhs.uk/conditions/diphtheria/
5. Záškrt – diftéria. In: ockovanieinfo.sk [cit. 30.3.2023]. Dostupné na: http://www.ockovanieinfo.sk/sekcia-sk-35-Zaskrt-difteria